Milujem lúskanie hádaniek, ktoré mi nachystá život. Zoznam autorových rubrík: Radosti naše rodičovské, Žena 21. storočia, Adam a Eva, Fantázie?, Trinásta komnata
Častokrát som sa zamýšľala nad tým, prečo časť ľudí dostáva do vienka práve takúto spoločensky veľmi nevďačnú výbavu. Pokúsim sa o maličkú exukrziu do vnútra introvertky, čo je dosť odvážny počin, keďže ony si svoje vnútorné prežívanie zásadne nechávajú len pre seba.
Možno ste si to už aj vy vyskúšali – výmenný pobyt s mládežníkmi z krajiny, kde rozprávajú rečou, ktorú sa učí vaša ratolesť. V našom prípade to je francúzština a my sme mali to potešenie privítať u nás na týždeň tínedžera z Niortu – „zo srdca atlantického oblúka“.
Stojíme na prahu 21. storočia a mnohí z nás majú ťažkú dilemu. K čomu sa teda prikloniť? V škole sme trénovaní v rozvoji rozumu. Z domu mnohí k oddanosti cirkvi ...
Koniec rokov osemdesiatych nás, súčasných štyridsiatnikov, zastihol buď ešte vo vysokoškolských laviciach, alebo na začiatku budovania kariéry. Život mal svoju monotónnu istotu, priam ste si mohli robiť plány na roky dopredu. Spomínate si na jeden diel básnikov, kde konkurent hlavného hrdinu mal pekne vykreslené grafy (najprv postup na hlavného účtovníka, prvá dovolenka v Juhoslávii, nákup auta, prvé dieťa ...)? Manželstvá sa zakladali rádovo o 10 rokov skôr ako teraz. Takže pre našu generáciu to bolo práve obdobie budovania hniezda (problém zohnať byt, nájsť prijateľnú prácu, materská dovolenka ...) Ak mali rodičia dostatočne veľkú databázu známych, tak dobré miestečko sa dalo nájsť. Veď všetci sme museli byť niekde umiestnení.
Ukecané dieťa je pre rodiča v istom ohľade výhrou. Aj ste v obraze, čo sa deje v jeho hlavičke (o všetko sa s radosťou podelí), aj sa s ním ľahšie dohodnete. Ale čo narobíte s partizánom, ktorý nepovie a nepovie?
Životná kríza vie poriadne prevetrať náš prístup k životu. Pri pokusoch o jej riešenie pozorujeme dva základné prístupy. Jeden spôsob je zmierenie sa s „osudom“, pri ktorom sa skôr odovzdávame do rúk „vyššej moci“ a spoliehame sa, že sa nám stane to, čo nám „je súdené“. Iný je odhodlanie hľadať ten správny liek na každú chorobu, kedy úspech či neúspech je len a len v našich rukách.
Francúzsko, ach Francúzsko! Krajina plná histórie, elegancie a emócií. Nežne ušušlaná a upípaná francúzština z úst žien a zároveň taká sexy z mužských. Spomínam si na atmosféru, ktorá na mňa dýchla hneď ako som vystúpila z autobusa na Part-Dieu. Čo to len bolo vo vzduchu?
Pán, Hospodin, mi otvoril ucho a ja som neodporoval, nazad som neustúpil. (Izaiáš 50,5)
Veru, veru, kto by to bol povedal, čo všetko sa môže zmeniť, keď stretnete tú správnu osobu? Predtým boli mojimi spoločníkmi Tolstoj, Dostojevskij, či Balzac a Hugo. Ach, tie do hĺbky vykreslené vnútorné svety postáv! Potom do môjho života vstúpil programátor – najskôr študent, neskôr klasický reprezentant tohto povolania. :) A s ním prišiel závan (ha! skôr vietor, ba až vetrisko) všetkého čo s týmto dynamickým odvetvím súvisí.
Čas, ktorý si strácal pre svoju ružu, robí tvoju ružu takou dôležitou.
„Ale ja som si myslela, že prídete k nám! A vy ste sa ani neozvali, ani ste nedali vedieť, či prídete, alebo nie!“ z maminho hlasu bolo cítiť aj sklamanie aj hnev.
„Nestalo sa vám nič? Tuto za rohom je nemocnica, robí tam moja svokra – prezrú vás ...“ taxikár hneď vybehol z auta.
Vybavovanie – vec, ktorej sa v našom živote nedá vyhnúť. Prekonávanie nepríjemných pocitov, ktoré sú s tým spojené, je o to ťažšie, čím neskôr sa začíname v takejto zručnosti zdokonaľovať. Z malého kamienka sa stane balvan, ktorý vlečieme pred sebou. Naopak keď sa začne oťukávať dieťa v primerane náročnej (tréningovej) situácii, získa skúsenosť, o ktorú sa potom oprie v budúcnosti.
„Mlyny z konca rokov osemdesiatych. Študentské mestečko, v ktorom sa predovšetkým študovalo, ale aj žilo tým správnym životom, na ktorý ostávajú nádherné spomienky. „Manželáky boli čerstvo dokončené, ale pre mladé rodiny s deťmi to ešte veľmi nebolo. Aj tak bolo nádherné, že sme mohli byť spolu.
Najstarší súrodenci nesú ako zástavu všetky tajné aj menej tajné, či nenaplnené túžby svojich rodičov – ideálni kandidáti na perfekcionistov. Strední sú pre zmenu tí, ktorí sa akosi nezmestia na rodinné fotky a majú vrodený talent na urovnávanie konfliktov. No a tí najmladší dokážu v rodine preplávať aj cez tie najkomplikovanejšie situácie s nádherným úsmevom a dotlačiť ich k plneniu si povinností je celkom fuška.
Moja švagrinka používa veľmi peknú frázu, keď jej začnú počítačoví „machri“ čosi vysvetľovať: „Počkaj, počkaj! Čo nevidíš? Ja som blondínka ...“
