čo sa mi dotklo srdca

kristína brnčová

Mihotajúce bóje blízkosti , známo neznámych

Naozaj sa niekedy potvrdzuje fakt, že čím viac sa na deň hneď od rána tešíme, tým viac nás môže neradostne prekvapiť. Ale bolo by od nás úplne lajdácke, keby sme sa netešili nikdy a vôbec. Každopádne bývajú svetlejšie aj tmavšie rána a dni, ťažšie aj ľahšie chvíle, veselšie aj smutnejšie deti, nervóznejší aj kľudnejší žiaci...napríklad aj našej školy. Ťažký deň, ktorý tlačil na city a rozstrihával nervové vlásočnice trpezlivosti na malé drobnučké kúsky. Agresivita , nervozita, nestálosť, podráždenosť , krik a posunkové gestá nadávok...na jednej strane rovnice a na druhej strane za znamienkom rovná sa, je priama úmera neistoty a neustálych zmien.

27. jún 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

kristína brnčová

Kiežby vzlietli anjeli do smutných chodieb onkológie

Počasie doslova pretláčalo cez kopír naše prežívanie. Upršané, zafúkané, smutné a daždivo uplakané. Návštevy pacientov bývajú väčšinou také . Nemocnice samotné bývajú také. A onkológia obzvlášť. Čakala som aspoň narcisy pri vstupných dverách, ktoré by dodali jasnejšiu farbu smutným náladám. Neboli. Napriek ich Medzinárodnému dňu . Stratili sa v kvapkách dažďa a chvíľkovej beznádeji. Možno. A možno aj pre niečo oveľa zmysluplnejšie a reálnejšie.

15. máj 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

kristína brnčová

Keď sľuby berie vietor na svoje krídla II. (Deň vysvedčenia)

O Adamkovi som už písala, a všetko to napísané predtým sa nanešťastie vypĺňa a pokračuje každým dňom . Je stále naším žiakom prípravného ročníka, stále zbožňuje telesnú výchovu a obrovské desiaty a stále, a možno ešte viac túži po svojej mame. Jeho mama je však ako vietor. Ako jej sľuby, ktoré si berie vietor na svoje krídla. Príde z času načas ,...aby mohla odísť. Znova a opäť. Na dlho, alebo na veľmi dlho. Príde a s bozkom na Adamkovom čele odchádza ďaleko preč od neho. Napriek tomu má Adamko svoju mamu vždy so sebou . Pri písaní veľkého „T " , pri sčitovaní či porovnávaní čísiel v obore do šesť , pri kreslení , či rozcvičke na telesnej výchove . Je s ním stále v jeho myšlienkach. A práve tieto myšlienky na ňu ...na mamu, ktorá nie je tu a teraz a vlastne tak dlho už,...práve tieto myšlienky dostávajú nášho Adama dennodenne na rozbúrené more. More neistoty , nestálosti, nesúladu a smútku.

1. feb 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
9

kristína brnčová

Keď sľuby berie vietor na svoje krídla

Nový školský rok už zďaleka nie je novým, pretože už máme za sebou zopár tých dní. Presne tých, ktoré nás všetkých, občas rozveseľujú a rozosmievajú, občas unavujú a vyčerpávajú, ale zároveň dopisujú náš zošit, vždy ďalšími a ďalšími skúsenosťami. Dobrými, zlými, skúsenými.

14. sep 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 352x
12

kristína brnčová

Všetko najlepšie babička,...až teraz môžeme začať hrať

Každým dňom si otvárame svoj notesík života na inej strane. Na ďalšej strane , ktorá má šancu byť písaná zlato - zlatými literami s dobrodružnými zákrutami príjemných náhod, alebo môže mať táto istá strana a my s ňou aj smolu a je písaná nudne depresívnym čiernym kockatým písmom. Niektorí by povedali, že osud predpísal naše strany notesa obyčajnou versatilkou a my ich iba obťahujeme večným perom. Neviem. Snáď . Možno sa naozaj niekedy vypĺňa a zalieva atramentom náš fatum písmeno po písmene. Niekedy, v niektorých okamžikoch.

23. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
11

kristína brnčová

Mami, ja naozaj neviem...čo Ti dnes dať

A prišla som... Nepamätám si aké bolo počasie , aká bola nálada medzi dospelákmi všade okolo mňa, ani to, aká pesnička bola vtedy najhrávanejšia v rádiách . Nevedela som nič, iba som cítila. Bola so mnou. Nevedela som, kto to je, iba to, že mi je s ňou dobre. Mamka.Hm, zvláštne. Ona si všetko pamätala a pamätá dodnes. Keď som sa narodila bolo vraj veľmi teplo, nálada bola plná očakávania, lebo ma všetci čakali už od konca mája, ale mne sa predsa ešte chcelo trošku počkať, a nakoniec som prišla až v júni. A pesnička? Najhrávanejšiou pesničkou bol Biely kvet od Mira Žbirku . Vôbec som vtedy nevedela, čo je to zač a či je dobrým alebo zlým spevákom. Mamka si pamätala všetko. Mamky si pamätajú veľmi veľa.

9. máj 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
21

kristína brnčová

Hašlerky zmäknuté láskou

Sviatky Veľkej noci prichádzali medzi nás oveľa rýchlejšie ako beží veľkonočný čokoládový zajac,...ktorý samozrejme nekráča a nebeží vôbec. Chlapci z nášho oddelenia vyposunkovali celú veľkonočnú oblievačku každý deň niekoľkokrát : „ Zobrať vedro. Studená voda. Dievčatá obliať. Dievčatá jóóój kričať. Potom dávať čokoládu. Vajce. Babka zákaz obliať. Nemôže. Babka zúri. " Ruky neprestávali rozprávať a ich predstavy ma neprestávali rozosmievať. Tešila som sa . A oni sa tešili tiež. Domov. Na rodinu. Na prázdniny. Na koláče a dobré jedlo. A verím, že ešte na veľa veľa vecí o ktorých som možno ani netušila a stále netuším. Do veľkonočnej diskusie bol „prizvaný" každý, kto mal k téme čo povedať. Alebo každý, kto sa aspoň občas, niekedy niečo opýtal. Alebo každý, kto sa aspoň smial. Na príbehoch, predstavách a zážitkoch tých druhých. Gabkovi veľkonočné kolokvium bolo ukradnuté. Nehovoril zážitky, nepýtal sa ani sa nesmial. Ostával vždy sám, keď sa začínala táto téma. Táto a jej podobné. Prázdniny, voľno, mama, otec, rodina. Iba o súrodencoch rozprával rád.

3. apr 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

kristína brnčová

Anjeli strážni nemajú povolené sa báť. Bojme sa radšej aj za nich

Konečne. Môžem ísť kade- ľahšie. A najradšej domov. Už druhý deň a noc ma čaká doma krásny anjelik- krstniatko. A ja ho nechávam čakať. Pre prácu, pre iné deti na internáte, pre nečakanú poradu a pre stále a stále nejaké nevyžiadané príčiny. A už dosť. Na zadné sedadlo hádžem šedo - zelený ruksak preplnený všetkým, čo v ňom má, aj čo v ňom nemá čo robiť. Už ma nič nezastaví.Radosť a nedočkavosť stúpali na môj plynový pedál. Veľmi silne a nekompromisne. Bola som neopatrná, nezodpovedná,...nenormálna.Predstavovala som si už, ako na mňa malá vyskočí a ja ju budem vyhadzovať tak vysoko, ako mi to dovolí jej strach. Predstavovala som si už, ako pôjdeme zajtra na výlet. Hocikde. V aute si pustíme opäť Šmolkov a pôjdeme presne tam, kde pôjdu naše predstavy a túžby. Vo svojich rýchlych myšlienkových úletoch som už počula aj jej chichotanie, keď jej na malých rebierkach budem vyhrávať etudy.

28. mar 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

kristína brnčová

Keď odíde „ posunok mama "

„ Aké ťažké je prežiť si v srdci,...smútok niektorých chvíľ..." Každé ich ráno bolo spoločné. Autobusové ráno, s rozhadzujúcimi rukami Mareka a láskavými, niekedy možno trošku prísnymi pohľadmi jeho mamky. Marek pohybom rúk a zakódovanými zvukmi svojich úst komentoval všetko, čo videl cez zablatené špinavé okno, nášho ranného školského autobusu. Bol môj počujúci, ale nemý Marek. Spoločné ráno ich dvoch. Mamka mu vždy pomáhala s prezúvaním. Sedel na drevenej lavičke na chodbe pred našou triedou a rozhadzoval rukami. Nestíhal by to,...aj sa prezúvať aj rozprávať. Ruky by boli poriadne unavené hneď zrána a nevedeli by pekne písať,...nevedeli by písať. Opravujem. Marekove písmo totiž nikdy nebolo pekné, ani úhľadné. Bolo o dlhý krok ďalej od písma, ktoré je čitateľné. Pusa na rozlúčku, desiata v hrsti, a poobede sa uvidíme.

29. jan 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
23

kristína brnčová

Cez sviatky je kaplnka oveľa smutnejšia a plná sĺz...

26 . december 2009Teta : „Vy ste tu tiež ubytovaná? "Ja : „Nie, ja tu iba so starkou a krstnou chodím na svätú omšu."Teta : „Ahá, ja som sa narodila v roku 1921.Neviete mi povedať, koľko mám rokov?"Ja : „Budete mať tento rok 89. To je krásny vek. "Teta : „Ale už zabúdam, hlava mi neslúži. "Ja : „ Ále teta, veď aj ja zabúdam a nemám ani tridsať."Teta: „ A ste tu ubytovaná? "Ja : „ Nie teta, nie som. "

5. jan 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
97

kristína brnčová

Vianoce už boli v sobotu...

Nemôžu byť hocikedy, to je predsa jasné. Musia byť práve vtedy, nie nemusia, ale mali by byť práve vtedy, keď je vonku bielo- bielo a ľudia sú na seba milo - milí. Je niekedy ťažké to vystihnúť a navzájom to aj skombinovať. A tak sa stáva, že Vianoce prídu v nesprávny čas. Buď nie je vonku krásne nasnežené, alebo aj je nasnežené a dokonca aj krásne a aj veľa,...ale ľudia sú nervózni, hádajú sa a možno niekedy aj preklínajú prítomnosť toho druhého vo svojej blízkosti. Stáva sa. Stáva sa, že Vianoce prídu v nesprávny čas.

21. dec 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

kristína brnčová

Až pokým starenka nezabudne recept na kysnuté buchtičky

Krásny deň. Deň nadýchnutý niečím štvrtkovým a niečím jesenným. Štvrtky mi neboli nikdy veľmi sympatické, aj keď nemám na to špeciálne dôvody. Je to tak. Ale tento ma prekvapil. Možno preto, že večer som už išla domov. Ako skoro každé ráno,...mikina, tepláky, botasky a navrch ešte niečo, s čím by mal vietor aspoň o trošku ťažšiu prácu, keby sa chcel dotknúť môjho, ešte nezohriateho tela. Prvé kroky majú váhu olova roztaveného s ťažkými súčiastkami traktora. Kým sa človek nerozbehá, nerozdýcha a nenadýcha sviežosti všetkého toho - čohosi, čo je krásne porozhadzované na svojom jedinečnom mieste. Vyschnuté stromy, potok, zelené borovice, či opadávajúce javory s veveričkami vo svojich vysokých košatých korunách.Smutnú budovu som dnes nevidela po prvý krát. Každé ráno obehujú moje botasky túto trasu. Niekedy za nimi nestíham a niekedy nechcem stíhať, lebo skôr ako bežcom , chcem byť pozorovateľom. Tichým pozorovateľom s rýchlymi botaskami. Psychiatrická nemocnica a Protialkoholická liečebňa v jednom. Dva v jednom.

20. nov 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
13

kristína brnčová

Našťastie.....hviezdy sú všade, krásne rovnaké

Dnešné ráno je posledné. Dnešné raňajky, more, cesty, sprchovanie a umývanie nôh od horúceho piesku. Posledné kalimera a evcharisto. Chcem začať tento deň ešte skôr ako včera, ako predvčerom, predtým. Budík už po štvrtýkrát odhŕňa závesy noci a snaží sa rozprúdiť môj deň, ešte skôr ako je skoro. Na piatykrát pozriem na nízke čísla 05:30, obliekam bundu s kapucňou, botasky a odhodlanie, behať krížom-krážom po uhlopriečkach ešte studeného a tmavého rána. Ticho navôkol spomaľovalo moje bežecké tempo a krása okolo mňa ho úplne zastavila. Sadla som si, tentokrát na nezvyčajne chladné kamienky pláže a navliekala tento pokoj na povrázok čohosi. Možno citov, srdca, alebo duše. Neviem.

2. okt 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

kristína brnčová

Tvoja posteľ by už viac sĺz neudržala,....preto som neprišla

Zdalo by sa, že som už dosť veľká na to, aby som to pochopila. Dosť dospelá. A dospelá , to by malo predsa znamenať správať sa dospelácky a chápať veci dospelácke. Veci ako vybavovanie, domácnosť, úrady, hádky, zodpovednosť, kompromis, nákupy, žehlenie, manželstvo, rozvod. Teraz už áno. Každodennosť mojich dní ma neustále prenasleduje s výkladovým slovníkom. Učí ma vždy novým a novým slovám. A to tak , že im priraďuje hneď aj význam. Zmysel iba niekedy. Prečo som ten slovník neotvorila skôr? Čítať som predsa vedela. Už len nalistovať na písmeno R.....ako Rozvod . Aj tak by som nepochopila, čo sa tam píše, pretože kniha bola písaná rukou dospeláka. Bola som dieťa a deti rozumejú láske, rozvodom nie. Nikdy ich nepochopia. Ani moja sestra nechápala. Nechápala asi ničomu , čo sa okolo nás dialo. A to som sa na ňu tak spoliehala, veď bola staršia. A starší bývajú zväčša vyšší a rozumnejší.

20. júl 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
30

kristína brnčová

Pokiaľ budem pri Tebe nechcem prestať bojovať za Tvoj úsmev II.

( naše ťažké „ integrály " ) Ivankine srdce a myšlienky sú stále také smutné ako predtým. V predchádzajúcom týždni, v predchádzajúcom článku. Tak ako včera, tak aj dnes také boli. Ústa zamknuté na niekoľko zámkov a kľúčik je dobre schovaný v ubolenom a zronenom srdci. Neviem ho nájsť už nejaký čas. Nechcem, v žiadnom prípade sa však nechcem vzdávať. Strach, že sa nakoniec utopím v jej smútku ja,... nie nemám. Verím, že budem silnejšia , dosť silná na to, aby som nás obe dokázala zdvihnúť ponad túto agóniu bez života. Ani si neviem predstaviť, čo všetko sa mohlo udiať predtým. Predtým ako prišla k nám , predtým ako jej otec - alkoholik a tyran zomrel, predtým ako sa z nej vytratila iskra túžby, radosti, spontánnosti a nadšenia pre veci, ktoré hrejú a tešia. Jej otec si z Ivanky zobral do hrobu zrejme príliš veľa.

3. jún 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

kristína brnčová

Aj z nás sa niektorí začínajú učiť letu anjelov ...

Aj keby sa slnko dnes dokázalo zohriať na 40 °C teplotu a ňou by zohrievalo trávu, stromy, kvety a všetky zvieratá, ľudí a ich úsmevy, nedokázalo by cez hrudník preniknúť do srdca tým, ktorým dnes ktosi chýba. Kto odišiel bez rozlúčky a vyzmizíkoval za sebou šancu a možnosť návratu . Včera mal môj kamarát v statuse na facebooku napísané : „ Včera umrel spolužiak na infarkt ... je už toto normálne ! " Človek, ktorý občas zablúdi do vĺn facebookovej mánie, dobre vie, že do statusu si ľudia vpisujú zväčša nejaké vtipné , usmievavé , alebo prinajmenšom obyčajné poznámky. Nikdy predtým som však nečítala smutnejší status, ako práve včera. Ročník 1982, hmm presne ako ja a mnoho ďalších vrstovníkov. Odvaha a smelosť lajdácky rozhádzaná v jednom vrecku a v ďalšom starostlivo poukladaná radosť zo života, šťastie každodennosti a láska k všetkému , čo nám hladí , objíma a niekedy tak tvrdo raní naše srdce. Strach? Ten je predsa dobre zazipsovaný v zadnom vrecku kapsáčov.

28. apr 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

kristína brnčová

Pokiaľ budem pri Tebe nikdy nechcem prestať bojovať za Tvoj úsmev

Opäť chladný a neprítomný výraz v tvári. Bez slov a zbytočných gest si sadá za lavicu. Čaká, kým si povykladám na stôl z ruksaku všetky pripravené veci na dnešnú hodinu. Papiere, pastelky, osem- smerovky, obrázky, knihy. Zatiaľ pozerá von z okna na o trošku inú realitu za ním . No vonkajší svet má asi príliš krátke ruky na objatie jej dušičky. Nie je to iba sklenená bariéra okna, ale míľová vzdialenosť prázdna. Ivanka bolo veľmi veselé, hravé a šikovné dievčatko. Teraz už prvé dva prívlastky radšej zámerne vynechám , pretože by som nepísala pravdu. Zostala jej iba tá šikovnosť. Ivankina húževnatosť , eufória a nadšenie z každého okamžiku bolo postupne zliate silnými destilátmi a agresiou jej...dnes už nebohého otca. Spáchal samovraždu. No skôr ako fyzicky odišiel on, vytrhol z Ivankinho srdca života-dárnu tepnu pre príliv radosti, šťastia, spontánnych reakcií a ničím a nikým nespútaných prejavov správania.

21. apr 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
11

kristína brnčová

„Pomodlím sa za Teba, ..... aby si nebola smutná.....“

Dni mimo domu majú vždy o nejaký kilogram ťažší krok, ako dni doma, so svojimi blízkymi. Človek v cudzine každým dňom musí nachádzať a rozbaľovať skryté balíčky svojej vnútornej energie na zvládnutie „ každodenností . " S Mirkou som sa spoznala hneď prvý deň môjho príchodu do Londýna. Ja som prišla do Londýna v júli s bratrancom, Mirka o mesiac skôr a úplne sama. Klobúk dole pred jej odvahou. Londýn totiž neprekypuje až takou priazňou ako by sa zdalo v komparácií s jeho otvorenosťou. Bývali sme v jednom dome spolu s ďalšími asi ôsmimi ľuďmi. Delili sme si izby, malú kuchyňu a terasu a vlastne všetko sa nám zdalo malé,len počet osôb bol o dosť väčší ako štvorcový výpočet akože „ nášho domu " . Ale dobrých ľudí sa zvykne všade zmestiť. Aj tam, kde to už vskutku vyzerá nereálne .

3. mar 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
12

kristína brnčová

P.S. : „ Ježiško, prosím Ťa , ... tento list čítaj odzadu...“

„ Kakaové “ deti vstúpili do môjho srdca zrejme s číslom topánky minimálne 13, :) a preto je v ňom takáto veľká nezmazateľná stopa ....a píšem o nich už v poradí štvrtý článok. Blížili sa Vianoce. Hm,...ešte boli vlastne dosť ďaleko (lebo bol len začiatok decembra), ale Ježiško má predsa toho cez sviatky veľmi veľa,...a tak som chcela byť s našimi „ kakaovníkmi“ zo Špeciálnej základnej školy, medzi prvými, od ktorých dostane Ježiško „ predvianočnú korešpondenciu “.... listy, kresbičky, prosby i ďakovania.

23. feb 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

kristína brnčová

Keď úsmev kráča za nás.....

Opäť sme nestíhali. Ako každé ráno sme na poslednú chvíľu utekali ešte v polospánku z internátu,....asi sme ani neutekali,... iba sme mali na začiatku taký zámer :) .Seminár dejín sociálnej práce sa približne o 30 minút začínal a my sme mali pred sebou asi 30 minút, aby sme sa dostali do polovice cesty,...možno o niečo viac,...Každopádne, priama úmera nepustí...nemali sme šancu začiatok seminára stihnúť Možno jeho druhú polovicu...?! No nezdávali sme sa a pokračovali sme už trošku rýchlejším krokom ako na začiatku. Ale nie až takým rýchlym, aby sme nevládali frflať a znervózňovať sa nad seminárom, skorým vstávaním, zlým mrholivým počasím, bolesťou hlavy, ktorej chýbala ranná dávka kofeínu, zlou cestou, autami, ...a vlastne celým dňom, ktorý takto začínal. Čo sme ešte všetko s Maťkou spomenuli už ani neviem...

9. feb 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1