kristína brnčová
Trinásťročné dieťa v placente
Auto plné dobrej nálady a očakávania, ako sa nám podarí uspieť na súťaži. Nepočujúci odrazu zareagovali na rytmus hip - hopierských melódií,( ako ich oni nazývajú) vychádzajúcich z rádia. Hmm, melódií,...neviem, či sa to dá tak nazvať. Skôr to boli iba zvuky a vibrácie. Melódia ťažko uchopiteľná. Obyčajne v aute nepočúvam takýto zmixovaný koktail rytmov a výkrikov, skôr na takýto mix iba cvičím, či tancujem. Avšak moja Zagorová by v ich ušiach znela ako zo studne, alebo ako keby bola zasypaná pieskom z pláže. V aute s nami išli aj dvaja počujúci. Jedno dievča, také „aj do voza aj do koča", usmievavé, komunikatívne, veselé a skromné zároveň, a chlapec. Chlapec, ktorého rodičovská výchova ničila a ničí, tlačila a stále tlačí do bláznivých šablón. Šablón, s pevnými okrajmi. Extrémne množstvo materiálnych darčekov, prekvapení, pozorností, v tomto prípade narobili poriadnu šarapatu.