Alebo akí by boli šťastní, ak by vyhrali nejaký veľký futbalový zápas, veľké preteky. Akí budú šťastní, ak si vezmú za manžela toho alebo tamtoho.
Ľudské šťastie má veľmi veľa podôb. Niekedy je v podobe keď sa niečo stane, napríklad nejaká výhra a niekedy je v podobe keď sa niečo nestane, napríklad nejaké nešťastie. Človek sa vyhne nešťastiu a povie si, aké som mal šťastie.
Čo je šťastie? Je to nejaký dej? Je to hmotné, materiálne? Ak je to materiálne, tak sa to predsa dá kúpiť. Nie všetci bohatí ľudia sú šťastní. Zdá sa, že šťastie sa nedá kúpiť. Šťastie je akoby z iného sveta. Na chvíľu príde a hneď odíde. Je prchavé. Ak nevieme povedať, čo to šťastie je, skúsme ho aspoň popísať. Aké je šťastie?
Ľudia hovoria o pocite šťastia. Cítim sa šťastný! Tak hovoria ľudia. Lenže o chvíľu tento pocit zmizne a znovu sme v bežnom kolobehu života. Znovu hľadáme svoje stratené šťastie. Naháňame sa za niečím veľmi nestálym. Naháňame sa za pocitom šťastia.
Šťastie je pocit? Ak je to tak, tak potom sa za ním naháňame zbytočne. Zbytočne preto, lebo pocit je len chvíľkový. Je ohraničený určitým časom a nie je ho možné uchovať dlhšie. Pocit je dielom rozumu, ktorý si povedal, že ak sa stane nejaká udalosť, tak budem šťastný. Potom sa to stane a človek má chvíľu pocit šťastia, ktorý sa rýchlo rozplynie.
Treba sa naháňať za šťastím? Treba sa naháňať za niečím prchavým, neuchopiteľným, nestálym? Treba hľadať nejaký vrchol šťastia? Nejaký veľký životný výkyv? Moja skúsenosť mi vraví, že život vníma tieto výkyvy ako sinusoidu. Po veľkom šťastí prichádza sklamanie. Niekedy dokonca nešťastie. Po veľkom víťazstve prídu aj prehry.
Tak ako vnímať šťastie? Pozitívne alebo negatívne? Šťastie sa snažím vnímať ako skúsenosť. Ako pocit, ktorý mi hovorí – aj takýto vie byť život. Nič viac. Neprikladám šťastiu prílišnú silu a moc. Je len krátkou epizódou niečoho väčšieho s názvom život.
