Áno zvestovatelia tejto jóbovky majú veľkú pravdu, že to tak môže byť. Aj sa tak stane, keď budú naďalej klamať globálnu spoločnosť, že hlavnou príčinou globálnej klimatickej zmeny je produkcia oxidu uhličitého. Neviem prečo tak robia, ani sa tým nezaoberám. Mňa však trápi to, že už moje deti zažijú také extrémne prejavy počasia, ktoré budú ohrozovať ich životy. Mňa trápi tento problém aj preto, lebo viem, že riešenie existuje, ktoré je lacné, efektívne a rýchlo zrealizovateľné aj so zabezpečením ekonomickej, sociálnej, environmentálnej i kultúrnej bezpečnosti globálnej spoločnosti.
Ak by sme dnes začali masovo na všetkých kontinentoch sveta plošne zadržiavať dažďovú vodu, do 10-tich rokoch si nikto nespomenie, že nás voľakedy trápili extrémne horúčavy, povodňové katastrofy, nedostatok vody, potravín a iné živelné pohromy. Podľa predbežných odhadov by tento globálny program vytvoril viac ako 50 mil. pracovných príležitostí pre chudobných ľudí vo všetkých kútoch sveta a stál by okolo 4.000 mld. eur. Že je to veľa peňazí? Je to necelé jedno percento globálnej ekonomiky sveta! Problém je, že je to tak jednoduché a lacné riešenie, že sa z neho nedá kradnúť. Asi v tom je prapôvod všetkých nedorozumení, prečo sa to nedá.
Sučasná civilizácia môže program ozdravenia klímy zrealizovať aj bez bosov globálnej manipulácie. 7 mld. jedincov môže hravo vytvoriť v priebehu 10-tich rokov 700 mld. m3 vodozádržných opatrení (vodoholdingy). Ak každý obyvateľ planéty Zem počas svojho života vytvorí 100 m3 vodoholdingov na jednorazové cyklické zadržanie dažďovej vody, viac už nás nikto nebude ohlupovať napríklad tým, že na zastavenie extrémnych vĺn horúčav je už neskoro.
Je čas zobrať lopatu a každý z nás pridať ruku k dielu. Na svojom pozemku, alebo na hocijakom zanedbanom poškodenom pozemku urobiť vodozádržné opatrenia na zadržiavanie dažďovej vody nie je až tak namáhavé. Môžeme to robiť napríklad zbieraním dažďovej vody do suda pri svojom dome, do dažďovej záhrady, do vykopanej jamy, až po zrealizovanie hrádzky, či odrážky v zerodovanej rokline, či lesnej ceste. Príklady vo svete na tému zadržiavania dažďovej vody v poškodených častiach krajiny rastú ako huby po daždi a Slovensko by nemalo byť výnimkou. Stačí pokračovať v tom, čo sa začalo robiť v Programe revitalizácie krajiny v roku 2011. Je lepšie byť dnes spotený, ako zajtra vysušený!
