Janka Maťašová
Za TEBOU...bežím...
Stal sa mi zázrak, prúdil vo mne... ...dobré ráno človek, dobré ráno dievča, teraz sa už poznáme...žijem malým vzkriesením hoci o pár minút znova umriem...a budem čakať na život, na ďalší zázrak...
Som ospalá farba pred západom slnka. Zoznam autorových rubrík: Kvapôčky, Kvety v Slnku, Rozkvitanie, Vločky a námrazy, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Janka Maťašová
Modrá krása
Srdce mi mäkne ako vosk, mäkne, mäkne, natriem ho na teplú hrianku. Pohľad mi padol na toto: „...nemeškaj!“, momentálne som sa zaľúbila do modrej krásy...
Janka Maťašová
Ležiaca pri drahokame...
Dnes sa pýtam: ako nájdem cestu k ich láske? Zrnkom času, spínaním rúk, pozeraním za horizont?
Janka Maťašová
Vo vajíčku
Krehkosť rúk, zaspievam ti uspávanku, aby si odpustila...keď som včera zaspávala trvalo to večnosť, zhlboka som dýchala a držala sa za hruď...viem, že ťa to bolelo, nevedela som pomôcť a tak to bolelo aj mňa...sme predsa v spojení...
Janka Maťašová
Slobodná
Nápad, ktorý som dostala zavoňal útekom. Doumývam riad, odložím knihy a utečiem, pôjdem ďaleko...
Janka Maťašová
Môj dom
Pri svojich dverách si predstavujem poštovú schránku (keby boli zamknuté vyzdvihnem si odkaz), na ľavo okno, na pravo tiež a predovšetkým svetlo, veľa svetla v dome, mandľovú chodbu so slamenými stoličkami pre stretnutých v uličkách a obrovskú sieň s bielymi záclonami pre milovaných...v mojej izbe bude pokoj a ani v noci nebudem mať strach...asi mi už dochádza, že dom, kde býva srdce...nemôže byť obyčajný dom.
Janka Maťašová
Duša z francúzskej romantiky...
Moja malá, moja duša, tu som, blízko pri tebe...belasú nezábudku dala som ti do vázy, pokosila som suchú trávu okolo nášho domu, zo sena som vytvorila spánok iba pre teba, sedím celá z porcelánu, bez slimačej ulity, vypratala som všetky boľavé miesta, zraniteľne zraniteľné...to ty im dodáš zmysel, do mňa vdýchnutá...zaneprázdnená toľkou výnimočnosťou na neho...
Janka Maťašová
Sľubujem
Mala by som sa prebudiť skôr než otvorím oči, telo nech spí, ale skutočná ja už otvára okno a zhlboka dýcha..., moje dievčatá sú učenlivejšie ako ja (aj viac je slabé slovo), verím prosbe minulej stredy, hodenej do krabice, vytiahnutej z krabice, prečítanej a položenej na oltár...naše ovzdušie má netrápi, lebo mám kam vybehnúť...hodiť sa do náručia, bez závrate robiť kroky a za taký krátky let predstaviť si leto, šaty, iné šaty, bosé nohy, Svadobný Deň a jeho Noc...sľubujem, že nezaspia oči mojej duše...
Janka Maťašová
POVEDAL mi...
Musíš niečo chrániť a nepozerať na seba, žiť matersky hoci si ešte nenosila tehotenské šaty „si žena, si dievča, objímaj svet“ (ako keď to neviem, dobre, len už nekričte)..., lebo nič viac netreba, aby si sa spamätala...a neskáč stále do reči. Spievaj, dýchaj, kvapkaj, želaj si..., lebo zomrieš ak máš ostať sama, zamknutá na tisíc zámkov (nie kvet vo váze, ale kvet lúky nosí tvoju vôňu)...“miluje ťa ako slnko, keď si v plavkách a ty sa rada opaľuješ (praveže nie) a to je veľká chyba“
Janka Maťašová
Malá Ester
Prechádzam sa mestom, idem do školy, nesmutim za ničím a podávam ruku, chcem sa zmieriť s malým uzlikom, vlnovým klbkom, ktoré v sebe mám. Prosím o detskú nevedomosť, len v tom jednom a v ničom inom, len ak ide o môj uzol, ktorý ma vie zamotať. O malú Ester nech o nej rozmýšlam, ako ma pohladí.
Janka Maťašová
Pošta
Však je dnešný deň krásny! Naozaj vyniká nad inými a všetko v ňom je dobré, zdá sa, že ten zo včerajška mu bol až príliš podobný, ukryl hviezdy pred slnkom a večer smeli vybehnúť. Medzi ľuďmi sú aj takí, ktorí inak nevedia, pútavo sa privinuli a ja ich rada ľúbim. Prečo smútiš duša moja, prečo sa chveješ v závratoch? (možno sa tak cítia). Povylievaj sa, smelo do slov, vyzdvihni si poštu...čítaj, čítaj ako veľmi dokážeš byť milovaný.
Janka Maťašová
Kamienkový bozk
Keby sa ma teraz niekto spýtal ako sa mám, povedala by som: mám v sebe kvapku medu, sedem kamienkov, tri metre hodvábu a dve malé černice. Sem-tam ma ťahajú k prízemiu, sem-tam hádžu o stenu, ale moje černice zafarbujú pery, vravia mi o dievčati, ktorým túžim byť, ktoré nosí balzam radšej ako rúž...kvapka medu zvláčni obitosť a krv, hodváb zahalí...spinkaj, veď je noc.
Janka Maťašová
Aero chocolate
Zavrela by si okno? Nie je mi zima iba telu áno. Splnila som, o čo žiadala, nádych s chuťou filozofovať, no žieňa je jasné, stručné, výstižné, nechcelo by sa jej, keď je okolo kopa inej práce...
Janka Maťašová
Pohladená
Utiekol si mi, motýlik, kam sa strácaš, nedovidím ďaleko, prázdne vrecká na púšti, nasiaknuté vodou, nik sa nenapije, neosvieži praskliny iba vädne do času, kým nenaprší do úst... ...potom kráča ďalej, zrnkom piesku k prisľúbenej studni...uzrie lásku ľúbiť a chce sa jej len podobať, žiť pre ňu, hromadiť krásu pre ňu, byť dobrôtkou pre ňu a nepoblúdiť v labyrintoch...
Janka Maťašová
Ranka
Odignorovať pomliaždenú ranku, nech si poradí ako sama chce, nerozmaznávať jej životnosť, iba na ňu spoza ruží láskyplne hľadieť, nenápadne chrániť padnutú zraniteľnosť. Musí byť silná, antibiotiká z nej robili domaseda, túžiť si ju vychovávať, hoci viem, že sa nepatrí jatriť vlastné rany...
reklama
Janka Maťašová
Pure
Dnes som bola s bublinkou, takou čo sa hemží v malej fľaši jemnej perlivosti, aj s tou, ktorá vzniká pri penovom zábale mojej nivei, vyskakuje, klesá, ja sa na ňu dívam, kľačím na kolenách pod sprchovacím vodopádom a hrám sa na jazierko, v ktorom si budem vedieť česať vlasy a potom... narazí na ostrú hranu a praskne svoju voňavosť, vykrváca to, v čom sa každodenne umývam...ďakujem ti bublinka za toľkú obeť, za to, že si číra, za to že si pure.
Janka Maťašová
Kvet pre dievča
Tento deň bol iný, čarovný, kúzelný, po schodíkoch stúpal, no zastavil sa vo výške kam som ešte dočiahla. Krehké hľadanie, byť zrazu takí veľkí jesť príborom to, čo by za iných okolností dalo sa jesť rukami...vravíme si na striedačku, mĺčky aj nahlas, že táto chvíľa nám dáva nový zrak, že je plná a milovaná tebomnou a na dvanásteho marca sme vymysleli sestru jej spontánnosti...ako veľa kreslím, keď mi nosí papier, pre neho a s ním.
Janka Maťašová
Nápaditá
Vstala som prelínavo, bez veľkých skokov, počkám obyčajnosť svojej krízy, odišla na rannú toaletu...pri nákupe polky chleba, jediného pomaranča a minerálky s ružovým vrchnákom kračam po jej boku, teraz sa už nehádame a ona je skôr nápaditá pokorou...v novom tričku s mašľou, odvážny kus látky, aby sa žena zdala o stupienok upravenejšou, ale ktovie či odvaha pristane každej.
Janka Maťašová
Červenanie jabĺk
Zobrať tak do rúk vlastné červenanie, pohladené od babky, jabĺčkový smiech, líca ako plody, keď strom práve dozrieva. Niečo krásne sa ma pýtala...vypytovala sa, aby som prezrádzala, aby som bola hosťom tajuplne žiarivým, aby mohla prežívať odkrývanie príbehu...že na mňa vtedy mysleli, že som ich vnučička a urobia mi granko...
Janka Maťašová
Voniaš mi...
Svet je veľký a ja maličká v ňom, občas sa zachvejem a neznesiem veľa turistiky, nový a rovnaký život za hranicami únie dospávam dva dni...púť, výlet a radosť, že som s Ním, najkrajšie rande s Bohom, kde sme boli traja, všetko bolo druhoradé a spievala len jednoliata láska...už to bol rok a jeden deň...
