Mária Lazárová
obludnosť v priamom prenose...
Keď som bola dieťa, nemohla som pozerať kovbojky. Vlastne, nemohla som pozerať žiadny neprístupný film, čo ma v istom veku dosť frustrovalo, keďže moji spolužiaci také filmy pozerali. Môj otec totiž prísne dodržiaval doporučenie označené pamätnou hviezdičkou v rohu televíznej obrazovky a nepomohli žiadne prosby. - Ale prečo nie aspoň kovbojky, všetci v triede ich pozerajú, - protestovala som vyčítavo. - Pretože sa v každej zabíjajú ľudia. Mnohokrát bez dôvodu, - vysvetlil mi pokojne otec. - Ale veď sú to len filmy! - oponovala som prekvapene. - Nie, nie sú to len filmy, je to zobrazenie vraždenia tak, že nevyvoláva ľútosť, pochybnosti, odsúdenie ani zamyslenie... - povedal mi otec...