Jolana Čuláková
Celebrita, sviňa a lol
Prvé dve slová znamenali tak pred desiatimi rokmi niečo celkom iné. To tretie vzniklo vďaka komunikácii cez internet.
Blogerka, mama štyroch dospelých detí. Zoznam autorových rubrík: Komerčne vďačné, Toto nečítajte, Moje malé každodennosti, Ako sa žije iným, Kultúra, Antikultúra, Cestovanie, Haluze, Poézia, Neskutočné príbehy, O slobode a manipulácii, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Jolana Čuláková
Ako presťahovať newyorskú strednú školu do slovenskej „zéešky“
Nepravidelne si kupujem časopis Nota bene v uliciach Nitry. Nepravidelne upratujem. Práve dnes sa mi prihodilo, že som triedila staré časopisy. Mám ich doma na povale celé hromady a triedim ich dlho, lebo napriek ich zaprášeným a vyblednutým stránkam v nich nájdem vždy niečo dobré pod zuby (očné). Tak to bolo aj s týmto kúskom Nota bene z februára 2004. Svoje pocity opísal v jednom z článkov Slovák Patrik Krebs, ktorý bol rok predtým na učiteľskej misii v Bronxe.
Jolana Čuláková
Ako sa mi narodila šesťčlenná rodina
Rodiny sa rodia vtedy, keď sa narodia deti. Dovtedy je to manželstvo (podľa posledných trendov aj faktické manželstvo), čiže zväzok dvoch ľudí, aj keď mnohí neradi používajú termín zväzok. Zrazu príde moment, keď je z neho zväzok troch, štyroch, piatich a viacerých (podľa posledných trendov troch) ľudí. Moja rodina sa narodila zo zväzku mňa a môjho manžela presne 8. marca 1990. Ak by mi vtedy niekto povedal, že raz budem mať štyri deti, tak ho vysmejem, prípadne si poklopkám po čele.
Jolana Čuláková
Viete, kto je Marián Kalman?
Predsa študent banskobystrického gymnázia, ktorý mal pri písomnej maturitnej skúške na hlave dáždnik. Túto informáciu som počula v priebehu dvadsiatichštyroch hodín štyrikrát. Chvíľu som rozmýšľala, prečo sa väčšina médií zamerala práve na tohto študenta.
Jolana Čuláková
Neznášam rodičovské združenia
Ja tieto rodičovské seansy nemám rada. Asi to bude pozostatok psychickej ujmy, ktorú som ako decko utrpela po príchode mojej mamy z každého rodičovského, keď mi robila kázanie. Mala som väčšinou dobré známky a bola som aktívna pionierka aj zväzáčka, vždy sa však našli nejaké nedostatky, ktoré sa dali odstrániť alebo aspoň zlepšiť. A tak som sa snažila zlepšovať nedostatky a triasla sa pred každým blížiacim sa rodičovským. Aj dnes prežívam psychickú ujmu. Bojím sa toho, čo sa dozviem o svojich podarených deťúrencoch a ako to budem musieť doma riešiť.
Jolana Čuláková
Dôležité upozornenie: Nenechávajte jed na poličke v obývačke!
V mojom živote sa mihlo toľko dôležitých vecí, že ich už ani nepočítam. Väčšinou mali svoje významné miesto práve v tej chvíli, keď som ich prežívala. Veľa z nich má svoje čestné miesto na poličke v mojej hlave dodnes. Nebudem o nich hovoriť, pretože asi každý takúto poličku vo svojej hlave má. Aj tí, čo o nej nevedia a v každodennom zhone zabúdajú najdôležitejšie veci v živote oprašovať, ju majú, aj keď zaprášenú. Dnes zisťujem, ako môžu byť navonok nepodstatné veci dôležité. A pravdepodobne sa nikdy nedostanú na moju poličku dôležitých vecí.
Jolana Čuláková
Mój milý Jáne Pavle!
Posílám ti pozdrav do neba. Vím, že si tam. Všetci to hovorá a já tomu verím, lebo to povedali aj náš pán farár fčera v kázni. Lenže keď som sa na teba pozrela na tom obrážteku, kerý visí oproti mojéj lavici v kostole, tak mi bolo čudne pri srdci. Né, že by ma chytal infarkt, to né, len tak smutno a hanblivo mi bolo.
Jolana Čuláková
Dnes som vypila burčiak až do dna
Jar šumí v uliciach ako pravý septembrový burčiak. Ľuďom je stále teplejšie, jarné vône v nich burácajú a oni sa vyzliekajú z kabátov, aby ich lúče mohli štekliť na vyblednutej pokožke. Niektoré dievčatá odhaľujú svoje pekné nohy a brušká, niektoré ženy svoje stehná a pneumatiky. Ponuka je bohatá. Chlapi pokukujú po ženách (autá a ženy, to je ich!) a ženy pokukujú po výkladoch. Najvyšší čas zohnať si nové tričko, sukňu či aspoň šatku k starej blúzke.
Jolana Čuláková
Reálny muž mojich snov
Videla som ho, ako čaká pred bankomatom. Všimla som si ho už z diaľky. Ulica bola zaliata jarným slnkom a on tam stál v rade, oblečený absolútne coolovo, ruky vo vreckách nohavíc. Boli šedomodré a hodvábne. Teplý vietor sa s nimi pohrával. V bočnom vrecku svetlého letného saka, ktoré sa zapína na jeden gombík, mal zastrčenú modrobielu károvanú vreckovku. Košeľa v rovnakom tóne a na hlave švihácky mäkký klobúčik. Tmavé okuliare dopĺňali jeho aktuálny dandy look. Pozeral sa do neba, akoby čakal, či z modrej oblohy nezaprší na jeho modré sako. Slnko mu pražilo do tváre a on tam stál, otočený do ostrých, žiarivých lúčov, úplne v pohode. Na ulici boli desiatky hemžiacich sa mužov, ale iba tento priťahoval môj pohľad ako magnet. Mohol mať takých dvadsaťpäť, možno aj tridsať. Blížila som sa k nemu a v žalúdku ma začalo štekliť. Zapáčil sa mi na prvý pohľad. Bol dokonalý.
Jolana Čuláková
Tri sestry
Narodila som sa pred x rokmi ako druhá v poradí. Moja staršia sestra je odo mňa o dva roky staršia a desať centimetrov širšia a mladšia sestra je o šesť rokov mladšia a desať centimetrov vyššia. Sme vydaté a bývame v jednej dedine. Každá máme iného muža, zopár detí a dvoch spoločných rodičov (aspoň dúfam). Zatiaľ nie sme rozvedené. Ani rodičia nie sú. Otázka: Ako dlho vydrží naša rodina?
Jolana Čuláková
Som absolútne neideálna žena
V našom papiernictve som medzi hŕbami časopisov objavila jeden nový. Bol parádne hrubý (176 strán), spracovaný na kvalitnom papieri, na titulke fotografia spiaceho dieťaťa, ktoré leží na púčiku ruže od fotografky Anny Geddes a cena absolútne ľudová – 59 korún. Vraj Ročenka pre celú rodinu idea 2005. Vydavateľ - jedna pani z Martina. Fíha, tak to si teda pozriem a vysolila som tých necelých šesťdesiat korún. Dnes som časopis prvýkrát otvorila. Verte alebo nie, prešla som všetkých 176 strán a nenašla som nič na čítanie.
Jolana Čuláková
Nie som zaujímavá pre farmaceutické firmy a dúfam, že nikdy nebudem
V mojom okolí sa nenachádza nijaký hypochonder. Poznám len ľudí, ktorí denne konzumujú niekoľko tabletiek. Niektorí vraj musia a niektorí to robia dobrovoľne.
Jolana Čuláková
Ako strieľajú motyky
Často používam výraz: „Keď motyka vystrelí, tak...“ Mne je jasné, čo to znamená, ale dlho to nebolo jasné mojim deťom. Vyskúšali si všakovaké zbrane v počítačovej hre Counter Strike aj v Star Wars, ale žiadne motyky im tvorcovia neponúkli. Keď boli decká menšie, nechápali ani to, prečo je niekde pes zakopaný a ako môže fúkať vietor práve odtiaľ. Dnes konečne pochopili, prečo aj niektoré motyky môžu strieľať.
Jolana Čuláková
Ako bojujem so zákazmi a príkazmi
Zákazy a príkazy ma prenasledujú od malička. Keď som bola batoľa, zakazovali mi trhať dospelým vlasy, rozbíjať hračky, neskôr pichať do mraveniska či vyplazovať jazyk. Prikazovali mi podeliť sa, poďakovať, neskôr upratať detskú izbu a prísť z diskotéky do polnoci. Tešila som sa, že až vyrastiem, budem si robiť, čo chcem a všetky zákazy a príkazy mi budú ukradnuté. Lenže dnes mám vlastné deti a všetky tie zákazy a príkazy sú späť. Som nimi zavalená.
Jolana Čuláková
Z jednej ministerskej návštevy
Minulý pondelok prišiel do Základnej školy vo Výčapoch-Opatovciach minister školstva Martin Fronc. Dedina sa nachádza pri Nitre a má približne dvetisíc obyvateľov. Pred budovou školy čakala ministra riaditeľka školy, jej zástupkyňa, starosta obce, jeho prednostka a malý žiačik s kyticou kvetov. Usmerňovala ho jedna deviatačka. Keď z čiernej limuzíny vystúpili niekoľkí muži, nenápadne sa ma opýtala: „A ktorý je vlastne minister?“
reklama
Jolana Čuláková
Strácam silu bojovať s „mobilmi“
“Záleží nám na vašich blízkych. Zjednodušte si život,“ hlása slogan na reklamnej pohľadnici, ktorú som našla v obálke s faktúrou za používanie môjho mobilného telefónu. No určite! Na mojich blízkych vám vôbec nezáleží a namiesto jednoduchšieho a pohodlnejšieho života mi začnú len problémy. Okrem toho, deti ma začnú otravovať vždy, keď mobilní operátori „vyrukujú“ s inovovanými nápadmi. Vtedy nastupuje ťažké obdobie vysvetľovania.
Jolana Čuláková
Ako sme sa kvôli autosedačke skoro pohádali
Včera večer sme doma pozerali hlavné správy. Zrazu nás moderátori informovali, že od leta musia naše deti, ktoré nemajú viac ako dvanásť rokov, povinne používať autosedačky. Adam, ktorý má dvanásť a je odo mňa o pol hlavy vyšší, vyvalil oči: „Čo? To budem musieť sedieť v detskej sedačke?“
Jolana Čuláková
Bolo ťažké zakázať pozeranie televíznej reality show
Okrem toho, že deťom nedovolím fajčiť, piť alkoholické nápoje, hovoriť oplzlo a večer po 20. hodine sa potulovať po dedine či sledovať nočné programy v televízii, zakázala som im pozerať aj ďalšie programy, ktoré sú v denných alebo večerných hodinách. Niektoré som dokonca zakázala aj sebe.
Jolana Čuláková
Ako sa žije „dedinskej“ poslankyni
Nie je nič horšie, ako keď sa hlupák stane poslancom. Horšie to môže byť len vtedy, keď je tým poslancom žena (a nemusí byť ani blondínka). Ja som to zažila na vlastnej koži. V piatok pred polnocou som si to opakovala niekoľkokrát. So slzami na krajíčku.
Jolana Čuláková
Niektorých spoznáme až po smrti
Tento týždeň sa pre mňa niesol v znamení pohrebov. Zomreli piati ľudia, ktorých som poznala a jeden, ktorého som nepoznala. Z nich štyria boli z našej dediny. Bola som na dvoch pohreboch. K tomu sa pridala včerajšia správa o smrti pápeža. Napriek všetkému som pozitívne naladená.
