Egoista, ale už s tým bojujem, optimista, ale s realistickým pohľadom, snílek s nohami na zemi. Zoznam autorových rubrík: Sranda musí byť, Taxikárske story, Realita života, Kresťanstvo včera a dnes, Cez objektív, Dutá vŕba, Poviedky, Recepty, Názory, Bratislavské kostoly
Kauza človeka, ktorý chcel vystúpiť z cirkvi a dočkal sa zamietnutia je na Slovensku ešte živá. Na jeho mieste by som použil zdôvodnenie človeka, ktorý bol do úlohy člena cirkvi uvedený proti svojej vôli. Záver odôvodnenia tejto fiktívnej žiadosti je jednoduchým a pravdivým riešením situácie ako z toho von.
Obdobie plodných a neplodných dní u žien nám naznačuje, že Boh nevymyslel sex len k plodeniu potomkov. Túto prirodzenú antikoncepciu uznáva i cirkev. A punktum. Skutočne nemôže veriaci rozhodovať o čase počatia svojich detí za použitia inej antikoncepcie?
Na Slovensku je ako mimino krstený takmer každý človek. Ani ja som sa tomu nevyhol. Čo to však pre mňa znamená? Je krst bez môjho súhlasu platný? Cirkev tvrdí -Áno!,... Kristus -Nie! Komu veriť? Cirkvi, ktorá sa vyhlasuje za nástroj v rukách Krista, alebo zaznamenanému učeniu Krista? Všetci chceme pre svoje deti len to najlepšie, a čo môže byť pre nich a nás dôležitejšie ako večný život?
Zišli sme sa pri jednom stole pod Leninom. Väčšinou starší páni, ja som z nich najmladší. Vždy som inklinoval k staršej spoločnosti, oslovovali ma ich vážnejšie témy a humor tak odlišný od spoločnosti mojich rovesníkov. Tento zvyk mi ostal. -Vitajte cirkevníci, zdraví prichádzajúci, najstarší z nich.
-S takhle drahým strojem hrát hry? Bych ti pazoury musela urazit! rozčulovala sa pani Škopková v podaní Heleny Růžičkovej na svojho syna, v dnes už kultovom filme Seno, slnko, erotika, (scéna keď doma skúšali nový PC radu 286). Prvé skúsenosti s počítačom mal každý podobné a predsa len iné. Čakajú i našu čipernú babku, ktorá sa rozhodla zakúpiť tento moderný ničič nervov.
Centrum Bratislavy po necitlivom zásahu komunistov dnes tvorí nemnoho námestí, uličiek a zákutí, ktoré sú viac či menej postihnuté zásahom modernej architektúry, viac či menej v centre pozornosti pamiatkárov a magistrátu. V turistoch to vyvoláva neuveriteľné kontrastné dojmy. Vžil som sa do role cudzinca, blúdiaceho uličkami Bratislavy, doslova som išiel smerom, kde ma nohy viedli tak, ako by som si počínal v Benátkach, Madride, Saint Tropéz alebo v Haagu.
Do roboty už meškám, beriem to krížom cez trávnik, ušetrím zopár sekúnd. Nedávno pršalo, pokosená trávička už stihla podrásť. Dumám nad dnešnou poradou, pripravujem si argumenty na vysvetlenie, prečo ten posledný kšeft zlyhal. Noha stúpi do voľačoho mäkšieho ako je tráva. Aj mazľavejšieho! Jasne, psie ho...
Úspešnosť toho receptu je priamo úmerná politickej situácii a zloženiu pozvaných konzumentov z pohľadu ich mlsných jazýčkov a ochote sa neviazane baviť. Musím povedať, že v časoch kedy som na podobné akcie chodil, to bolo niečo extravagantné, vymykajúce sa z priemeru, a na tento žúr si každý z nás pamätá dodnes. V podstate nepotrebujeme na pohostenie nič extra čo je bežne v rodine dostupné, hádam okrem akvária.
Niekedy v spomienkach zaletím do čias dávno minulých no predsa len nedávnych. Život človeka beží míľovými krokmi a ani sa nenazdá, už je z neho v očiach mladých, starec. Naše detstvo sa vyznačovalo dvomi znakmi. Rodičia nás videli iba ráno a večer a každý patril do nejakej partie. No a kamarátstvo, parta, bolo nado všetko!
Kamoš Jano, hypochonder jak noha sa dal najnovšie zlákať vysokými okrúhlymi sumičkami, ktorými nás po vzoru okolitých štátov ohromili (ne)štátne lotérie. Aj minule, keď v novinách čítal, že sa na Slovensku prejavila epidémia chrípky a epidémia vírusu "70 miliónov", napral do seba všetko od áčka po železo, dal si dva aspiríny, so šálou okolo úst zabehol podať Loto. Od strachu, či niečo nechytil (a výhra to nebola) nemohol ani zaspať. Dal si dvakrát "roháčka" (rohypnol) a s nádejou akú má dieťa čakajúce Ježiška zaspal s tým, že sa ráno zobudí ako zdravý milionár.
Kto by nepoznal Schimanského, Belmonda, Derricka, Colomba, ..... C.S.I. Kriminálka Las Vegas, Miami, Komisár Rex, Kosti a Kobru 11, či mejdžra Zemana. Pohotoví detektívi riešia od najzložitejších prípadov všetko, až po zatúlanú mačku pani domácej. Aj v Bratislave pracujú policajti prvého kontaktu a vyšetrovateľské tímy. Nuž asi majú trošku viac zviazané ruky ako filmoví hrdinovia. Aj keď v okolitých štátoch smerom na západ konajú policajti skutočne inak, podobne ako filmoví hrdinovia. Holt, byrokracia a pohodlnosť u nás, zvyk z rokov minulých, ich núti robiť veci po svojom. Tak ako v tomto prípade.
Neviem či jeho vynálezca obdržal „Nobelovu cenu“. No v každom prípade, ak by prebehlo celosvetové referendum, musel by ju dostať. Pardón dostali by ju dvaja, páni Judson a Earle. Zips je čarovný kľúč, urýchľovač, univerzálne používaný všade tam, kde ide o rýchlosť. Nieje však nič horšie ako keď veci prestanú fungovať tak ako majú a niekedy je ešte horšie, ak fungujú tak ako majú.
Svitalo a nad riekou sa prevaľovali chuchvalce hmly, vlnky dobiedzavo oblizovali výbežok pevniny až náhodný pozorovateľ na brehu mal dojem, že sa plaví so svojím kúskom zeme niekam vpred, veľmi ďaleko. Hmla mu zužovala priestor natoľko až zrazu pocítil neistotu, čo keď sa objaví skala, loď a on narazí, zahynie. Bolo to však iba zdanie, ktoré hneď zo svojej mysli zahnal pohľadom dozadu na istotu pevnej zeme pod nohami. I naše životy sa podobajú na plavbu v hmle. Dopredu, za ten mátožný opar smrti nevidí nik. Obzeráme sa dozadu na istoty, ktoré nám iluzórne dávajú pocit bezpečia a nemyslíme na to čo bude ak sa cez tú hmlu prederieme. Počul som príbeh. Príbeh ktorý nám dáva pocit istoty a nádeje napriek tomu, že je krutý.
Táto kauza prebehla už dávno. Náboženský líder by ju však najradšej zahrabal pod čiernu zem. Rímu a papeženstvu zvášť jednoducho nevyhovuje a závery z nej vyplývajúce sa snaží prekrútiť už storočia, len aby nebola ohrozená dogma o neomylnosti a apoštolskej následnosti. Ešte nikdy sa nekonal súd s človekom po smrti za použitia jeho jedenásť mesačnej mŕtvoly face in face, čoby obžalovaného. Ešte nikdy nešlo o tak nechutný prípad u tých, pre ktorých by mala byť morálka a kázanie o nej alfou a omegou.
Prechádzam sa pod gaštanom, pod chvíľou jeden dva zoberiem a dám do vrecka. Rastie nám pri dome kde chodím venčiť psa. Chudák. V tomto období keď je na zemi plno tenkých ihličiek z ktorých vykúkajú hnedé hlavičky gaštana jedlého sa mu veľmi pri strome nepáči. Keď tade uteká, vyzerá ako baletka na špičkách alebo bosý rekreant na rozpálenom asfalte kúpaliska.
Na to, že je človek z Bratislavy si treba zvyknúť. Môže byť aj z druhého konca sveta, pokiaľ vystúpi z auta s bratislavskou ešpézetkou je to automaticky blavák. Pokiaľ s trnavskou, je bíly andel; s komárňanskou je maďar a sedlák; atd.. Žiaľ stále platí: šaty robia človeka. V dnešnom svete... auto je vizitkou postavenia v spoločnosti a identifikáciou príslušnosti k mentalite obyvateľov kraja, okresu, mesta (podľa ŠPZ). Je tomu tak už od tej doby, kedy si človek poriadil prvého koňa, koč, káru či automobil. Akurát vtedy sa tie znaky na nich nevolali "štátnymi" ....
Unudene pozerám z okna na druhom poschodí. Ranný zhon. Sanitky prichádzajú, odchádzajú, zo svojich útrob vydávajú do rúk doktorov bolesť a utrpenie, opačným smerom odvážajú vďačné tváre. Sú aj iné sanitky. Tie nezastavujú pri hlavných vchodoch a na urgentných príjmoch, v starých nemocniciach mieria do suterénov, v novších do prízemných, už presklenných budov. Tie prevážajú tých, ktorí svoj beh životom dobehli.
Blížiaci sa víkend strávime v Bojniciach padlo rozhodnutie. Milujem toto mestečko, miesto môjho letného detstva, radovánok a prvých lások. Už som sa tešil na kamarátov. Tento raz otec rozhodol, že radšej ako rúbať drevo a počúvať svokru, odreagujeme sa rybačkou.
Nezapnuté biele plášte vo vetre plieskajú o nohavice. Cesta bude dlhá, až tam kde už ani líšky nedávajú dobrú noc. Ubľa. Dedinka na východe pri samotnej hranici, na mape som ju hľadal päť minút čo sa mi nestáva často. S našou mašinkou, ktorá dokáže ísť aj vyše osemdesiat dole kopcom to bude pekná dvadsaťštyri hodinovka. To však ešte neviem, že to bude zároveň i stretnutie s realitou smrti a prechodu do večného života.
Kto by si nepamätal túto súťaž na známej televízii. Avšak nie je Bailando ako Bailando. Jedna vec je zábava a druhá je prežiť. V jednom prípade sa človek teší na zážitok, zábavu, v druhom odvracia tvár a robí sa hlucho-slepým. Zuzana má tak do päťdesiatky... Všetci ju poznajú aj z televíznej obrazovky.
