Iveta Rajtáková
Šťastní ľudia
Neskoré sobotné popoludnie nás zastihlo na ceste z Košíc do Vranova. Výnimočne, takmer po dvadsiatich rokoch, zvolili sme cestu cez Herľany. Miestni vedia, že to znamená dlhé, predlhé kilometre po ceste neúnavne sa vinúcej cez nepreniknuteľný tmavý les. Cesta, akoby sama chcela splynúť s lesom, postupne sa rozpadá, ponechaná svojmu vlastnému osudu. Kľukatíme sa vlastne dvakrát. Raz nás vedie cesta, raz slalomujeme po nej samotnej, aby naše auto bolo použiteľné aj keď sa budeme vracať.