
A keďneposlúchnem?
Na čo som sazmohla, poznám iba ja a možno ani nie, ktovie ako to je, čokoládová túžba nieje z kakaa, volám ju čokoláda, taká je sladká, všetky moje myšlienkynemajú jediný hlas, sú ako piesne poskladané z hlasov, poskladanéz hudby a momentálne sa cítim vo svete malá, ako mravec na zemi, ales vedomím „posvietim si na teba".
Transparentná.
Akoby som nemohlamyslieť, lebo budem odhalená a všetci to uvidia a niekedy tiemyšlienky zachraňujú a skrývam sa do nich, sú mojim úkrytom, ale dnes súčistou vodou, príliš obozretné, zvedavé a neskrotené, vidno až na dno azrazu z veľkých lúčov prichádza dážď a všetku čírosť zmúti.
No aj tak jevidieť, cez tu priezračnosť.
Čokoláda, ktorápoobjíma horkosť, lebo lepšie mi je v sladkosti.