Janka Maťašová
Odkaz
Keď sú prázdne ruky potrebujú kvety a ešte viac dotyk, aby zrazu prázdne vyplnili iné prázdno dlane, aby naplnili džbány, liali vodu do pohárov a neboli viac samé.
Som ospalá farba pred západom slnka. Zoznam autorových rubrík: Kvapôčky, Kvety v Slnku, Rozkvitanie, Vločky a námrazy, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Janka Maťašová
V najskrytejšej komore...
...sa zhováram s tým, čo som prišliapla a kruto za tým zabuchla dvere až zaprašťala zem, hľadám, no zbytočne chcem v kabelke vyhrabať tie knihy, svoju pripravenosť na deň, lebo ju tam nenájdem.
Janka Maťašová
Magnólia
Išla som a pozerať pred seba by mi bolo málo, tak som si len navliekla ten svoj skrytý závoj a začala sa smiať a tie mraky, oblaky, ktoré som pobozkať nechcela, pobozkala som a v tom okamihu dostávam o úroveň viac.
Janka Maťašová
Svetlá
Je mi tak na hmlu, v stratenosti svojej nájdem korienky, prinesiem si nevyhnutné plus zopár keksíkov plus zopár vecí pre ženu, lebo ktovie dokedy tam ostanem. Veci pre ženu, také, aby sa neodkladala krása naneskôr.
Janka Maťašová
Upokoj
Radosť, zalieva všetko, čo je na mne, horúca voda, teplé mlieko, deka a ja zabalená v nej, záplata v tvare srdca, týždeň bez slnka, bez jeho vitamínov a ja si len hovorím ako, ako by som ju zhmotnila. Vodovými farbami na výkrese? To, že spievam si neodnesiem a nepozriem, keď odíde.
Janka Maťašová
Podobné
Veľa by som toho povedala, všetko počúvam, všetko, čo mi hovoria, ale nemôžem, lebo to predtým ma zamklo, som ako vtedy, vo veži, pozerám z balkóna, na život tam dole, chránim sa tým, že som neviditeľná.
Janka Maťašová
Smädná
Zahrmelo, no za oknom je stále rovnako, rovnako dusno, sivo a prázdno, napnuté nebo, lebo nezaprší na chodníky, nepoleje trávu a nechá ju v túžbe učiť sa pokore.
Janka Maťašová
Dozrievala
Mám brata, ktorý je v období, keď som jeho bábikou, keď sa mu zachce dvíha ma, aj proti mojej vôli, vraví že mám malé nohy, a preto nevládzem utekať, dáva mi vždy také smiešne odôvodnenia, volá ma všelijako, všeličím, čo mu práve pripomínam.
Janka Maťašová
Platňa. Slzy.
V sukni sa prechádzam, niečo očakávam, počas jednej piesne, v septembrovom lete, kým sa tam dostanem, prejdem cez les, bude tma, z tmy do svetla, tieň, kvety, stromy voňavé, naša záhrada, môj lesný byt, schody doň...netuším, že si nájdem platňu.
Janka Maťašová
Vymodlený pokoj
Keď som sa ráno prebudila, okolo mňa pokoj, niečo ako biely výkres, nová strana do knihy. Na stôl som položila inú a v nej žena napísala, že nevedela, čo sa s ňou deje, kým jej to tvoja láska nepomohla pomenovať. Napadlo ma, ani ja to neviem, no môžem opäť maľovať, snažiť sa, čo najviac, to je moja nádej.
reklama
Janka Maťašová
Shelter
Čítam si, čo som kedysi písala, ach ako veľmi som ŤA vtedy potrebovala, rozmýšľam ako ma napadlo použiť to slovo, také...málo vzdušné, prebraté z úst básnika.
Janka Maťašová
Rozlúčka
Speváčka, čo spieva pieseň, ktorú počúvam svojim hlasom plače, určite pri tom slove zavrela oči a vánok tam povieva. To slovo bolo worship. Aj ja som zavrela a predstavila si to, otočila sa smerom dozadu...
Janka Maťašová
Letmý dotyk
...pristihla som modliť sa, chcela som sa pridať, no odišla som v tichu a pre toho modliaceho som sa v tichu stratila, stále je to dnu, prúdi žilami, ja na záhrade spevavá.
Janka Maťašová
Medzi dvoma mrakmi
Dohodli sme sa, že sa počkáme, že pôjdeme kúpiť maličkosti a zajtra keď budem mať voľný deň dokúpim to väčšie. Zdá sa mi, že deň je medzi dvoma mrakmi, prší ráno, potom k večeru a Slnko si ich drží, nevládze a kvapky padajú, nevládze už svietiť, vlastne presvietiť, byť silné keď je slabé.
