Martina Paulenová
Kysucké potulky
Aj obyčajné túlanie má svoje čaro. Nemusíte sa štverať na rešpekt vzbudzujúci vrchol, ani zdolať obdivuhodne veľa výškových metrov.
Matka, manželka, lekárka, bežkyňa. Píšem o tom, čo som sa naučila pri výchove svojich dcér, čo som zažila počas behov po lesoch a kopcoch, o fungovaní ľudského tela. A niekedy len o celkom obyčajných drobnostiach. Zoznam autorových rubrík: Veselo aj vážne o materstve, Zo života, Na zamyslenie, Z medicíny, Naše krásne Slovensko, Bežecké, Z cestovania po svete, Najväčšia umelkyňa, príroda, Z rozprávania starých rodičov, Putovanie po Nórsku - 2008, Island 2010, Alpy 2011, Alpy 2012, Alpy 2013, Alpy 2015, Wachau - Dolné Rakúsko, Viedenské zápisky, Západné pobrežie Kanady, Nezaradené, Súkromné, Turistika s deťmi
Zoznam článkov blogera
Martina Paulenová
Palivo poháňajúce naše bunky
Ľudské telo pracuje ako stroj. Neustále, aj v chvíľach, keď bez pohnutia oddychujeme v posteli. Odkiaľ na to berie energiu, čo za zázračné palivo v tom tkvie?
Martina Paulenová
Ako som v Malej Fatre videla slnko
Za posledných pár týždňov som slnko videla tak zriedka, ako by šlo o úkaz veľmi nezvyčajný, ba až raritný. Či už som bola v Brne alebo doma v Žiline, dni som trávila v hustej bezútešnej hmle.
Martina Paulenová
Z hmlistých dolín na vrch Strážov
Počas pracovného týždňa sa zvyknem tak intenzívne tešiť na víkend, že si ho často v predstavách neprimerane zidealizujem.
Martina Paulenová
Ako sme z vrchu Čipčie na padáku zleteli
Keď vám chlap prisahá, že vás vynesie až k oblakom, nie vždy je rozumné veriť mu. Ja som tomu svojmu uverila. A veru, svoj sľub dodržal.
Martina Paulenová
Zbojníckym chodníkom do doliny Obšívanka
Keď ešte Juraj Jánošík v Terchovskej doline nejednému zemepánovi strach naháňal, skrýval sa vraj v okolitých horách a so svojou družinou pomedzi majestátne skaly žandárov preháňal.
Martina Paulenová
Skoro ako v Dolomitoch (Sivý vrch)
Je ráno, za oknom na pohľad sivé bezútešné počasie, hmla sa valí hore dolinou a my sa chystáme na Sivý vrch. Tušíme, že dnes sa nám slnko nebude dlho schovávať.
Martina Paulenová
Rastkogel - o tom, že slnko dokáže divy
Všimli ste si niekedy, aké divy dokáže slnko? Zjaví sa ako veľká ohnivá guľa, ktorá sa noblesne vyšvihne na oblohu a robí vám spoločnosť až do svojho nemenej pompézneho skĺznutia za obzor.
Martina Paulenová
Schönbichler Horn - o tom, že dobrí ľudia ešte nevymreli
Zvoní budík a ja otvorím oči. Na displeji mobilu svieti, že je päť hodín. Pri tomto prísnom režime občas aj pozabudnem, že som na dovolenke.
Martina Paulenová
Hamberg - o tom, že po každom daždi vyjde slnko
Neviem čím to je, ale naše alpské dovolenky vždy začínajú veľmi podobne. Prší, hrmí, blýska sa, hmla nám zacláňa vo výhľade na vrchy.
Martina Paulenová
Tlstá a Ostrá, dve veľkofatranské krásky
Slnečný septembrový deň, vraj ten najhorúcejší, aký kedy v septembri bol. Podľahneme nápadu, navštíviť dve krásky, dva vrchy vo Veľkej Fatre. Keď už má aj klimatizácia problémy, príroda si snáď poradí.
Martina Paulenová
O liekoch chrániacich pred krvnými zrazeninami
Naposledy som písala o ľuďoch, ktorí sú ohrození nadmerným zrážaním vlastnej krvi a vznikom trombóz a embólií. Dnes niečo o tom, ako týmto ľuďom pomôcť. Konkrétne o liekoch, ktoré, ako sa často hovorí, riedia krv.
Martina Paulenová
Hrozba skrytá v našich žilách (o trombóze a embólii)
V predošlom článku som písala o boji nášho tela s krvácaním. Dnes niečo o ľuďoch, u ktorých je treba tendenciu k zrážaniu krvi starostlivo držať na uzde.
Martina Paulenová
Už kvitnú. A sú krásne!
Prechádzala som sa lesom. Pod nohami jesenné lístie, v tieni a zákutiach zimný sneh, no vzduch kričal, že tu kdesi sa už budí jar.
Martina Paulenová
Aby sme nevykrvácali
Tento článok bude o zložitom procese zrážania krvi, dúfam, že čo najviac zrozumiteľne.
reklama
Martina Paulenová
Postapokalyptické Donau City
Vždy keď prídem do viedenského Donau City, nemôžem si pomôcť. Len čo vkročím medzi tie vysoké budovy, hlavou mi začnú víriť podivné predstavy. Na okamih zabudnem na svoju obyčajnú realitu a cítim sa ako výnimočný pozemšťan, ktorý ako jediný prežil útok mimozemskej civilizácie. Zatajím dych a vyberiem sa na prieskumnú misiu.
Martina Paulenová
Keď sa mi vo Viedni za prírodou zacnelo
Neviem, či je to tým, že som vyrastala na mieste, kde čakať na najbližší autobus trvá dlhšie než ísť cez celé mesto pešo, no niektoré dni akoby mi Viedeň kradla silu. Križovatky, semafory, autá, slnko v tieni vysokých budov, všade asfalt a betón. Cesta metrom, spleť podchodov, nadchodov a eskalátorov a ja unášaná prúdom ľudí, akoby som bola bezvýznamným lístkom v obrovskej rieke.
Martina Paulenová
O mojom spoznávaní Viedne
Spoznávanie nového mesta je ako postupné skladanie mozaiky. Na začiatku som vedela málo. Kde je hlavná stanica, ktorým metrom sa dostanem na intrák, aká električka ma dovezie k univerzite a ktorá do centra. Poznala som radnicu, operu a Stephansdom. Bolo to zopár kamienkov a ja som netušila, ako ich usporiadať, aby som tomuto dielu mohla hovoriť Viedeň.
Martina Paulenová
Keď nemčina znie ako čínština
Keď som sa ocitla na lekárskej izbe v spoločnosti mladých začínajúcich lekárov, občas som si pripadala, akoby som si pomýlila vlak a nevystúpila v Rakúsku ale kdesi v Číne. V spleti zo všetkých strán prúdiacich slov som nemčinu spoznávala neľahko.
Martina Paulenová
Krems an der Donau - mesto histórie a dobrého vína
Úžasné, koľko nádherných miest má človek priamo pod nosom. Stačí, aby nabral odvahu a odbočil z prebádaných tradičných ciest a nechal na chvíľu kúzliť náhodu. Aj ja som tento rok mala všetko pekne do bodky naplánované a nakoniec to aj tak celé vypálilo úplne inak. Chcela som mesiac praxovať v nemocnici vo Viedni, v tej starej známej krásnej Viedni. Skoro sa aj podarilo, veď miesto určenia sa od vysnívaného líšilo asi len o 80km. A tak som spoznala oblasť, o ktorej som predtým vôbec nič nevedela a keby som sem neprišla teraz, tak asi už nikdy v živote. Wachau v Dolnom Rakúsku, mesto Krems an der Donau.
