Petra JOSIE Jošticová
Aleluja XIII.
Niekedy sa ľudia majú radi, ale ich cesty nie je možné spojiť a preto ďalej životom musí kráčať každý sám. Je to smutné, ale s tým už nedokážem nič robiť...
But more, much more than this... I did it my way... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Moja rodinka :), Svet okolo mňa, Aleluja
Zoznam článkov blogera
Petra JOSIE Jošticová
Svet domácich miláčikov, alebo krava v byte :)
Svet domácich miláčikov dokáže byť rôznorodý. Nuž čo, každý človek je predsa iný a každý môže mať iné zvieratko, nie? :)
Petra JOSIE Jošticová
Aleluja XII.
Najlepším vyjadrením môjho stavu bolo ticho. To dokáže niekedy viac, ako tisícky slov. Áno, iba nekonečné ticho...
Petra JOSIE Jošticová
Maminka alebo Lara Croft?
Na úvod tohto článku nutno dodať, že hlavné postavy sú psychicky úplne v poriadku... :)
Petra JOSIE Jošticová
Falošná jar
„...nikdy som si pri rieke nemohol pripadať osamelý. Kým bolo v meste toľko stromov, dalo sa každý deň nahliadať, či už ide jar, až v jedno ráno ju priniesol cez noc teplý vietor. Niekedy ju ťažké, studené dažde zase zahnali, takže sa zdalo, že jar už nikdy nebude a že človek príde v živote o jedno ročné obdobie. To bývala jediná naozaj smutná doba, pretože to bolo niečo neprirodzené. Človek čakal, že mu bude smutno na jeseň. Každý rok kus človeka umieral, keď zo stromov padalo lístie a vo vetre a v studenom zimnom svetle trčali holé vetvy. Človek vedel, že jar zase vždy príde, tak, ako vedel, potom, čo rieky zamrzla, že opäť raz potečie. Ale keď tie studené dažde neprestávali, kým jar zabili, bolo to rovnaké, ako keď niekto mladý zomrie bez príčiny...“
Petra JOSIE Jošticová
Aleluja XI.
Doteraz som vždy iba mlčky trpel a s pokorou som prijímal rozhodnutia od podôb lásky, do ktorých sa za ten čas dostala. No teraz som sa dokázal vzoprieť jej, a dokázal som sa vzoprieť aj sám sebe. Táto láska bola iná.
Petra JOSIE Jošticová
Aleluja X.
Zavrel som sa v izbe a potichu popíjal horúcu kávu, ako by som chcel spáliť všetko, čo sa nachádzalo v mojom vnútri. Mlčky som si ľahol do postele a snažil sa zaspať. Ticho má nejaké svoje čaro.
Petra JOSIE Jošticová
Aleluja IX.
Zaprisahal som sa, že už nikdy si lásku nepustím k telu, už nikdy jej nedovolím, aby ma odzbrojila a vyzliekla donaha a videla tak celé moje vnútro...
Petra JOSIE Jošticová
Cítime sa naozaj svetovo?
Už dlhé týždne nás obklopujú rôzne reklamy, všetky svorne hlásajúce „bude nám svetovo“. Fajn. Myšlienka je to krásna. Globalizácia je skvelá, rok po vstupe do EÚ sa aj patrilo, aby sme mali konečne nejakú príležitosť cítiť sa naozaj svetovo. Lenže skutočnosť je, žiaľ, na míle vzdialená proklamovaným heslám.
Petra JOSIE Jošticová
Zničili sme dôveru...?
Ako veľmi je krehká dôvera? Krehkejšia, ako čerstvá škrupina po vyliahnutom kuriatku? Jemnejšia, ako pavučina, ktorú sotva vidíme medzi zelenými listami rozkvitnutých stromov?
Petra JOSIE Jošticová
O tom, ako maminka chcela Vokouna...
„Podľa mňa by sme mali kúpiť Vokouna,“ zaznelo včera z úst mojej maminky. Trochu sa zmietajúc v nemom úžase a tak trochu neveriacky krútiac hlavou som sa spýtala, ako tomu mám rozumieť.
reklama
Petra JOSIE Jošticová
12 kvapiek dažďa
Prvá mi steká po tvári a prezrádza, že sa mi chce tak trochu plakať. Niekedy je všetko na svete smutné a nič nedáva zmysel.
Petra JOSIE Jošticová
Čerešňová pusa
Včera som dostala svoju prvú pusu. Teda, nie úplne prvú. Ale včera ma niekto prvýkrát pobozkal pod čerešňou.
Petra JOSIE Jošticová
Detský kamarát...
Dnes ráno som opäť raz cestovala vlakom do školy. Nič zvláštne, úplne normálne prebiehajúca cesta, ak si odmyslíme predĺžený čas cestovania kvôli rekonštrukcii železničných tratí. Našťastie sme však chytili ten sympatický (a čistý), nový a navyše tichučký vlak, takže sa to dalo vydržať...
Petra JOSIE Jošticová
Aleluja V.
Pred láskou sa nedá ujsť. No najmä sa nedá utiecť pred sebou samým...
