„Keby Jaro čo i len tušil, čo svojím odchodom spôsobí, asi by tu ešte pobudol. Pred Štúdiom S sa v tú daždivú sobotu tlačili stovky ľudí, ktorí pokojne a pokorne stáli v rade. Tiahol sa až z Banskobystrickej ulice, ktorá lemuje prezidentský palác. Prišli sa pokloniť a rozlúčiť. Stovky tvárí, pre ktorých Jaro Filip znamenal časť ich samých. Ďalší týždeň sa vyčasilo. Víkend sa niesol v znamení Pohody, na ktorú Jaro dvakrát neprišiel. Prvýkrát mu v tom zabránila autonehoda. Druhýkrát za neho zaskočili kamaráti. Jeho piesne zahrali a zaspievali v samostatnom bloku Peter Lipa, Tóno Popovič, Oskar Rózsa, Lucia Šoralová, Le Payaco, Para, Žena z lesoparku a Hex. Takmer desaťtisíc divákov skandovalo na trenčianskom futbalovom štadióne Jarovo meno.“