Dominika Handzušová
Kamzíci na pokraji vyhynutia?
Dúfam, že ma to v škole naučili dobre, a už z nadpisu je jasné, že nepôjde o chlpaté rohaté rupicapra rupicapra tatrica, ale o hokejový tím spod Tatier, ktorý má tothto unikátneho tvora v logu.
kdesi vo mne sa skrýva umelec, lenivý, zasnívaný, komplikovaný, milujúci samotuhoci nemám rada "crowdy", zimné štadióny v čase hokejovej sezóny sú mojim prvým domovommožno až pridobre si uvedomujem realitu, preto ostávam (naivným) optimistoma ešte knihy, škorica, Fínsko, čokoláda, snehové vločky, vlčie maky a slnečnicehokejovo presťahovaná na HP... Zoznam autorových rubrík: zo zákulisia majstrovstiev, hokejové návraty, hokejové návraty 2008/2009, hokejové návraty 2007/2008, juniori bavia 2007/2008, hokejové návraty 2006/2007, občasníček mužstva, výročníček, HUNDRED-SPIRED by 3.B, rhodezian ridgeback, detičky :))), words i wish i wrote, A life less ordinary, scribbles, myš-lienky
Dúfam, že ma to v škole naučili dobre, a už z nadpisu je jasné, že nepôjde o chlpaté rohaté rupicapra rupicapra tatrica, ale o hokejový tím spod Tatier, ktorý má tothto unikátneho tvora v logu.
Počas Zimných olympijských hier z Vancouveru sa chytám za hlavu a nechýba veľa, začnem si trhať vlasy. Kupodivu ma neštve ani tak časový posun, vďaka ktorému sa mi škola strieda s prenosmi rôznych športových podujatí, a na spánok akosi neostáva čas. Do nepríčetnosti ma privádzajú komentáre fundovaných pracovníkov Slovenskej televízie. Sledovať šport naživo a bez komentára (pokiaľ nepočítam vtipné hlášky prísediacich) - na nezaplatenie...
V zimnom semestri som normálne necestovala. Za normálnu považujem cestu, kedy sa do dvestopäťdesiatichpiatich minút presuniem z bodu A do bodu B, pričom jeden z nich je Poprad alebo Štrba a druhý Trnava, a počas týchto štyroch hodín nič nenaruší chod mojich myšlienok natoľko, že mám chuť o tom napísať článok. Ale nie. Buď vlak nehorázne meškal, alebo sme niekde medzi Ružomberkom a Liptovským Mikulášom čakali na náhradnú lokomotívu, poprípade som hodinu stála zoči-voči spolucestujúcim, lebo veď sviatky (a zvlášť cesty počas nich) ľudí zbližujú. Niekedy tak na tridsať centimetrov, niekedy telo na telo...
"V tomto zápase máš vypredané, držia palce všetci fans bez rozdielu klubu... bojuj!" (prianie Jána Bendíka v skupine na facebooku "Haluška drž sa, skoré uzdravenie" venovanej Jurajovi Halajovi, ktorý začal svoj najťažší zápas v živote)
Tak, ako som to vo svojom článku plnom sklamania a nejakej tej sťažnosti sľúbila, uverejňujem aj odpoveď Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
Zobúdzali sme sa do nového sveta. Do sveta, ktorý sme dovtedy nepoznali. Tatry a ich obyvatelia sa z toho dlho spamätávali, a niektoré rany sa nezahojili dodnes. A možno ani nezahoja…
Pravidelné víkendové cestovanie ma ako študentku sprevádza už šiesty rok. Poväčšine aj rizikové spoje prebiehali bez problémov - zvykla som si na to, že sú jednoducho situácie kedy musím štyri hodiny stáť v uličke. Avšak to čo som zažila tento štvrtok ma prinútilo k napísaniu tohto spotu.
"Jednoho krásného rána vyhodii mou planetu do povětří," vykládal Arthur, který zjistil, že nečekaně vypráví mužíkovi příběh svého života, nebo přinejmenším upravenou verzi některých zajímavých okamžiků. "Proto jsem takhle oblečený, v županu. Moje planeta vyletěla do povětří s veškerým mým oblečením, víte. Netušil jsem, že půjdu na večírek." Muž nadšeně přikyvoval. "A pak mě vyhodili z kosmické lodi. Zase v županu. Ne ve skafandru, jak by člověk normálně čekal. Krátce nato jsem se dozvěděl, že mou planetu původně postavili pro partu myší. Dovedete si asi představit, jak mi bylo. To po mně zrovna stříleli a zase mě vyhazovali do povětří. Mě totiž absurdně často vyhazovali do povětří, stříleli na mě, uráželi mě, pravidelně desintegrovali, odpírali mi čaj a nedávno jsem ztroskotal v močále a musel jsem strávit pět let ve vlhké jeskyni."
Prázdninový denník, alebo ako mi kvalitne preskočilo, a na otázku "Nejdeš s nami na dovolenku do Čiernej Hory?" som odpovedala "Jasné, kedy?"
Toto leto som sa v Trnave zúčastnila hokejového kresťanského kempu. Áno, hokejový a zároveň kresťanský. Bola som tam ako vedúca deckám a odchádzala som odtiaľ nadšená a bohatšia o množstvo skúseností. A možno som mala v tíme niekoho, kto o pár rokov spraví dieru do hokejového sveta :)
V tomto článku sa chcem dotknúť toho najdôležitejšieho, čo k mojej rodnej obci patrí. Ak vás nebaví čítať tie "kecy", nech sa páči aspoň fotky, či záverečný neformálny vstup :)
Pokračovanie výberu tých najlepších hokejových reklamných spotov - prvá päťka a bonusy.
V škole nám raz pani učiteľka povedala: "Videli ste už zlú reklamu na auto?" Bolo to v časoch, kedy reklamy na automobily boli naozaj len a len dobré. Podobne je to s Pepsi, no a ja mám úplne najradšej samozrejme reklamy ktoré sú nejako spojené so športom. A keďže je "uhorková sezóna" - nech sa páči - prvá časť môjho top ten hokejových reklamných spotov.
Napísala som v predchádzajúcom článku o uplynulej hokejovej sezóne v Poprade. Samuel Marec v jednom zo svojich článkov (v decembri minulého roka) napísal toto: "Poprad hral extraligu a ešte ju aj stále hrá. Aspoň že to sa nezmenilo, lebo keby vypadli, to už by som si fakt mohol povedať, že za mojich mladých čias bolo všetko inak." Ja mám len pár mesiacov "cať" a už mi hrozí, že budem spomínať, že za "mojich mladých čias" to bolo inak. Predýchavam a premýšľam - čoho som sa to dožila?! A čoho sa ešte dožijem??? (Opäť o hokeji, čo ste od Handzušovej čakali?!)
Úvahy o časovom posune, o fanúšikovstve, o Kube a žúrkach v dome bez rodičov.
Spolužiačka brigáduje v žltočervenom supermarkete. Raz jej nejaký zákazník pri platení povedal, že keby sa lepšie učila, nemusela by robiť v pokladni. Zarazene mu odpovedala, že študuje vysokú školu, na čo sa urazene ozval, že je nejaká drzá. Aj preto sa chcem podeliť o zážitky, ktoré s predavačkami mám. O zážitky milé, nie nepríjemné.
Sezóna Slovnaft Extraligy 2008/2009 sa v marci prehupla do play-off, respektíve play-out. Poprad, ako som už spomínala v starších článkoch, sa prvý krát v histórii do play-off neprebojoval, dokonca sa nedokázal ani udržať na priečke znamenajúcej koniec sezóny; predvedenými výsledkami a získanými bodmi kamzíci skončili na jedenástej priečke a dostali sa tak do baráže, v ktorej sa stretli s Piešťanmi. V tomto článku prinášam sumár výsledkov a pár postrehov z marca.
A nevymenila by som ich za nič na svete. Dokonca som sa pristihla pri tom, že si naozaj neviem predstaviť, že by som mala ešte aj sestru. Predstavivosť mám naozaj dobrú, ale že by som namiesto Bena či Maja mala nejakú Angeliku (fakt, otec chcel mať trojičky - Dominika, Veronika, Angelika), alebo že by bola štvrtá do partie, mi príde strašne smiešna. Už som si dosť zvykla na mojich bráškov. A pretože ich mám naozaj rada, chcem im venovať pár písmen.
Naši ich volajú "hafky", ale mne na ne niekedy viac sedí označenie "anjeli a démoni". Pretože kým spia alebo ležia, alebo sa nechajú hladkať po hladkej srsti, sú jednoducho na zožratie, takí milí anjelici. Akonáhle začnú lietať po miestnosti, hrýzť všetko naokolo nábytkom počnúc, hračkami pokračujúc a vašimi rukami končiac, sú ako rozbesnení diablici. Nezastaviteľné hafky.