Som chlap odvedľa. Zoznam autorových rubrík: Zápisky medveďa, Skromní služobníci kníh, Varíme s medveďom, Medveď mudruje, Kapitolky z tanca a baletu, Neďeľná chvíľka poézie, Poviedka na Nedeľu, Súkromné, Nezaradené
Tak a je to tu. Blíži sa to nezadržateľne a kto to nemá rád, aj tak sa tomu nevyhne. Niektorí z nás to nazývajú predvianočné šialenstvo, iní radostné očakávanie sviatkov Pokoja so všetkými rituálmi a zvykmi čo k tomu patria a je samozrejme množstvo takých, ktorí na to kašlú.
Ešte na škole sme s kamarátkou Bac* mali takú vynikajúcu filozofiu. Také osobné motto. Spoločné. Každý deň sa treba aspoň raz zamilovať. Nie, nie! Nepredstavujte si žiadne nemorálnosti. Objektom nášho zamilovania sa mohlo byť pokojne aj v plechovom hrnčeku dobre vymiešané žĺtko s práškovým cukrom a kakaom. Veľmi striktne sme túto teóriu dodržiavali a zamilovávali sme si zmrzlinové poháre s ananasom a so šampanským, filmové novinky v klube Mladosť, alebo... no jednoducho hocičo. Mali sme veľmi podobný vkus a vždy sme sa zhodli na tom, čo (kto) je práve hoden nášho hlbokého citu.
Jedlá varené v jednom hrnci (eintopfy) obsahuje hádam každá národná kuchyňa. Varené alebo dusené mäso, zelenina či strukoviny, ku ktorým počas prípravy neustále niečo pridávame a dochucujeme a obohacujeme. Nakoniec z toho obvykle vyjde niečo, čo sa podobá na guláš, ale nedajme sa znechutiť. Výsledok totiž môže byť viac než len zaujímavý. Skúsme neobvyklé chute a korenia tak, ako sme sa pokúsili dnes pri príprave duseného hovädzieho na mexický spôsob. Výsledok naozaj prekvapil.
Už dlho si robím chúťky na dobrú rybu. Bohužiaľ Medveď je voči tejto chuti ak nie negatívne, tak aspoň neutrálne naladený. Proste ako mnohí iní jednoducho rybu nemusí. Keďže ja však musím, uvaril som len pre seba. Čo na tom, že to budem jesť tri dni. Aspoň si svoje chúťky ukľudním na dlhší čas.
Tak čo, mäsožravci. Posledné dva recepty, ste si veru nepošmákli. Takže v rámci rovnováhy na našom medveďom blogu uvádzame na svetlo sveta jednu dobrú gozbu, ako jedlá z mäsa obecne nazývajú Bulhari.
Každý rok to vnímam intenzívnejšie. Každý rok to cítim vo vzduchu silnejšie. Atmosféra okolo mňa sa stáva hustejšou. Keď vyjdem von a prechádzam po ulici, ale vlastne aj keď sedím doma a píšem tento článok, cítim v srdci nehu, cítim dojatie a nesmierny vnútorný pokoj.
Kto je kráľovnou medzi všetkými plodmi, ktoré nám jeseň ponúka? Pre mňa je to určite tekvica. Nádherné farby a tvary, krásna vôňa, skvelá chuť, mnohostranné použitie v slanej i sladkej kuchyni a celková prospešnosť pre ľudský organizmus. Jednoducho poteší dušu aj telo. Skutočná kráľovná.
Medveď je XXXL. Vždy bol XXXL a vždy XXXL bude. Keď nebol ešte široký, bol aspoň poriadne dlhý. Mal dlhé prakticky všetko, ale najviac vadili ruky a nohy. Medzičasom som sa XXXL stal aj ja. Dnes je už dosť obchodov, ktoré nadmerné veľkosti ponúkajú. Napriek výrazne vyšším cenám sa aj medvede zaodejú. Nie vždy to však bolo tak.
Jahňacinu som nevaril už niekoľko rokov. Akosi nebola príležitosť. Pred nedávnom som sľúbil, že nejaký ten recept pripravím. Cez víkend sme čakali návštevu, ktorá podľa jej vlastných slov, jahňacinu môže kedykoľvek a koľkokoľvek. No a tak nastal ten správny súbeh okolností na jej prípravu. Najprv bolo treba navštíviť jedno renomované bratislavské mäsiarstvo. Potom sa celý týždeň večer čo večer prehrabávať vo všetkých našich kuchárskych knihách. Pridať k tomu aj sledovanie našich video kuchárok. Vytiahnuť staré zošity s narýchlo zapísanými receptami. Popremýšľať nad tým, ako do jedla vložiť aj vlastný nápad a nakoniec z toho vzišlo toto.
Jeseň je plná skvelej zeleniny. Dozrievala celé leto. Za horúcich dní nabrala chuť, z letných dažďov získala vôňu a jeseň do nej vložila silu. Jesenná zelenina je jednoducho vynikajúca, a preto som sa rozhodol, že z nej musím niečo pripraviť. Zároveň ma čaká víkend, v ktorom hlavnú úlohu, bude hrať mäso, takže som ten dnešný obed potreboval trochu odľahčiť. A presne takto vznikli sójové plátky v obálkach.
Táto jeseň sa mi páči. Nemusím dáždnikom viesť proti vetru a dažďu boj, ktorý aj tak vždy prehrávam. Cez deň vykukne slnko, ktoré naozaj hreje a pripomína, že jeseň pochádza z leta. A všetky tie jesenné farby sú v tom slnečnom dni zrazu také žiarivé a veselé. Táto jeseň sa mi naozaj páči.
Zapekané cestoviny sú našim obľúbeným rýchlym jedlom. Robievame ich často a na množstvo spôsobov. Tak trochu je to recept typu: Čo máme v chladničke? Aha? Tak dokúp ešte cestoviny a kus tvrdého syra a zapečieme si to. Pri zapekaných cestovinách nepoužívame bešamel, ani vajcia rozmiešané v smotane, alebo v mlieku. Dostatok syra zabezpečí, aby sa cestoviny pečením pekne zlepili. Dnes teda jeden recept pre vegetariánov a jeden pre mäsožravcov. Trojsyrové cestoviny a Cestoviny zapečené s párkom.
Spomienka nedávna: Ktorýsi pondelok ráno. Vstávam do práce. Nechce sa mi. Bojujem s pondelňajšou depkou. Spomeniem si, že v robote mám pripravenú kopu kníh. Robili sme vyraďovanie poškodených reklamovaných titulov, a tak som si mohol nabrať. Celkom sa teším, lebo sa mi podarilo pár pekných úlovkov. Beriem svoju starú cestovnú tašku a ponáhľam sa na vlak z Devínskej na hlavnú stanicu.
Milí moji. My sa už niečo narobíme tých kuracích receptov, však áno? Hold kura je lacné, dostupné a dietetické. Má len jednu chybu a to, že nie je vhodné pre ochorenie dnou.
Milí moji. Minulý víkend sme v našom bytíku v Devínskej usporiadali oslavu päťdesiatich narodenín našej kamarátky. Bolo to pre trinásť ľudí, čo je, pokiaľ nie ste niekde vonku, alebo v podniku relatívne dosť veľký počet hladošov. Navyše Medveď je vo svojom novom zamestnaní skutočne vyťažený, takže bremeno zodpovednosti ostalo na mne. A ja som si povedal, že sa trochu vytiahnem...
Pri varení veľmi rád balím všeličo do hocičoho. Závitky, štrúdle, záviny a rolády. Mäsové, slané alebo sladké, to ma jednoducho baví. Dnes som teda pripravil veľmi chutné, jednoduché a pre mňa zároveň zaujímavé závitky z bravčového mäsa na španielsky štýl Salto en Boca.
Zostala nám ryža. Vlastne dosť veľa ryže. Akosi sme neodhadli spotrebu návštevy a v hrnci je slušný pol kilogram ryže. Uvarený jemne do lepkava na čínsky spôsob, pretože k orientálnym jedlám sa to hodí viac, než ten slovenský sypký spôsob prípravy. Tak čo s ňou teraz? Jednoduché, rýchle a chutné ryžové placky.
Naozaj to môže vyzerať tak, že klasický balet je len práca na dokonalej technike a dril. Uznávam, že aj videá, ktoré som vyberal, boli hlavne o tom, ako špičkoví členovia najslávnejších svetových baletných súborov zvládajú dokonalý baletný pohyb. Písal som o tom, aké je ťažké a vlastne aj zdraviu škodlivé to denno denné ničenie vlastného tela v kráse akou balet bezo sporu je. Ale balet je predovšetkým umenie takže dnes niečo o tom.
Milí moji. Aj dnes nadviažeme na Balkán a na Bulharsko. Leto sa pomaly chýli ku koncu a naše trhy sú plné fantastickej voňavej zeleniny a ovocia. Aj takto si chceme podržať vône a chute leta.
Trochu sme si v minulých vareniach zaexperimentovali s orientom a Afrikou. Dnes teda pripravíme naozaj jednoduchý recept, ktorý u nás voláme Bulharská kapusta. Asi preto, že ju varievala moja bulharská babička. Z bežne dostupných a jednoduchých ingrediencií a postupom, ktorý zvládne naozaj každý, uvaríme veľmi chutné a vyvážené jedlo.
