Egoista, ale už s tým bojujem, optimista, ale s realistickým pohľadom, snílek s nohami na zemi. Zoznam autorových rubrík: Sranda musí byť, Taxikárske story, Realita života, Kresťanstvo včera a dnes, Cez objektív, Dutá vŕba, Poviedky, Recepty, Názory, Bratislavské kostoly
Lastovičky žijú s nami doslova pod jednou strechou. Nie je nič krutejšie ako zničiť ich domovy priamo s bezbranným potomstvom. Opäť sa k tomu schyľuje. Ako zvrátiť tento ich krutý osud? Snažiť sa predísť momentu zločinu alebo len trestať či zavrieť nad všetkým oči?
Kto nezažil v detstve hry, kedy túžil byť spomedzi ostatných náčelníkom indiánov, kladným hrdinom práve odvysielaného filmu, kedy sme sa hrali na doktora, vojakov, mamu a otca. Každá z týchto postáv sa vyznačovala istým postavením, určitou zodpovednosťou a hlavne možnosťou viesť ostatných. Koľko krát padla otázka Čo by si robil keby si bol ... keby si mohol ... keby si mal otcom; mal moc; mal na to.
Zamysleli ste sa niekedy koľko krát do týždňa sa zídete pri spoločnom prestretom stole? Ak je to menej než štyri, Vaša šanca na udržanie silných rodinných pút povážlivo klesá.
Každý z nás sa už vybral reklamovať nejakú vec. Drahšia či lacnejšia, ide o princíp. Nič tak človeka nevytočí, ako keď vec prestane plniť svoj účel krátko po tom ako sme ju zakúpili. Prístup obchodníkov býva rôzny.
Vodičov je ako maku. Takmer každý kto požiada o vodičský preukaz, kto zaplatí príslušný kurz, vodičák napokon dostane, pokiaľ nie je úplné drevo. Preto to na našich cestách vyzerá tak, ako to vyzerá. Človiečik si urobí vodičák v obci, meste s 50 tisícami obyvateľov, kde sú dve svetelné križovatky a ix iných, ktoré časom spozná dokonale, potom presídli do mesta s väčším počtom obyvateľov, zamestná sa vo firme, kde je vodičský preukaz podmienkou, vyfasuje služobné auto a hup do víru udalostí! Motá sa po meste ako slíž v polievke, neschopnosť čítať premávku, značky, reagovať pohotove, ho privádza k bezradnosti čo napokon vedie k nehodám. Naša milá vláda vymyslela, že za tento stav môže nepreverená psychická pripravenosť a rozhodla sa zaviesť povinné psychotesty.
Práve pred týždňom keď prebiehala akcia "Bratislava pre všetkých", sme si mohli nohy uchodiť len aby sme stihli čo najviac podujatí a akcií. S uznaním sme privítali iniciatívu mesta a dopravného podniku poskytnúť všetkým návštevníkom a obyvateľom dopravu v Bratislave zdarma. Možno kvôli nedostatku informácií, skôr neochote sa po nich poobzerať, množstvo ľudí lístky cvikalo. A ako to vyzeralo na sobotňajšom Majálese?
Spájanie spoluhlások a samohlások tvorí slová. Kto vie prečo je tomu tak, že každý kto začína hovoriť, najčastejšie spojí písmenko m a a. Ako prvé v živote začíname práve s nimi bez ohľadu na jazyk. Možno preto vzniklo pomenovanie matky v jednoduchom tvare mam, mama. O pár dní tu máme Deň Matiek. Poviete si, novodobý zvyk, podobne ako Valentín, deň otcov, rodiny, starostlivosti o životné prostredie, deň bez cigariet, auta, deň taký a taký... Myslím si, že Deň Matiek by mal mať svoje miesto v kalendároch, na rozdiel od všetkých iných dní, ktorým človek prisudzuje spojenie s materiálno-duševnými hodnotami ako je deň knihy, ponožiek, deň bez áut, deň bez alkoholu, deň so sexom, bez neho, deň kvetiny či deň makovníka ... a deň ... a deň ...
Sú firmy, ktoré sa zaoberajú výrobou. Sú firmy, ktoré tovar iba prebaľujú. Zaplatia, dovezú, prebalia a ponúknu na našom trhu pod svojou hlavičkou. Aj jedny aj druhé práve v tomto období avizujú zvyšovanie cien, samozrejme iba svojim partnerom. Na jednej strane si tak zabezpečia vyprázdnenie skladov a minutie ležiakov, na druhej strane v súlade so zákonom využívajú posledné dni možnosti zdražovania tovaru bez toho, aby sa na nich zamerali orgány, ktoré sa dušujú starostlivosťou o konečného spotrebiteľa v čase procesu prechodu na euro.
Pozerám na akvárium a závidím rybičkám. Pokojne si plávajú, niektoré oddychujú, v pravú chvíľu, keď to na nich príde sa venujú svojim naprogramovaným chtíčom, iné sa zháňajú po potrave, ktorá nevedno kedy, príde ako mana nebeská z hladiny vysoko nad nimi. Uvažujem o živote. Pohodlný či plný strastí, človek sa bezhlavo ženie, strachuje i raduje, niečo mu vyjde, iné nie, čas mu preteká rukami ako piesok cez riečicu.
Vo včerajších správach odvysielala TV Markíza reportáž o kurióznom odobratí vodičského preukazu vodičovi ochrankárom ústavného činiteľa. Pravdou ostáva, že za priestupok nedanie prednosti v jazde sa vodičáky berú. Sporné však ostávajú okolnosti prípadu.
Prosím si dvadsať deka debrecínky. Tovar hodený na váhu, ručička sa kýve zo strany na stranu. Dvadsaťpäť, môže byť? berie tovar z váhy predavač. Prikývnem, áno. Doma sa to ani neopovážim prevážiť. Utešujem sa tým, že som vôbec debrecínku dostal. Že na mne zarobil nejakých pár halierov predavač, veď každý musí z niečoho žiť. Takto to fungovalo za čias totalitného socializmu. Myslíte si, že sa niečo zmenilo? Máte pravdu, zmenilo.
Nie je ničím výnimočným ak žiak pošle učiteľa do ... Používanie vulgarizmov sa vkradlo do bežnej konverzácie človeka. Jazykovedci a psychológovia v podstate tento stav obhajujú keď tvrdia, že vulgarizmy spadajú pod expresívne teda citové prejavy človeka verbálnym spôsobom. Nesúhlasím.
Každé väčšie mesto má svoju tržnicu, trh. V Bratislave bol od nepamäti. Najskôr v najcentrovatenejšom centre, postupne prešiel cez dnešné námestie SNP na miesto odkiaľ ho vytlačil megalomanský dom odborov na Miletičovu ulicu.
Mrzne, ako už dávno nie. Tma v túto ročnú dobu prichádza veľmi skoro. Pred barákom sa o strom opiera chlap, značne unavený. V tielku, s kabelou plnou prázdnych fľašiek.
-Tatóóó... v sobotu hráme zápas zápasov! Neviem kto bol z toho viac nervózny, on či otec. Pre oboch je to jedno z prvých zviditeľnení a obidvaja veria, že i začiatok úspechov. Konečne prišla sobota. Krutá, slzavá, ktorá už takého malého naučila, že svet je o peniazoch a známostiach.
Po tretíkrát už hádam nie. Možno je to povahou jeho práce, možno má jednoducho smolu. Priateľa už po tretíkrát tlačí ďalší zo zamestnávateľov do živnostenského pomeru. Dvakrát sa mu podarilo nájsť riešenie, nové zamestnanie. Boom tohoto riešenia znižovania si vlastných nákladov nastal krátko po roku 2000. Napriek tomu, že všetci o tom vedia, na ochranu zamestnanca sa urobilo málo a nedávno mu prijatím nového Zákonníka práce takmer podtrhli stoličku. Takmer. Verejnosť a zamestnaci mlčia. Prečo?
To je ale spomalený film za tou pokladňou. Čo za nemehlo tu zamestnávajú, to svet nevidel. No konečne. -Stojan päť, vyšteknem, hodím na pult tisícku a uháňam preč. Že to bolo 1001,20 Sk, kašlem na neho. Nech si to doloží z vlastného vrecka, beztak majú toho za každú smenu uliateho dosť.
Keď mi v lete dala babka korunu a vyslala k holičovi, vedel som že je zle. Starý Fero bol dopredu inštruovaný čo s mojou hlavou urobiť. Dohola. Darmo som mu tvrdil, že som babku presvedčil na „havla“, mašinka pracovala a o minútku som už odchádzal s hlavou ako koleno.
Zaparkovať v Bratislave počas bežného pracovného dňa, sa stáva rébusom. Zvlášť keď sa poniektorí snažia dostať k cieľu svojej cesty čo najbližšie, najradšej by s autom vbehli až k pokladni v Tescu, ku písaciemu stolu či zaparkovali vedľa vlastnej postele.
Prípad sa stal v utorok 25. marca. Prepadnutie butiku so šperkami. Praktika použitá pri prepade, by mohla varovať ostatných predajcov na celom Slovensku. Polícia však žiadne varovanie tohoto typu nevydáva.
