Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík: Z môjho vnútra, rozličné hlasy, Súkromné, Nezaradené
Bolo to presne pred týždňom. Mal som jedno poslanie. Modlil som sa. Nevedel som, ako to celé dopadne. Pociťoval som však veľmi zvláštny pokoj. Dnes mám túžbu podeliť sa s vami so zázrakmi. Ak máte chuť, nech sa páči.
Nebolo to až tak dávno, čo sme sa stretli. Kráčal si zo školy a tak som sa Ti skúsil prihovoriť. Niekedy mi prídeš miništrovať a raz si mi požičal aj svoju „raperskú“ čiapku, aby som si ju počas sv. omše dal nachvíľu na hlavu...
Myslím, že na jednom slove sa zhodneme všetci, na slove, ktoré v nás rezonuje. Priateľ... Čo si za tým predstavíte? Pre mňa je to niekto, kto je tu a má rád. Pár slov o pár priateľoch...
Ak ste náhodou prežili nejaký vážny úraz alebo chorobu, viete aký nesmierne krásny a krehký je život. Dnes by som sa s vami chcel podeliť s príbehom jedného muža, ktorý pomáhal zachraňovať životy iným. Stretli sme sa pri stopovaní.
Už vás niekedy prekvapilo niečo tak, že ste sa v danej situácii cítili zaskočení? Mne sa to stalo včera v celkom bežnej a obyčajnej situácii na školskej chodbe na našej škole tu na našom sídlisku. Pár slov o tom...
Myslím, že každý jeden z nás v istom okamihu svojho života zažije niekoľko momentov, ktoré ho zrazia na kolená. Kladieme si otázky a naše istoty sú zrazu také krehké a slabé. Myslím, že je to poctivé. Túžim vám ponúknuť niekoľko skutočných dôvodov zo života prečo sa nebáť.
Práve dnes si túžime spomínať na našich drahých, ktorí tu už nie sú medzi nami v nádeji, že sa raz s nimi stretneme tam, kde už nebude bolesti, plaču, smútku ani strachu. V nebi. Ponúkam dnes vám pár slov na podelenie sa o mojej drahej „starenke“ a verím, že i povzbudenie.
Práve dnes som čítal mail od jednej mojej drahej priateľky. Je tam otázka, ktorá vo mne zarezonovala. Ak máte túžbu a chuť hľadať spolu so mnou odpovede, pozývam vás opäť na cestu jedného životného príbehu.
Rozcvičoval sa v telocvični. Bol tam spolu s jedným starším mužom. Pustili sme sa do reči. Mnoho ma učil tento skromný muž o tajomstve života a o tom, čo značí byť pre neho otcom.
Veľmi by som si prial, aby sme sa my dospelí naučili stávať sa deťmi. Aby sme na chvíľu uverili, že dakedy stačí objatie od milujúceho otca, či mamy, aby nás naplnilo šťastím.
Mnohí výnimoční ľudia, ktorí sú okolo nás, vôbec tak nepôsobia. Ba dokonca si ich ani nevšimneme. Včera som dostal dar stretnutia s jednou takouto výnimočnou ženou. Pár slov o nej a hlavne od nej vám chcem ponúknuť aj v tomto blogu.
Je zvláštne v akých momentoch stretáme zaujímavých ľudí. To včerajšie stretnutie pri plávaní v bazéne ma naučilo opäť jednej skutočnosti. Ak chcete, pozývam vás na stretnutie s jedným obyčajne neobyčajným starkým.
Šťastní manželia a rodičia. Výmysel? Nie. Naozaj som dostal možnosť poznať jeden nádherný manželský a rodičovský pár. Bolo to za zvláštnych okolností... Ak chcete, pozývam vás kráčať spolu so mnou na ďalšom úseku nádeje... a aj spolu s nimi.
Pred istým časom na jednom veľmi peknom miest blízko od nás bol postavený jeden kríž. Mal byť spomienkou na jedného mladého muža, ktorý tragicky zomrel. Včera som pod tým krížom stretol veľmi zaujímavého muža.
Skutočný príbeh. Stretnutie s mužom, ktorý ma učil tomu, čo je trpezlivosť, dôvera a skutočná láska. Ak máte chuť nechať sa povzbudiť jeho svedectvom, nech sa páči...
V jednom talianskom chráme, ktorý tam stojí už takmer tisícpäťsto rokov sa nachádza jedna zvláštna socha. Je to pre mňa viac než náboženský symbol. Stala sa pre mňa ohromným zdrojom túžby po modlitbe a dôvere Bohu...
Skutočný príbeh o nekonečnej materinskej láske, ktorý mi vyrozprávala a napísala jedna mladá žena. Je to svedectvo obrovske lásky a nádeje... a hlavne života.
„Ak by aj len každý piaty človek bol odhodlaný pomáhať slabším, postihnutím vo všetkých medziach, či chudobným a svoje odhodlanie a sny napĺňal, stane sa na svete zázrak.“
Sympatická pani lekárka. Sedeli sme spolu a ona mala odvahu odpovedať mi na moje otázky o tom, prečo verí, ako sa ku viere dostala, čo pre ňu viera znamená... Skutočné svedectvo veriacej, dúfajúcej a milujúcej ženy a matky.
„Máš pekné vlasy.“ Tak začal náš rozhovor po dlhej dobe. Prišla porozprávať, prijať Božie odpustenie a potom sa rozhovorila o najsilnejšom zážitku leta. O svojej viere. Jej svedectvo ma veľmi potešilo. Chcem sa s vami s ním podeliť.
