Martina Paulenová
Vietor a voda, dva holandské živly
Dnešný článok bude o tom, ako si Holanďania dokázali na svoju stranu nakloniť dva živly - vodu a vietor.
Matka, manželka, lekárka, bežkyňa. Píšem o tom, čo som sa naučila pri výchove svojich dcér, čo som zažila počas behov po lesoch a kopcoch, o fungovaní ľudského tela. A niekedy len o celkom obyčajných drobnostiach. Zoznam autorových rubrík: Veselo aj vážne o materstve, Zo života, Na zamyslenie, Z medicíny, Naše krásne Slovensko, Bežecké, Z cestovania po svete, Najväčšia umelkyňa, príroda, Z rozprávania starých rodičov, Putovanie po Nórsku - 2008, Island 2010, Alpy 2011, Alpy 2012, Alpy 2013, Alpy 2015, Wachau - Dolné Rakúsko, Viedenské zápisky, Západné pobrežie Kanady, Nezaradené, Súkromné, Turistika s deťmi

Dnešný článok bude o tom, ako si Holanďania dokázali na svoju stranu nakloniť dva živly - vodu a vietor.

Spala som ako zabitá. Keď som sa zobudila, chvíľu som ostala zmätená, kde to vlastne som. O čo krajšie bolo moje ráno, keď som si uvedomila, že všade okolo mňa je Amsterdam a že mi začína dovolenka.

„Poďme sa pozrieť na Ukrajinu,“ vyhlásil jedného dňa môj Paľko. „Aspoň za hranice, do Užhorodu.“ „A čo si myslíš, že tam uvidíš? Pri hraniciach to bude určite rovnaké ako u nás na Slovensku,“ oponujem.

Keby som mala výlet v Zádielskej tiesňave popísať jedným slovom, bola by to pestrosť. Pestrosť prírody meniacej sa z kilometra na kilometer. A farebnosť kvetín, ktoré pokrývajú náhornú planinu nad tiesňavou ako dúhový koberec.

Dnešný článok bude o žltačke, príznaku ťažko prehliadnuteľnom, spájanom najmä s nákazlivou infekčnou žltačkou, no v skutočnosti sprevádzajúcom aj mnohé iné ochorenia.

Dnešný článok bude o bilirubíne. Ide o chemickú zlúčeninu, ktorá spôsobuje žltačku, príznak ťažko prehliadnuteľný, spájaný najmä s nákazlivou infekčnou žltačkou, no v skutočnosti sprevádzajúci aj mnohé iné ochorenia.

Priznám sa, východ Slovenska nepoznám. Ako tak zreteľné predstavy mám asi po Košice. Ale čo je ešte východnejšie?

Mám kamarátku, ktorá starostlivo sleduje módne trendy. Nie tie slovenské, tie nikdy nie sú dosť aktuálne, ale svetové.

Dnes Vás pozývam na rýchloochutnávku druhého najväčšieho mesta Bavorska - Norimbergu, ktorý som navštívila počas svojho krátkeho výletu v Nemecku.

Na spoznávanie hlavného mesta Bavorska som mala len jeden deň. Nebol čas na podrobné skúmanie pamätihodností, zbierala som dojmy a pekné okamihy. Bola to taká blesková ochutnávka atmosféry.

Často sa zvyknem cez okno pozerať na Malú Fatru a predstavovať si maličkých človiečikov, ktorí sa tam kdesi túlajú, spotení štverajú na jednotlivé kopce a oddychujú v sedlách.

Zmorená prichádzam z práce. Zhadzujem z pleca kabelku a rozcvičujem si stuhnutý krk. Mám chuť ľahnúť si na gauč, zapnúť seriál a až do večera nehybne pojedať čokoládu. Namiesto toho však po rýchlej káve obúvam bežecké topánky.

Je mrazivé ráno. Celú noc bolo jasno, zem sa v noci poriadne schladila. Pri dýchaní ma šteklí v nose a z úst mi stúpa obláčik pary. Začiatky zimných túr bývajú kruté.

Je typický jesenný deň, jeden z tých, ktoré len málokto označí za pekné. Oblačnosť a vlhkosť stopercentná, viditeľnosť ani zďaleka. A hoci neprší, dáždnik máte radšej stále pri sebe. Od striekancov z kaluží vás aj tak neochráni.

Už niekoľko týždňov sa cítim ako v sne. Vonku je ticho, hmlisto, farby sú tlmené, vyblednuté. Oči si zvykli na mdlé tóny, mozog zabudol na podnety vymykajúce sa šedivému štandardu.

Môj vzťah ku Kôprovskému štítu bol vždy tak trochu odmeraný. Jednak preto, že som na ňom vlastne nikdy poriadne nebola.

Naša základná škola mala dve poschodia. Dole boli triedy pre prvákov až štvrtákov, hore sídlili „tí z druhého stupňa“. Pamätám si, aký rešpekt vo mne druhé poschodie vzbudzovalo.

Počas sedavého pracovného týždňa sa v nás nahromadili také zásoby energie, že bolo takmer nevyhnutnosťou ísť ich niekde vypustiť. Hoci teploty toho dňa lákali skôr k polihovaniu pri vode, vybrali sme sa do Malej Fatry.

Po slede niekoľkých mdlých dní bez slnka všetko nasvedčovalo tomu, že príde jeden deň azda o čosi krajší. U nás doma nastala mobilizácia.

Tento článok bude o podžalúdkovej žľaže. Dozviete sa o jej schopnosti tvoriť inzulín a glukagón a o tom, ako dozerá nad každou dodávkou cukru, ktorá dorazí do nášho organizmu.