Mária Lazárová
Duše starých vecí...
Chodievam do roboty okolo jedného starého domu. Okenice má stále zavreté a jeho chátrajúca šedivá omietka je obžalobou samoty. Nikdy som nevidela jeho obyvateľov, len záhradka pod oknami občas zakvitne spomienkami. Na jar z trávy vykúkajú svetlofialové hlavičky krokusov, neskôr sa objaví ostrovček červených tulipánov a na jeseň trávnik zbelie chryzantémami. Rozmýšľam, kto tam tie kvietky vysadil, kto v tom dome žil, smial sa, snil, či miloval. Verím, že ten dom by vedel vyrozprávať veľa príbehov. Verím, že v starých veciach je ukrytý duch minulosti. Tak, ako v príborníku mojej starej mamy...