Judita Harajdová
Skúste mi pomôcť rozmýšľať
Práve som prišla na to, že prvotnou príčinou, ktorá umožnila spustenie novodobej genocídy, páchanej na pacientoch, boli asi kopírky.
Som staršia žena, s chátrajúcim obalom, v ktorom sídli stále tá istá duša, dychtiaca po poznaní, len bohatšia o záplavu životných skúseností. Kedysi som túžila cestovať, ale bola to utópia. Teraz mi už stačí posedenie v blízkom parku. Nachádzam tam maketu celého vesmíru. Blaží ma vedomie, že všetci moji drahí pokračujú v niečom, čo som sama nestihla. Som spokojná, lebo dožívam život v súlade sama so sebou. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Spoločenské, Nezaradené
Práve som prišla na to, že prvotnou príčinou, ktorá umožnila spustenie novodobej genocídy, páchanej na pacientoch, boli asi kopírky.
A nielen ich, ale aj iný personál dôverne mi známej nemocnice. Vyše 300 ľudí. Mnohých z nich som určite poznala, len neviem koho sa to priamo dotklo, koho nie. A predpokladám, že tak, ako napokon vždy, budú mať viacerí aj pocity krivdy. Lebo tak to už na svete chodí. Ale zisťovať to nemienim, lebo blčím takým spravodlivým hnevom, nielen za seba, ale za všetkých podobne postihnutých, ktorí sme tam roky chodili ako pacienti, ale aj zdravotnícki pracovníci, že som pevne rozhodnutá viac tam nevkročiť. Zatiaľ ani nemôžem, lebo pri ostatných návštevách čo len budovy mi prišlo nevoľno.
S potešením som zistila, že už mám pár čitateľov mojich blogov, ktorí ich sledujú a dokonca vedia presnejšie ako ja, kedy som zverejnila ostatný. V reakcii na diskusiu som sľúbila, že nebudem zaháľať, ale potvrdila sa mi jedna z mojich zárodkových hypotéz, že aj hmota je živá. Teda aj môj počítač, lebo dostal takú chrípku, že nemohol pracovať. Mám zásadu dané sľuby dodržiavať, tak ma to veľmi mrzí. Ale o tom inokedy. Teda o tej teórii čo je živé a neživé, ešte to nemám do hĺbky prepracované.
Náš pán prezident sa zase prekecol a zosmiešnili ho v Markíze, iné správy som nepozerala, takže neviem posúdiť. Isteže je to trapas, v takej reprezentatívnej funkcii, ale tí, čo sme študovali aj Freuda vieme, že sú to klasické, takzvané freudovské brepty, keď človek na niečo myslí a čosi iné chce povedať. Z úst mu potom proti jeho vôli vypadne to, čo má v hlave.
Trápim sa nad otázkou, prečo sme na tom tak, ako sme. Socializmus sme nezvrhli v roku 1989, on sa už postupne rozkladal sám, len sme ho dorazili. Ako sa ukázalo, zdanlivo neporaziteľná moc sa už držala v takých neistých rukách, že vypadla takmer sama, stačilo jej zaštrngať kľúčikmi. Vcelku nežne. Ale len krátko na to, aby sa to dalo nazvať historickou epochou, sme zacítili prílev slobody a nádeje, že sa všetko zmení k lepšiemu. Stačilo dvadsať rokov na to, aby sme sa topili v takomto morálnom bahne, že sa v ňom už dusíme.
Tak sa nám blíži pomaly koniec ďalšieho roka a s ním aj Silvester, od ktorého zvykneme očakávať aj dobrú televíznu zábavu. Nie som žiadna televízna maniačka, skôr naopak, ale od silvestrovského programu tiež očakávam predovšetkým veľa dobrého humoru. Nielen preto, že už teraz žijem sama, vždy sme trávili túto noc v spoločnosti televízie. Akosi sa mi vtedy obzvlášť žiada vítať Nový rok nielen so všetkými tu doma, na Slovensku a tradične aj v Česku, ale postupne od východu na západ, so všetkými obyvateľmi tejto našej planéty.
Tak ja už fakt neviem, čo proti tým Rómom stále všetci majú. Že sú čierni a my bieli. Ale figu. Už som na to prišla, závidia im.
Nemohla som uveriť tomu čo som videla na televíznej obrazovke. Údajne každá slovenská rodina mieni minúť na tohoročné Vianoce priemerne asi 500 eur. Nemám chuť sa hrabať v štatistikách a zisťovať koľko máme vlastne rodín, ale povedzme, že tiež priemerne milión. Čiže 500 miliónov. To by možno aj stačilo, aby neštrajkovali učitelia, vlastne skôr učiteľky. Alebo žeby ich viac potrebovali sestričky v nemocniciach? Alebo štát ako taký?
Keďže som staršia, osamelo žijúca žena, navyše ŤZP, mala som s nimi tú česť častejšie. Mám dojem, že si cielene vyberajú práve z našich radov ľahšie obete.
V rámci kompenzácií ŤZP/S som vybavovala isté záležitosti na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V patričných tlačivách som uviedla aj automatickú pračku, na ktorú som zistila, že mám nárok. Stará, vyše dvanásťročná sa mi rozsypala, aj s rozpratou posteľnou bielizňou, ktorú si v sprchovacom kúte, s postihnutými rukami, sama vyprať neviem. Urýchlene som musela kúpiť na splátky novú. K tlačivám som pripojila doklady o jej zakúpení, splácaní, aj o tom, že je ešte nezaplatená. Čiže všetko podľa litery zákona. Dodávam, že som žiadala o základné veci, žiadne špekulácie, rekonštrukcie, auto, ani nič podobné. Akútne som potrebovala flexibilnú pomoc nejakej vhodnej osoby.
Okamžite ako sa začalo Slovensko meniť zo zaostalej, prevažne agrárnej krajiny a budovať priemysel, ktorého štruktúru tu nebudem rozoberať, vznikol akútny problém, nedostatok ubytovacích možností pre zamestnancov nových závodov, rôznych inštitúcií a tretieho sektora vôbec. Preto bolo potrebné urýchlene začať aj s výstavbou bytov. Spočiatku to boli tehlové, ale tento spôsob čoskoro nahradila rýchlejšia, jednoduchšia a lacnejšia výstavba panelákov. Ako huby po daždi rástli prímestské satelitné sídliská.
Opäť som našla v pošte ďalší návrh na okamžité zmeny v našom štáte. Som presvedčená, že väčšina z nás cíti, že sú nevyhnutné. Tento návrh sa mi zdá pozitívnejší, ako výzva k radikálnej zmene, obsahujúca v sebe aj extrémistické, rasistické, nacionalistické a násilné prvky. Napriek tomu pridávam vlastné návrhy, ktoré považujem za akútnejšie.
Začínali ste kariéru takmer súčasne. Dve mladé, nádejné hviezdy československej populárnej hudby, Marta Kubišová a Helena Vondráčková. Neskôr vzniklo rozšantené, rozospievané a roztancované trio s Václavom Neckářom známe ako Golden Kids.
Úmyselne píšem USA a nie Ameriku, aby nedochádzalo k nedorozumeniam. Ameriku totiž nepovažujem za synonymum pre Spojené štáty americké. A zdá sa, že je už nemilujú ani nebesá, ako sa ukazuje v posledných dňoch či hodinách.
Skôr ako začnem písať prosím, neposielajte ma žiť medzi Rómov. Z celkom jednoduchého dôvodu, nie som totiž Rómka. Ale dovoľujem si tvrdiť, že ich dosť dobre poznám a to aj z ich uhla pohľadu. Študovala som s Rómami, pracovala som s nimi, bývala som s viacerými rómskymi susedmi, navštevovala som ich, oni navštevovali mňa, priatelila som sa s Rómkami, aj s vedúcim folklórneho súboru Železiar a poznala jeho rodinných príslušníkov, mala som Rómky spolupacientky, aj z Luníka IX, rozprávala som sa s nimi vonku, na ulici, aj pri smetných kontajneroch a nikdy, skutočne nikdy som nemala ani s jedným z nich najmenší problém.
Aj keď si nemyslím, že tieto riadky budú čítať prevažne seniori, rada by som nastolila diskusiu na tému, ktorá sa ma dotýka osobne, po všetkých stránkach, pretože aj ja sa nachádzam v tejto fáze života. Vlastný blok mám len nedávno, napriek tomu dospievam k poznaniu, že mnohí diskutéri robia dosť často veľmi zjednodušené uzávery z niektorých fragmentov, vytrhnutých z celého textu. Pritom úplne samozrejme predpokladám, že tí, ktorí blogy tvoria, čítajú alebo sa zapájajú do diskusií, patria k elitnejším predstaviteľom kultúrnosti našej spoločnosti. Som presvedčená, že si uvedomujú, že sa týmto stávajú súčasťou jej reprezentačnej vzorky.
Výzva tohto znenia koluje na internete, dostala sa aj do mojej pošty. Niet sa čo čudovať, že sa Slovensko chystá 17.11. vyjsť do ulíc. Ľudí, ktorí sa ocitajú v zúfalej situácii pribúda. V televízii sledujem ako denne zaplavujú príslušné úrady tisícky návrhov na exekúcie. Ceny sa zvyšujú za tovar čoraz mizernejšej kvality. Čoraz viac občanov nemá z čoho splácať hypotéky a úvery. Bankové subjekty ich odmietajú poskytovať už nielen klientom vo vyššom veku, ale aj malým podnikateľom. Pacienti prestávajú dôverovať zdravotníctvu a lekárom. Rastú počty nezamestnaných. Učitelia hrozia dlhodobým štrajkom.
Pri upresňovaní určitých informácií, som našla na internete, pod názvom Dotyky - Východniari, materiál, ktorý zavádzajúco informuje o Literárnom klube košických autoriek Ozvena. Keďže sa priamo dotýka aj mojej cti, ako jeho zakladajúcej členky a predsedníčky, pokladám si za povinnosť uviesť niektoré tvrdenia na pravú mieru aj takouto formou, pretože verejnej safisfakcie sa zrejme nedočkáme.
Pri nedávnej príležitosti sme mali rodinné stretnutie. Poniektorí sme sa už nevideli dlhší čas. Doba sa odvtedy zmenila. Jedna z príbuzných sa rozhorčila, aký má po celoživotnej práci nízky dôchodok. Vysvitlo, že takmer rovnaký ako mám ja. Ale cítila sa byť ukrivdená.
Práve som si prečítala na webe diskusiu o zvýšení cien cigariet. Predtým zaznela vo večerných správach informácia, že opäť porastú ceny liekov. A nie o málo, asi o 20 %! Vzápätí výstraha lekárnikov, že v budúcnosti to bude ešte horšie. Že výdavky na lieky rastú najrýchlejšie a s najvyšším percentuálnym nárastom.