Sedím opäť pri počítači a premýšľam, milí moji, ako by som tak trochu pooddelil ďalšie pokračovanie od série Ako Macko povedal b a prišiel som na toto... Nuž čo, bude c. A to bolo pomyselne Bulharsko a zážitky z neho, b boli skôr tie náročnejšie zážitky, týkajúce sa liečenia z homosexuality a dôsledkov, no a c nech je teda happy end, po ktorom ostatne všetci túžime. A viete, čo? Napadla ma ešte jedna myšlienka: Keď sa tak spätne pozerám na svoje zážitky dobré i zlé, nedá mi trochu si nezafilozofovať. Vtedy pred rokmi som to určite tak nechápal, ale teraz je mi to jasné. Kedykoľvek, keď mi bolo tak zle, že som si myslel, že to ani horšie byť nemôže, vtedy, keď už som si myslel, že som na úplnom dne a že sa z neho nevyhrabem, vždy až vtedy prišlo k obratu. Čím to je? Je to podľa mňa tým, že je v našej slabošskej povahe tvrdošijne zotrvávať na starých, dávno nepotrebných a nefunkčných hodnotách z primitívneho strachu z nového, zo strachu urobiť krok dopredu. Veď čo keby to nevyšlo a potom by bolo ešte horšie... No a keď už toho bolo naozaj priveľa a na koniec som sa dostal na úplné dno, vždy to zároveň bo