Anča Jamerson
Nas Silvester je vzdy stastny, vesely a blaznivy!
Kazdy rok na Silvestra si uvedomime, aki sme stastni a aky vesely a blaznivy je nas Silvester…
Som matka, manzelka, svagrina, teta, priatelka a sefka. Predovsetkym som vsak dusou mlada optimisticka realistka, ktora ma rada hudbu, prirodu, dobru kavu a cestovanie. Neverim vo vojny, ale v pohladenie, porozumenie a toleranciu. Zoznam autorových rubrík: Pribeh z kaviarne, Spomienky, Moj prvy raz, Recepty, Smiesne spomienky na domov, Nase zvery, Moje male uvahy, Len tak, Súkromné, Nezaradené
Kazdy rok na Silvestra si uvedomime, aki sme stastni a aky vesely a blaznivy je nas Silvester…
Poznaju sa presne polovicu svojich mladych zivotov. Moj syn Ondrej a jeho kamaraat Ritsaart. Spoznali sa tu, v USA... Slovak a Holandan... Chodili spolu do skoly, vikendy travili spolu u nich alebo u nas (vacsinou u nich). Mali rovnake zaujmy - japonsku animaciu, pocitace, videohry.... neskor hudbu. Ich cesty sa trochu rozisli po maturite. Ondrej zacal robit, Rick sa dal na studium architektury. Su obaja dospeli a prezivaju prve sklamania dospelosti.
Moji zakaznici si myslia, ze Slovaci su velmi cudno-zaujimavi. Vacsina z nich nevie, kde Slovensko je (a ze Slovensko je), ale myslia si to. A ja si dovolim prihriat vlastnu polievocku a popysit sa tym, ze som prilozila polienko do ohna a necham ich zit v tejto iluzii. Ved byt zaujimavym nie je az take zle....
Zotavena po dni volna a po rozdavani kavy pre volicov pred par dnami som sa dnes svieza vratila do prace. Cela krajina zije v nadeji pre slubovanu zmenu, su aj taki, co o vysledkoch volieb nediskutuju, daju si salku kavy, pokrutia hlavou nad titulnou strankou novin a odidu.
Dnes mame v USA volby. Pracujem tu, platim dane, ale nevolim. Nemam americke obcianstvo. Od pol siestej rano som vsak minutu co minutu prispievala k dobrej nalade volicov. Kazdy, kto prisiel s nalepkou I VOTED, dostal dnes malu kavu na moj ucet.
Peter bol dlhe roky mojim stalym zakaznikom. Doslova zil v kaviarni a dobre sme ho vsetci poznali. Povazovali sme ho za jedneho z nas. Raz v nedelu rano mi podal vyplnenu prihlasku a po zvycajnych formalitach som mu ponukla zamestnanie. Ma 22 rokov a je gay.
V nedelu bolo v kalendari pri datume tvoje meno... Viera. Presne vystihovalo tvoju povahu, tvoj vztahk rodine, priatelom, svetu. Naposledy som ta videla na tvoje meniny pred deviatimi rokmi. O par dni nato si od nas navzdy odisla....
Zivot je plny zmien a ja mam zmenu rada. Nuti ma premyslat, prisposobit sa a robi moj zivot zaujimavejsi. Dnes som o mojom pristupe k zmene akosi viac pouvazovala a zistila som, ze o tuto dnesnu som az tak velmi nestala.
Pred par dnami som sa vracala z prechadzky po okolitych ulickach a na verande jedneho z domov niekto vetral paplon a dva vankuse. Nieco podobne som za mojho 13-rocneho pobytu v USA nikdy nevidela. Zda sa, ze mam susedov Slovakov! Spomalila som a zamyslela som sa. Vtom som zacula: Zofka, nehraj sa s tou hadicou, budes cela mokra!
Nasli sme ho dnes pri upratovani pivnice v igelitovom vreci oznacenom Johns desk (Johnov pisaci stol). Bolo plne kadecoho a vacsina putovala do smetneho kosa. Zrazu moj muz stichne. V ruke drzi zelene kozene puzdro, z ktoreho pomalicky vytiahne zazltnute logaritmicke pravitko.
Denne mam okolo seba ludi, ktori kazde rano vstanu len preto, aby isli niekm, kam nechcu a potom tam stravia osem ci viac hodin a robia to, co ich nebavi. Pat rokov ku mne kazde rano pridu na salku kavy a stazuju sa! Stazuju sa dokonca aj cez vikend, ktory podla nich ...ubehne velmi rychlo a oni opat musia ist v pondelok do roboty a ......
Casto sa prichytim pri spomienkach, ktore mozno niekomu pripadaju smiesne a mozno ani nestoja za zamyslenie. Nieco ma vsak na nich fascinuje a nemozem sa od nich odputat. V poslednom case je to taka obycajna igelitova taska...
Doverujem im. Odovzdavam im svoje skusenosti. Pokarham ich, ale aj pritulim. Pomaham im v tazkych chvilach. Prilnem k nim. Stali sa sucastou mojho zivota. Az kym nepride den, kedy ma sklamu a zacnem sa pyta sama seba: Stoji to vobec za to?
Tak som to teda zvladla! Sice na druhy raz, ale predsa. Moj studenstsky vodicsky preukaz mi vyprsal dnes, tyzden po zlozeni skusky. Vytesujem sa ako male decko a aspon raz za den pozriem do penazenky, aby som sa presvedcila, ze som naozaj majitelkou novucickeho vodicskeho preukazu.
Maly Matt dnes zazil jeden z najzaujimavejsich dni svojho 11-rocneho zivota. Zucastnil sa skolskeho kola skladania Rubikovej kocky. Bol jednym z takmer 50 deti. Bol jednoznacne najhlucnejsie podporovany vsetkymi, co mu prisli fandit. Bolo uzasne sledovat tychto mladych ludi, co dokazu s touto hrackou robit. Stoja v hluciku, rozpravaju sa a prsty posuvaju farby hore - dolu, sprava dolava a naopak.
Vola sa Matt a zacala som si ho vsimat asi pred troma - styrmi mesiacmi. Travil u mna v kresle takmer kazdy den aspon hodinu a niekedy aj viac. Nikdy si nic neobjednal, obcas si vypytal pohar vody. Ma 11 rokov a Rubikova kocka akoby bola prirastena k jeho dlani....
Strach z nepoznaneho ci neznameho, zvedavost ci tvrdohlavost, rozlicne fobie. Je uplne jedno, preco sa bojime urobit nieco, o com sme len poculi od inych, nieco, o com sme iba citali alebo sme to videli v televizii. Raz sa v nas vsak cosi zlomi... Leteli ste uz niekedy v balone?
V zahrade mam zahon kvitnucich snezienok. Ich biele hlavky sa zacali tlacit spopod zeme uz pred Vianocami. Zimu tu mame totiz tento rok taku nijaku, vsetko je to akesi popletene a kazdy den teda cakam, kedy uz konecne pride jar. 2. februar je v USA oficialnym dnom, kedy sa narod dozvie, ako dlho este potrva zima.
Kazdy z nas ma od malicka nejaky sen. Blaznivy, vazny, splneny, nesplneny. Ja som vzdy tuzila po sklenej guli, v ktorej snezilo.
Su veci, ktore su spojene s urcitymi udalostami, miestami ci sviatkami. Jednou z nich je aj vajecny konak. Mama ho vzdy robievala na Vianoce. Muzi pili riadny alkohol, vajecny konak bol zenske pitivo.