Boris Burger
Bozkávam!
Z pôvodného kistihant, alebo kezičókolom.
Zoznam autorových rubrík: Moje kecy, Nakrátko, Pokus o poéziu, Rozprávanie z ciest, Listy Štefana Bohunického, Veselé povzdychy, Nadlho, Príbeh bývalého miništranta, poviedka na nedeľu, Fotografie-súkromné, Súkromné, Nezaradené
Neďaleko Piteşti, hodinu cesty motoráčikom predpotopnej výroby (hanbil som sa robiť obrázky, aby sa neurazili domorodci - istotne by tušili, prečo ten vláčik fotím), a predstavte si - Made in GDR (pre neskôr narodených, bývalá Nemecká Demokratická Republika), leží bývalé druhé hlavné mesto Valašska Curtea de Argeş
Hádam ho dokončíme, ale čím je byt starší, zanedbanejší a menší, tým sa v ňom ťažšie robia opravy a úpravy (ach, ešte predsieň, miniatúrna kuchyňa preplnená všeličím, kúpeľňa, záchod, predsieň, zárubne a dvere).
Niekedy dávno som počul, že keď sa v časoch normalizácie hral v Prahe hokej so ZSSR a fanušíkovia prejavovali svoju lásku k sovietom mohutným piskotom, pristúpil k mikrofónu vtedajší premiér Štrougal, ktorý sa snažil upokojiť rozvášnený dav slovami o športe, kultúre a úcte k súperovi.
Keďže vyvolal odozvy a emócie, ktoré som nemal v úmysle, ani náhodou, zmazal som ho. Nechcem odpovedať na útoky z nadŕžania Amerike alebo reči o tom, že volám do zbrane :) Motať do toho zabíjanie malých detí, panebože! Išlo mi o postoj nášho, euroamerického sveta, našej kultúry, civilizácie...
Už si nepamätám, či som to čítal v Stonovi alebo vo Vasariho Životoch... Michelangelo, keď dokončoval Dávida, pri návšteve pána z florentskej signorie , vyliezol na rebrík a vzal handru do ruky, aby otesal nejaký detail, ktorý sa dotyčnému nepozdával. Nejakú hrčku, či čo...
Desatoro je zákon, ktorý by sme mali, my veriaci, dodržiavať a nedodržiavame. Pán Lasica rozprával vtip o tom, ako sa Mojžišovi nepodarilo obkecať pánaboha a aj keď okresal stovku prikázaní na desať, Nepokradneš sa mu nepodarilo vynechať. Boh bol neoblomný.
Niekedy netušíte s kým hovoríte. Výstižnejšie povedané, s kým komunikujete v diskusiách. Ešte výstižnejšie napísané, než povedané.
Milý Sugríva! Nie, tisíckrát nie! Kráľ je nahý! Fúzaté Rumunky som nevidel! Keby som bol Rumun, vyzvem Ťa na súboj. Výber zbraní ponechám na Teba, pretože si gentleman a vieš, ktorou zbraňou najlepšie zaobchádzam, vybral by si správne: striekacie samopaly do bazéna... :)
Na stanici Nord sa nám ponúka taxikár. Odmietame ho, pretože si chceme vybrať sami. Metro chodí do 23 hodiny. Vieme, že bez auta si nepomôžeme, ale chceme preskúmať terén a poobhliadnúť sa po okolí. O chvíľu rezignujeme a pristúpime na pôvodnu ponuku - desať eur. Berú ma jedy, keď zisťujem, že hotel je päť minút od stanice... Ale skúste ísť pešo chobotnicou pokrútených bukurešťských bulvárov, ráno o pol tretej...
Cesta vlakom je nekonečná temná noc plná hrôz. Cesta vlakom do Bukurešti, aby nedošlo k omylu. Temná noc plná hrôz - to je len obraz nekončiacej, stúpajúcej túžby. Byť tam, čo najskôr... Cesta vlakom do Trnavy je podstatne kratšia, ale obávam sa, že môže byť aj nebezpečnejšia.
Je to aj o tých stereotypoch, ako sa necháme zbalamútiť rečami a legendami. Jasné! Ja som sa nechal zblbnúť tým všetkým. Mám už veľa rokov. Niečo za sebou, presne toľko, aby som sa nechal vystrašiť. Ked som čítal článok Katky Hybenovej na blogu, takmer som jej neveril.
Chcem žiť a nemať obavy. Obavy su smiešne. Chcem žiť a nemať strach.
Ráno... Stojím, spím a ... cestujem! Všetko naraz v električke, nabitej na prasknutie. Plnej nevyspatých pasažierov, na ceste za živobytím. Je to každodenný obrázok, momentka zo Štúrovej ulice. Zadumaný Ľudevít z pamätnej tabule, sleduje červenobiele obdĺžniky, kĺzajúce sa smerom do centra.
Ahoj, Boris! Dnes ráno mi napadlo to, čo si v podvedomí nosím dávno, ako obschnutý banán v taške do práce a tak som to konečne vyhodil. V poslednom čase to začínalo nadobúdať tvar. Pokúsim sa to sformulovať písomne: Sme absolútne rozdielni, my ľudia - a nejevstvuje medzi nami pochopenie. Tam, kde zdanlivo nastáva akási súhra a porozumenie, ide - len a len - o sympatie. Dokonca aj zhoda je výsledkom sympatií, ktoré v nás dokážu zablokovať aj úplne opačný, pôvodný názor. A je jedno, či ide o výnimočného, nadpriemerného človeka alebo mentálneho podvýživenca. Riadime sa emóciami a empíriou. Iba existencia nejakej morálky, či zákonov nám umožňuje, ako tak, objektívne preživanie. Všetko ostatné je subjektívne. Múdri ľudia to pochopili už v staroveku, keď vymysleli súdy a podobné veci. Je to zúfalé konštatovanie, ale sme naozaj, iba hračkou svojich hormónov...
Napriek nelichotivej recenzii na ostatný film známeho francúzskeho režiséra, scenáristu a producenta, Luc Bessona „Angel-A,“ vo včerajšom (?) Sme, vybrali sme sa na jeho jedinú večernú projekciu. Alebo, možno práve preto... Nový film tvorcu Magickej hlbočiny, Nikity, Piateho elementu, či Jany z Arcu, nebol pre nás sklamaním, avizovanom v „našich“ novinách. Po dlhšom čase ho tento tvorca natočil podľa svojho scenára a neuspokojil sa len s produkciou.
Na počudovanie saudské rodinky trávili večery pri mori... Do hlbokej noci aj s deťmi (nemajú krčmy a nepijú alkohol), čo sa mi vidí byť veľmi sympatickým a užitočným trávením voľného času. Nehovoriac o tom, ako také návyky blahodárne pôsobia na upevnenie rodinného puta... Bohužiaľ, nedalo sa to nafotiť, pretože akékoľvek pokusy boli zamietnuté, už v zárodkoch.