Som staršia žena, s chátrajúcim obalom, v ktorom sídli stále tá istá duša, dychtiaca po poznaní, len bohatšia o záplavu životných skúseností. Kedysi som túžila cestovať, ale bola to utópia. Teraz mi už stačí posedenie v blízkom parku. Nachádzam tam maketu celého vesmíru. Blaží ma vedomie, že všetci moji drahí pokračujú v niečom, čo som sama nestihla. Som spokojná, lebo dožívam život v súlade sama so sebou. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Spoločenské, Nezaradené
Blížia sa Vianoce, preto som sa rozhodla darovať cez svoj blog päť rozprávok, ktoré som vymýšľala a písala veľmi dlho. Pred pätnástimi rokmi vyšli v skromnej, brožovanej úprave. Ilustrácie mi namaľovali vnúčatká. Môj honorár, 500 výtlačkov, som už dávno porozdávala. Do názvu sa vtedy vlúdila chyba, nemala som na mysli Múzy z gréckej mytológie, ale jednotlivé druhy nadania a inšpirácie, ktoré nútia umelcov tvoriť.
S potešením som zistila, že už mám pár čitateľov mojich blogov, ktorí ich sledujú a dokonca vedia presnejšie ako ja, kedy som zverejnila ostatný. V reakcii na diskusiu som sľúbila, že nebudem zaháľať, ale potvrdila sa mi jedna z mojich zárodkových hypotéz, že aj hmota je živá. Teda aj môj počítač, lebo dostal takú chrípku, že nemohol pracovať. Mám zásadu dané sľuby dodržiavať, tak ma to veľmi mrzí. Ale o tom inokedy. Teda o tej teórii čo je živé a neživé, ešte to nemám do hĺbky prepracované.
Náš pán prezident sa zase prekecol a zosmiešnili ho v Markíze, iné správy som nepozerala, takže neviem posúdiť. Isteže je to trapas, v takej reprezentatívnej funkcii, ale tí, čo sme študovali aj Freuda vieme, že sú to klasické, takzvané freudovské brepty, keď človek na niečo myslí a čosi iné chce povedať. Z úst mu potom proti jeho vôli vypadne to, čo má v hlave.
Trápim sa nad otázkou, prečo sme na tom tak, ako sme. Socializmus sme nezvrhli v roku 1989, on sa už postupne rozkladal sám, len sme ho dorazili. Ako sa ukázalo, zdanlivo neporaziteľná moc sa už držala v takých neistých rukách, že vypadla takmer sama, stačilo jej zaštrngať kľúčikmi. Vcelku nežne. Ale len krátko na to, aby sa to dalo nazvať historickou epochou, sme zacítili prílev slobody a nádeje, že sa všetko zmení k lepšiemu. Stačilo dvadsať rokov na to, aby sme sa topili v takomto morálnom bahne, že sa v ňom už dusíme.
Utešujem sa len myšlienkou, ktorú práve kradnem pánovi Baričákovi, že najnormálnejší ľudia na svete sú blázni. Verím, že mi odpustí, lebo jemu už tá knižka vyšla, respektíve si ju vydal sám. A som presvedčená, že na nej poriadne zbohatol, lebo zasväteným je známe, akým výnosným artiklom sú v súčasnosti na Slovensku knihy. No a ja za blog dostanem figu borovú. To možno až také známe nie je.
Tak sa nám blíži pomaly koniec ďalšieho roka a s ním aj Silvester, od ktorého zvykneme očakávať aj dobrú televíznu zábavu. Nie som žiadna televízna maniačka, skôr naopak, ale od silvestrovského programu tiež očakávam predovšetkým veľa dobrého humoru. Nielen preto, že už teraz žijem sama, vždy sme trávili túto noc v spoločnosti televízie. Akosi sa mi vtedy obzvlášť žiada vítať Nový rok nielen so všetkými tu doma, na Slovensku a tradične aj v Česku, ale postupne od východu na západ, so všetkými obyvateľmi tejto našej planéty.
Tak ja už fakt neviem, čo proti tým Rómom stále všetci majú. Že sú čierni a my bieli. Ale figu. Už som na to prišla, závidia im.
Keď som bola mladá a rezká mohla som ísť tak akurát do hája. Teraz už ani tam nie. Ešte že ma nebesá obdarili fantáziou. Tak si počítam našetrené peniaze, tiež len v duchu...
Nemohla som uveriť tomu čo som videla na televíznej obrazovke. Údajne každá slovenská rodina mieni minúť na tohoročné Vianoce priemerne asi 500 eur. Nemám chuť sa hrabať v štatistikách a zisťovať koľko máme vlastne rodín, ale povedzme, že tiež priemerne milión. Čiže 500 miliónov. To by možno aj stačilo, aby neštrajkovali učitelia, vlastne skôr učiteľky. Alebo žeby ich viac potrebovali sestričky v nemocniciach? Alebo štát ako taký?
Blížia sa Vianoce, preto som sa rozhodla darovať cez svoj blog päť rozprávok, ktoré som vymýšľala a písala veľmi dlho. Pred pätnástimi rokmi vyšli v skromnej, brožovanej úprave. Ilustrácie mi namaľovali vnúčatká. Môj honorár, 500 výtlačkov, som už dávno porozdávala. Do názvu sa vtedy vlúdila chyba, nemala som na mysli Múzy z gréckej mytológie, ale jednotlivé druhy nadania a inšpirácie, ktoré nútia umelcov tvoriť.
Keďže som staršia, osamelo žijúca žena, navyše ŤZP, mala som s nimi tú česť častejšie. Mám dojem, že si cielene vyberajú práve z našich radov ľahšie obete.
V rámci kompenzácií ŤZP/S som vybavovala isté záležitosti na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V patričných tlačivách som uviedla aj automatickú pračku, na ktorú som zistila, že mám nárok. Stará, vyše dvanásťročná sa mi rozsypala, aj s rozpratou posteľnou bielizňou, ktorú si v sprchovacom kúte, s postihnutými rukami, sama vyprať neviem. Urýchlene som musela kúpiť na splátky novú. K tlačivám som pripojila doklady o jej zakúpení, splácaní, aj o tom, že je ešte nezaplatená. Čiže všetko podľa litery zákona. Dodávam, že som žiadala o základné veci, žiadne špekulácie, rekonštrukcie, auto, ani nič podobné. Akútne som potrebovala flexibilnú pomoc nejakej vhodnej osoby.
Už som sa toľkokrát zapovedala, že hladná do obchodu nepôjdem, ale opäť som to nedodržala. Práve mi nabehol na účet dôchodok, tak som si dovolila k čerstvým rožkom malú lahôdku.
Okamžite ako sa začalo Slovensko meniť zo zaostalej, prevažne agrárnej krajiny a budovať priemysel, ktorého štruktúru tu nebudem rozoberať, vznikol akútny problém, nedostatok ubytovacích možností pre zamestnancov nových závodov, rôznych inštitúcií a tretieho sektora vôbec. Preto bolo potrebné urýchlene začať aj s výstavbou bytov. Spočiatku to boli tehlové, ale tento spôsob čoskoro nahradila rýchlejšia, jednoduchšia a lacnejšia výstavba panelákov. Ako huby po daždi rástli prímestské satelitné sídliská.
Mám za sebou prvé blogy so závažnejšími témami, ktoré vyvolali aj plodnejšie diskusie, jednu poviedku a pár drobností, ktoré ani za blogy veľmi nepovažujem, skôr také fejtóniky, postrehy, glosy...
Opäť som našla v pošte ďalší návrh na okamžité zmeny v našom štáte. Som presvedčená, že väčšina z nás cíti, že sú nevyhnutné. Tento návrh sa mi zdá pozitívnejší, ako výzva k radikálnej zmene, obsahujúca v sebe aj extrémistické, rasistické, nacionalistické a násilné prvky. Napriek tomu pridávam vlastné návrhy, ktoré považujem za akútnejšie.
Začínali ste kariéru takmer súčasne. Dve mladé, nádejné hviezdy československej populárnej hudby, Marta Kubišová a Helena Vondráčková. Neskôr vzniklo rozšantené, rozospievané a roztancované trio s Václavom Neckářom známe ako Golden Kids.
Úmyselne píšem USA a nie Ameriku, aby nedochádzalo k nedorozumeniam. Ameriku totiž nepovažujem za synonymum pre Spojené štáty americké. A zdá sa, že je už nemilujú ani nebesá, ako sa ukazuje v posledných dňoch či hodinách.
Zase tu máme zimný čas. Ešte je len popoludnie, ale vonku hnusne, hmlisto, zošerieva sa. Po krátkom záchvate nefajčenia, som sa vychytila, hodila na domáci úbor vetrovku a rozhodla sa vybehnúť krížom cez park, kúpiť si cigarety.
Po dlhšom časovom odstupe som navštívila cintorín poblíž našich južných hraníc, kde odpočívajú moji predkovia, príbuzní, dávni priatelia a známi, dúfam že v pokoji, ako znie želanie na takmer každom pomníku. Lebo sú takí národnostne pomiešaní, ako je to len v srdci Európy možné.
