Janka Maťašová
Transparentná
Túžim po čokoláde, tak ako sa po nej u mňa túži, celkom priehľadne, celkom priesvitne, tá túžba je nahá, žijúca v Edene, poskakujúca a zízajúca na strom „Nezjedz z jeho ovocia.
Som ospalá farba pred západom slnka. Zoznam autorových rubrík: Kvapôčky, Kvety v Slnku, Rozkvitanie, Vločky a námrazy, Nezaradené
Túžim po čokoláde, tak ako sa po nej u mňa túži, celkom priehľadne, celkom priesvitne, tá túžba je nahá, žijúca v Edene, poskakujúca a zízajúca na strom „Nezjedz z jeho ovocia.
Teraz by som chcela o sebe veľa nevedieť, mať základnú paletu farieb, nemiešať ich a vybrať si na živobytie jednu, momentálne fialovú, fialové emócie, všetky fialové radosti aj váhy jej smútku. Mať po ruke tempery, nie nemusím k nim štetce, dám si ich na ruky, budem nimi mávať, dotýkať sa zeme a budem fialová brušná tanečnica.
Povedala by som, že cítiť ako ma nesieš, celú v bielom bude to najkrajšie, povedala by som „do dlani si si ma vryl“ a nik nevymaže odtiaľ, čím som pre TEBA, povedala by som, že netuším ako veľmi môžeš milovať a ešte jednu frázu, že všetko, čo mám je od TEBA.
...vznikala od piatej rána, vtedy som sa prebudila a nemohla viac spať.
Bolo ráno, chystala som sa tam, kde ruky upratujú a nohy nemôžu stáť, kde sa mi chce utekať, nie iba za neporiadkom, kde som spadla a najprv sa z toho smiala, no potom skryto plakala za taniermi. Povedali mi, že som ako Cinderella, že v jednu noc sa premením a ja som sa rozsvietila a pýtala si viac, viac povedať nechceli, iba toto jedno, toto jediné, ďalej je to pre mňa...
To, že tu svieti slnko je tak trochu zázrak, bývam na prízemí, stojím priamo na zemi, okná mám nízko, otvorené dokorán a jedno malé zvieratko chodí tu a tam, no ja málo chápavá myslím, že je zmätené. Slnko svieti, teplo ho pritiahlo, pozorujem, teším sa zo sveta-svetla.
Na rukách odnesiem, čo ma odnáša, budem čakať na raňajky s hrsťou drevených guličiek a jediným krížom, nemyslieť len viať...povievať a plápolať, zadržím dych, vytvorím bezvetrie...prúdy ma neunesú za kopce a hory.
Pred domom rastú čerešne, mohla by som zájsť, natrhať z nich červeň, veď aj ja som prázdna, vybielená, biela, najem sa, zružoviem, predbehnem vlastnú naivitu, pôjdem zachraňovať uvädnuté listy...prežijem raz prežité...vlastné zachránenie.
Znova som zmokla a príliš rýchlo uschla, putovala, počúvala kroky za, pred, okolo seba, zvedavá kam sa uberajú, či niekedy pomysleli na to, na čo ja, či túžia tancovať a boja sa svalov, či dokážu vidieť v kráse svoje telá ...mám chuť stvoreniu povedať: „Si ako záhrada“
Naposledy som pozbierala prosby, priania a túžby, zbierala som, zbierala až kým nepokryli neistotu, hŕbu slaných otázok, čo vyzerajú ako seno poskrúcané do kĺbka... ...sú v košíku, robia čo môžu a ja ich obviňujem, že mohli by viac...
...vo mne stvárňuje to aj niečo iné, to čo polievam aj to, o čo sa nestarám, čo vidím aj čo nevidím, cestou tam s pohárom mala som smäd po mlieku...
...roztomilé ľúbenie, maľujem obraz menom „On v mojich očiach“ pod motýlími krídlami...
Netrúfam si povedať odkiaľ pochádzam, z akého miesta som, na adresách predsa nezáleží, Tebe nie...žiadne tajomné zahalené dvere, choď si kam chceš...uzdravuj! ...záclony a prievan, vejem a TY ovievaš... PRVÝ V MOJOM ŽIVOTE...
Moje kakao ako kedysi, v mojej šálke ako kedysi, pijem ako kedysi v miniveku, v dobe ďalekej, keď sa spomienky neškriepia, nebúchajú dverami, nerobia prievan, len húževnato objímajú svoje malé dievčatko...
Opýtam sa: „Hľadáš svoju princeznú? Hľadáš, keď sa skrýva?“ ...neprestavaj vravieť..., že...toto je o nás...
Sedíme, teraz len sedíme, je po telefonáte, mamka pletie fialový sveter s kvietkom, ja pozerám na papier, celý deň sa obšmietam, naozaj iba obšmietam, mám rada keď som svoja, keď sa imaginárne držím za ruku a vravím si: ďakuj bytosť...skáčem, vyskakujem, som tu a zrazu sa učím...nerušte ma, keď to na mňa prišlo!
Môj život je o dotyku, útly a nežný, mäkký a krehký so všetkými drobnôstkami, s korálkami a náramkami, náušnicami a sponkami...môj život ma vychováva pre Slnko.
Babka mi priniesla biele pletené papučky, balíček žuvačiek, mojich obľúbených, obrázok anjela držiaceho ruky nad nim a nad ňou...objímajúceho život, povedala: „To si ty, on a anjel.“ Spýtala sa, či sme sa niekedy pohádali, že ona sa modlí, aby sme si rozumeli, že obetuje prijímanie za moje kvety...