Jolana Čuláková
Nie som zaujímavá pre farmaceutické firmy a dúfam, že nikdy nebudem
V mojom okolí sa nenachádza nijaký hypochonder. Poznám len ľudí, ktorí denne konzumujú niekoľko tabletiek. Niektorí vraj musia a niektorí to robia dobrovoľne.
Blogerka, mama štyroch dospelých detí. Zoznam autorových rubrík: Komerčne vďačné, Toto nečítajte, Moje malé každodennosti, Ako sa žije iným, Kultúra, Antikultúra, Cestovanie, Haluze, Poézia, Neskutočné príbehy, O slobode a manipulácii, Súkromné, Nezaradené
V mojom okolí sa nenachádza nijaký hypochonder. Poznám len ľudí, ktorí denne konzumujú niekoľko tabletiek. Niektorí vraj musia a niektorí to robia dobrovoľne.
Často používam výraz: „Keď motyka vystrelí, tak...“ Mne je jasné, čo to znamená, ale dlho to nebolo jasné mojim deťom. Vyskúšali si všakovaké zbrane v počítačovej hre Counter Strike aj v Star Wars, ale žiadne motyky im tvorcovia neponúkli. Keď boli decká menšie, nechápali ani to, prečo je niekde pes zakopaný a ako môže fúkať vietor práve odtiaľ. Dnes konečne pochopili, prečo aj niektoré motyky môžu strieľať.
Minulý pondelok prišiel do Základnej školy vo Výčapoch-Opatovciach minister školstva Martin Fronc. Dedina sa nachádza pri Nitre a má približne dvetisíc obyvateľov. Pred budovou školy čakala ministra riaditeľka školy, jej zástupkyňa, starosta obce, jeho prednostka a malý žiačik s kyticou kvetov. Usmerňovala ho jedna deviatačka. Keď z čiernej limuzíny vystúpili niekoľkí muži, nenápadne sa ma opýtala: „A ktorý je vlastne minister?“
“Záleží nám na vašich blízkych. Zjednodušte si život,“ hlása slogan na reklamnej pohľadnici, ktorú som našla v obálke s faktúrou za používanie môjho mobilného telefónu. No určite! Na mojich blízkych vám vôbec nezáleží a namiesto jednoduchšieho a pohodlnejšieho života mi začnú len problémy. Okrem toho, deti ma začnú otravovať vždy, keď mobilní operátori „vyrukujú“ s inovovanými nápadmi. Vtedy nastupuje ťažké obdobie vysvetľovania.
Včera večer sme doma pozerali hlavné správy. Zrazu nás moderátori informovali, že od leta musia naše deti, ktoré nemajú viac ako dvanásť rokov, povinne používať autosedačky. Adam, ktorý má dvanásť a je odo mňa o pol hlavy vyšší, vyvalil oči: „Čo? To budem musieť sedieť v detskej sedačke?“
Okrem toho, že deťom nedovolím fajčiť, piť alkoholické nápoje, hovoriť oplzlo a večer po 20. hodine sa potulovať po dedine či sledovať nočné programy v televízii, zakázala som im pozerať aj ďalšie programy, ktoré sú v denných alebo večerných hodinách. Niektoré som dokonca zakázala aj sebe.
Mrzí ma, že som dnes nebola v Nitre. O dvanástej hodine začínala v meste Krížová cesta.
Keď som ako malé dieťa prichytila otca pri tom, že ma nepočúva, rovno som sa ho vždy opýtala: „Nad čím toľko rozmýšľate?“ On rozmýšľal, pravdaže, celkom sám, to iba ja som mu vykala a vykám dodnes. Odpovedal mi vždy s úsmevom a rovnako: „Predsa ako zbohatnúť a nekradnúť.“
Zažila som jeden z najhorších dní v mojom živote. Prišla som o najstaršieho syna.
Muž doniesol pred pár dňami dve kilá čokolády za pár korún. Predala mu ich kolegyňa, ktorá má sestru a jej známa robí v čokoládovni. Ak som si to dobre zapamätala.
Tento týždeň vyšiel časopis .týždeň, v ktorom na poslednej strane predposledná fotografia je úžasná. Reklamný článok istej spoločnosti, ktorá sa vraj dva roky bude starať o rodinu pani Miriam zo Štiavnických Baní, nebudem komentovať. Na fotke je však toto:
V pondelok som bola u kaderníčky. Mám rada vôňu šampónov a prípravkov na vlasy. Menej sa mi páčia veľké zrkadlá. Lenže neviem sa ostrihať sama, preto spájam príjemné s užitočným.
Večerali sme špagety s kečupom a syrom, keď sa Gabriel opýtal, čo je to tuzex.
Ďakujem svetoznámym politikom, ktorí prišli na Slovensko, že mi konečne otvorili oči.
Dnes som podviedla svojho manžela. Bolo to s „tominom007“ a s „ocinom“.
Včera mi „trochu“ išli na nervy naše t.j. slovenské večerné správy. A nielen tie. Cez deň aj noviny.
Včera večer sme sa pohádali. Chcela som, aby si bol cez prázdniny doma s deťmi. Ty si nemal čas a ani chuť. Vstal si od stola a odišiel si spať.
V nedeľu popoludní väčšinou ležím na gauči pred telkou a po dobrej kávičke si dobre pospím. Aj svedomie ma hryzie, aj starý sveter zo sekáča ma hryzie. Tak som urobila zmenu. Obliekla som si sveter z čínskeho obchodu a zobrala deti do Nitry.
Viem, že by som nemala v nedeľu chodiť nakupovať. Nedeľa je na oddychovanie. Ale keď ja si tam oddýchnem, stretnem známych a urobím nákup. Tak prečo by som to nerobila?