Marian Baran
Prasknutá pera
V kuchyni sme pili kávu. Akoby sa odniekiaľ vrátila. Plná slov a rozhodnutí. Káva bola horká. Nemala cukor. V skrinke stála prázdna dóza, na dne pár nalepených kryštálov.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené
Odpočuté
Marian Baran
Zbierka cudzieho nešťastia
Malý školák niesol na chrbte veľkú tašku. Po bokoch mal prázdne fľaše na vodu. Za ruku ho držala sestra, tvárila sa, že k nej nepatrí.
Marian Baran
Johanka
Bývala v malom dome na dvore susedov. Stále mala dobrú náladu a ja som vedel, že je to šťastný človek. Že má všetko čo potrebuje ku šťastiu.
Marian Baran
Svedomie
Pešou zónou v strede mesta sa tmolili ľudia. Vrážali si do ramien. Mračili sa. Ospalo naháňali čas. Mechanizmus bol v plnom nasadení.
Marian Baran
Stratený
V ruke držím nákupný košík. Desať pečív a sardinky vo vlastnej šťave. Hľadám minerálku na paletách. Hľadám etiketu a farbu, ktorú poznám.
Marian Baran
Pre istotu
Voda, slnko. Sandále vyzuté na kamení. Suché päty a vôňa krému zmiešaná s vlhkosťou vzduchu.
Marian Baran
Nakresli
Mal som oblečenú zelenú košeľu a písal som list. Bolo nás viac, takých zelených, ktorí písali vyznania v predpísanom tichu miestnosti.
Marian Baran
Nekupuj to
Privítal ma pred domom. Vráskavý s blčiacimi očami plnými vzdoru. Zatínal zuby, svaly čeľustí mu vytvárali na lícach hlboké zárezy.
Marian Baran
Rozum
Za domom je chodník. Je na očiach. Prechádzajú tadiaľ ľudia. Neďaleko je ihrisko, škôlka a parkovisko. A zástavka autobusu.
Marian Baran
Križovatka
Viezol som sa električkou z Rače, zastavila na Račianskom mýte. Ľudia vystúpili.
Marian Baran
Slová
Občas ešte zájdeme do pieskoviska. Niekedy nás to pochytí, len tak sa vyváľať v piesku a nanosiť ho do bytu.
Marian Baran
Orgován
Môj spolužiak býval v posledných domoch starej Petržalky. Posledné dve ulice na zbúranie. Pred ich domom rástla čerešňa. Aj orgován a voňal vtieravo no príjemne. Tá vôňa sa ťahala cez zbúrané domy a popílené ovocné stromy.
Marian Baran
Vinník pádu
Po námestí behali deti. Dvaja šarvanci. Jeden naháňal toho druhého. Keď ho chytil, plašili holubov. Otec sedel na lavičke. Čítal časopis a jedným okom sledoval hru svojich detí.
Marian Baran
Modrá šatka
Zavolal jej na číslo, ktoré mal napísané na papieri. Ospravedlnil sa. Vedel, že nie každému je tento spôsob získavania klientov príjemný, ale skúšal to. Spýtal sa, či má životnú poistku. Odpovedala záporne a ticho sa pousmiala. Zobral pero do ruky. Povedal, že ich poisťovňa má nový program, výhodnejší ako v ostatných. Poďakovala. Perom, ktoré držal v ruke, jej meno zo zoznamu vyškrtol.
Marian Baran
Aby prežila
Keď vyrástol, tak mu starký dovolil samému chodiť do lesa. Ale iba tak, aby videl na dom. Ďalej nesmel. Nikdy na to neprišiel, ako zistil, keď to porušil. Nepýtal sa keď ho hrešil. Mlčal a dúfal, že mu to nezakáže. Rád chodil k potoku. Vytekal z lesa a strácal sa v húštine. Pozrel na dom. A hoci vedel že nesmie, vybral sa popri vode do šera listov.
reklama
Marian Baran
Prievan v duši
Hrávali sme spolu futbal. Nikdy sa nesmial. Behal po ihrisku a svojimi veľkými deravými teniskami dával tie najlepšie prihrávky. Keď hral vždy sme vyhrali. Ak na neho zavolala mama, prestal hrať a utekal domov.
Marian Baran
Ako sa kríva v tráve
Vysoko v horách partia chlapov pílila drevo. S nimi Jano. Mladík, čo sa priúčal remeslu. Ženy neďaleko vysádzali stromčeky. Janovi sa zarezala píla do nohy. Veľké zuby sa mu zahryzli do polovice lýtka. Vystrekla krv a kýpeť sa mu zahojdala vo vzduchu. Striaslo ho a bolesť mu zahrala v hlave. Kamaráti ho chytali keď padal na zem, do lístia a do mdlôb.
Marian Baran
Kto skôr príde...
Stál pred sklenenými dverami pôrodnice a zúfalo búchal. Manželka mu volala do práce. Nech príde za ňou čo najskôr. Do pôrodnice. Prišiel v rekordnom čase. Keď sa mu nepodarilo nikoho privolať zvončekom tak začal trieskať o kovový rám dverí.
Marian Baran
Dvesto kilometrov
Bola krehká. Niesol ju v náručí na balkón, na vzduch. Lúče zapadajúceho slnka kreslili na balkóne ornamenty. Tešila sa z nich. Sadol si na stoličku a posadil si ju na kolená. Tak ako sedával on na jej kolenách, keď nevedel sedieť. Krčí sa a vystiera.
Marian Baran
Prísne tajné
Takmer bezcieľne sa potuluje po predajni. Ohmatáva vystavené kusy tovaru, mechanicky. Poťažká, obracia a ukladá späť, na to isté miesto, do tej istej polohy. Je opatrný. Pozerá okolo seba. Nenápadne. Pôsobí ako zlodej, asi sa nevie rozhodnúť, či to nájde práve v tom oddelení.
