Dievča, ako mnohé iné. Zvláštne obyčajné a neobyčajne zvláštne. Ale v prvom rade som dcéra Nášho Ocka..Snažím sa žiť podľa viery, aj keď často padám.. Ľúbim Boha, rodinu, blízkych a priateľov. Mám rada úprimnosť, úsmev, otvorenosť a pohľad do očí Zoznam autorových rubrík: Kvôli čomu sa oplatí žiť.., Keď adrenalín stúpa.., Čo ma teda pobavilo.., Keď mi je ťažko.., Len také úvahy..., Život priniesol.., Súkromné, Nezaradené
Je tomu práve mesiac. Pred mesiacom sa v dňoch 13.-15. 2. uskutočnila jubilejná 40. Púť radosti vo Vysokej nad Uhom. A ja som mala tú veľkú milosť, že som sa jej zúčastnila po prvýkrát. A teda- stálo to fakt za to!
Minule som v rámci jednej práce bližšie študovala istú literatúru zaoberajúcu sa rómskou problematikou. Bolo to celkom zaujímavé čítanie, no po poslednom zážitku môžem povedať, že teória je oproti praxi, teda tomu, aká je realita, skutočne len slabý odvar..!
Deťúrence. Ktože by ich už len neľúbil? Také nevinné stvorenia, svetlo všedných dní. Zavše si pod pojmom "dieťa" predstavím bábätko v kočiari či malé batoľa. No kdesi v podvedomí.. ani o tom neviem.. stále ide o dieťa zdravé. No stačilo mi jedno stretnutie s tými, ktorým nebolo toľko zdravia dopriate a pochopila som, čo je to zdravie a sila..
Byť rodičom... Rola, ktorá vo mne vždy vzbudzovala rešpekt. Okolo seba vždy vidím veľa príkladov rôznych metód výchovy a rodičovských postojov. A s dvoma takýmito som sa mala možnosť stretnúť aj minule..
Každý má v svojom živote dôvod, pre ktorý má chuť žiť. Rodina, priatelia, kariéra.. Aké je však úžasné, že toto všetko mu požehnal Boh..
Pred niekoľkými dňami som stretla bývalú spolužiačku a dobrú kamarátku zo strednej. Samozrejme, neostalo to len pri debate uprostred chodníka, ale využili sme toto nečakané stretnutie aj na posedenie pri teplom čajíku. A popri tom sme si zaspomínali na staré dobré časy. Okrem iného, prišla reč aj na jej lásku. A znovu sme sa zasmiali na tom, čo všetko sa môže stať, keď..
Celý deň na to neviem prestať myslieť. Ako je to možné, že niekto si len tak povie.. Idem na potrat..!
Je prirodzené, že človek pri všetkých starostiach a strese potrebuje občas aj vypnúť a zregenerovať. Existuje mnoho možností. Ja mám však asi, popri knihám a hudbe, najradšej prírodu. A včera večer som bola doslova uchvátená..
Naivita. Tak zvukomalebné slovo a predsa nesúce v sebe riadu dávku pohŕdania. Nebuď naivná! Dievča, spamätaj sa! Aj to mi bolo minule povedané.. Slová, ktoré mi však priniesli na tvár úsmev..
..nemôžeš ju vidieť, ale môžeš ju cítiť.. Slová, ktoré sú krásnym mementom môjho najobľúbenejšieho filmu. Zaznievajú však až v záverečnej scéne filmu a to už ako parafráza na ústrednú myšlienku..
Práve sa pozerám von oknom do pravej januárovej chumelice. Sneh sa sype jedna radosť, deti sa opäť budú tešiť z čoho tešiť a ja sa už teraz neviem dočkať na ten pohľad,keď sa krajinka neskôr pri pohladení slnečnými lúčmi premení na zimnú romancu. Milujem tento pohľad, avšak je akosi mi ťažko, keď si spomeniem na človeka, ktorý sa na to už nepozrie z môjho pohľadu, ale zhora..
Boom okolo Vianoc už utíchol. Ešte tak prežiť tie posledné dni starého roka a prichystať sa na privítanie toho nového. K obom týmto (svojím spôsobom spojeným sviatkom) neodmysliteľne patria želania. Želania šťastia, zdravia, lásky, rodinnej pohody. Pre niekoho už možno až klišé, ale predsa len tak prirodzene spojené. Minule ma však zaujal jeden rozhovor, ktorý ma prinútil položiť si otázku- je posielanie tradičných pohľadníc poštou už minulosťou?
Vianočné sviatky sa pomaličky blížia k svojmu koncu. Vlastne, dalo by sa podľa kalendára povedať, že už sú vlastne za nami. Po tom nekonečnom ruchu pár dní pokoja a odpočinku. A v rámci nich aj pár úžasných chvíľ, kedy sa človek pozastaví a povie si: Presne toto je posolstvo Vianoc..
Občas, najmä v takomto čase, keď ma netrápi, že ešte som si nenačítala nejakých 200 strán na skúšku a mám čas čítať, čo chcem a len tak uvažovať, ma občas prepadne nálada, kedy len tak uvažujem o všetkom možnom... Aj včera tomu tak bolo po prečítaní jednej ankety. Ankety týkajúcej sa zaujímavej témy: Či si zachovať panenstvo do svadby alebo nie..
V posledných rokoch sa u mňa predvianočný čas vždy spájal s hŕbou povinností. Či už v rámci štúdia, voľnočasových aktivít alebo rôznych podujatí. Podstata sa však vždy kdesi strácala. Vedomie, že idú Vianoce, pripomínali asi len vianočne vyzdobené ulice a koledy znejúce na každom kroku. To, že tieto sú v prvom rade o pomoci druhým a o láske, ktorú si máme prejavovať, som si uvedomila asi po prvý krát v živote až teraz, pred niekoľkými dňami. A stačila jedna návšteva geriatrického oddelenia..
Je veľa vecí, ktoré mi vyrazia dych, ale niektoré ma doslova položia. Viem, viem, dnes je taká doba, ale aj napriek tomu- ak vás cudzí chalan úplne otvorene pozve k sebe a zjavne mu nejde o čítanie si rozprávok, tak..
Už odmalička sa vždy pred Vianocami sa ku mne odvšadiaľ valili informácie o tom, aký zhon a stres vládne v tom čase medzi ľuďmi. Ako dievča z dediny, študujúce v malom okresnom mestečku, som si však nikdy dosť dobre neuvedomila, ako to vlastne v realite vyzerá. Avšak- len do chvíle, kým som svoje prvé adventné obdobie nezažila v ruchu jedného zo slovenských veľkomiest...
Siahnem si do vrecka a prsty sa mi dotknú zrniek ruženca. Pomaly ho vytiahnem a tak, ako vždy, si spomeniem na toho, kto mi ho daroval. Opäť si len povzdychnem, pretože čas už zahojil rany, ostala len akási tupá bolesť pri srdci. Beriem ho do rúk a moja modlitba smeruje k nebu za človeka, ktorého mi Pán dal, aby mi túto ranu zahojil...
Prednedávnom sa predmetom výskumu jednej z mojich seminárnych prác stala téma s názvom: Analýza zvuku v reklame. Zvažovala som širokú paletu možností, čo nebolo veľmi ľahké, ale nakoniec som si vybrala jednu z už notoricky známych vianočných melódií istého nemenovaného mobilného operátora. Dalo to istú námahu urobiť hĺbkovú analýzu, ale bolo to prinajmenšom zábavné. Zároveň ma to aj patrične vianočne naladilo a v duchu som sa tiež zamyslela nad spôsobom propagácie rôznych výrobkov skrz reklamu. Prezentácia mojej práce prebehla, na moju radosť, fajn, a tak bol deň hneď krajší. Avšak.. len do chvíle, kým som si večer neprezrela aktuality na webe. To, čo som tam našla, ma doslova omráčilo..
