Po páde bála som sa znovu vzlietnuť. No vzlietla som! A poriadne vysoko.. Stratená v čase, zmätená v dave. Celkom maličká čakajúc naplniť vlastný osud a ľúbiť samú seba so všetkým čo mám. Nech je svet aký chce - neprestanem veriť v dobrotu a oddanosť. Zoznam autorových rubrík: Hodné zamyslenia, Na kus reči, Príliš moje, Rýmy bez rýmov
Vraj pravá láska dosahuje u človeka obdivuhodné rozmery, že doslova nehľadí na seba, ale na človeka vedľa ktorého kráča. Upriami zrak na jeho pocity, jeho potreby. Ustupuje v prospech toho koho ľúbi a prináša obety na úkor samého seba, zatne zuby a raduje sa z pocitu šťastia milovanej osoby. Pretože ten je najdôležitejší!
Je to ako rakovina – Napáda bunku za bunkou. Požiera všetko čo vykazuje najmenšiu známku života a postupne mení všetko živé na neživé. Nemnoží sa bunka z bunky ako tvrdil Virchow, požiera to život a mení ho na ticho.
Nemodlím sa k Bohu deň čo deň, nespájam ruky jednu k druhej, nezdvíham oči k nebu a neprosím o dokonalosť, nežiadam o svieži vietor do plachiet, o ružové záhrady ani o pozemské zázraky. Žiadam len o jeho vôľu, lebo tá je správna. Pretože tá mi v živote kríži cestu deň čo deň.
Ako som dnes kráčala jesenným Brnom chodiac hore dole bez presnejšieho cieľu, dobrovoľne som obetovala hudbu vychádzajúcu z telefónu a započúvala som sa do šumu lístia. Zastala som. A bolo to tu.. Myšlienky popretkávané emóciami spustili sleď doposiaľ nahlas nevypovedaného.
Padla raz otázka, či moje texty vôbec niekto číta, či sa niekomu páčia. Vravím, že neviem. No mňa to napĺňa. A možno si niekto myslí, že píšem nezmyselné bludy. Alebo dokonca o živote vôbec nič neviem. Vtedy len myknem plecami a tvárim sa obyčajne. Som človek ako každý iný, s pocitmi aj náladami, s názormi aj pôžitkami. Vďaka blogom nachádzam únik z víru neistoty, ktorá občas nahliadne do mojej hlavy.
Rada počúvam zvuk o seba trejúcich krídelok malých cvrčkov. Pekne po poriadku - Jeden za druhým. Druhý za tretím.. S pribúdajúcou hodinou naberá práca týchto usilovných samčekov na intenzite. Avšak keď nastane letná búrka alebo sa spustí krehučký dážď, hudba, ktorá lahodí nielen ušiam razom opadne. Tajomstvo augusta je ukryté v rozmanitosti prírody a jej prejavoch k nám. Vraví sa, že príjemný zvuk dokáže človeka dokonale opantať a poskytuje mu presne to, po čom jeho duša najviac prahne.
Po dlhom čase sa opäť vraciam k textom, slovám, ktoré túto reťazovú akciu vyvolali. Newton bol rozhodne múdry človek, veď zákon akcie a reakcie neplatí len vo fyzike, dokonca aj v každodennom živote. Mohla by som uviesť hneď niekoľko dôkazov, no sami mi dáte za pravdu, že pokiaľ by nebol na vec žiadny podnet, ani odozva by nebola dostatočná.
Keď sa človek z vlastného presvedčenia rozhodne do niečoho ísť, mal by tak spraviť na stodesať percent. Hoc aj na úkor vlastných pochybností..
"Nesnaž sa vysvetľovať svoje pocity. Prežívaj ich intenzívne a chráň si to, čo cítiš ako Boží dar" (Paulo Coelho)
V jeden piatkový marcový deň roku pána 2009 som ako obvykle smerovala do knižnice po knihy, ktoré by mi možno pomohli nájsť samú seba
"Žiadna bolesť sa neznáša horšie ako spomienka na šťastie v dobe nešťastia"(Dante Alighieri)
Keď mi volal samotný pán majiteľ hotelových sietí na juhu Slovenska, mali sme anglinu. Bol koniec roka, a profesor vyzváňanie telefónov dáko neriešil. Tešili sme sa ako malé, keď nás na tú brigádu nakoniec prijali. Mňa a Aďku
.. keď do životov mladých ľudí prichádza niečo vyššie.. Alebo aj niečo, čomu hovoríme ľudské pudy..
Sadá na mňa nostalgia z toho čo už pominulo a sentiment z toho, čo by mohlo byť..
„Snáď mi niečo chýba, prítomnosť pár duší. V prázdnom dome bývam niekto tam musí prísť. Myslím, že mi niečo chýba sú príliš vzdialení ostatní . Robím si vážkine krídla, môžu sa mi niekedy zísť“. (Zuzka Smatanová)
