V poslednej dobe sa nielenže chodí na Choč, ale aj beží. No tento rok, kvôli koronavírusu, beh zrušili. Takisto turisti zrušili jarný výstup. Najhoršie bolo, že zatvorili aj krčmy, čo je vôbec najväčšia katastrofa v dejinách Slovenska.
Zaparkoval som pri Jánošíkovej krčme a aj keď som nič nevypil, už chceli 2 €. Som zvedavý, koľko zaplatil Jánošík, keď tam uviazal koňa. Podľa plného parkoviska to vyzeralo, že hore už šlo najmenej sto ľudí. Nuž treba sa poponáhľať, lebo asi k turistom pribudli aj repatrianti. Choča to nepotešilo a tak dúchol trochu hmly do Dubovej, aby ich odradil.
Z tabúľ sa dozvedám, že nielen indiáni majú rezervácie.
Valeriána – z nej sa robia kvapky na spanie.
Jánošíkov stôl, mokrý po dezinfekcii.
Soldanelky s mokrými sukničkami.
Prvosienka, zatiaľ obyčajná vyššia.
Tieto stromy v noci svietia.
Kortúza rástla na takom mieste, kde som ju nikdy nevidel.
Salaš je tiež asi pre koronavírus zatvorený, ale počul som, že v madracoch sú namiesto bĺch kliešte.
Na Poľane sú tieto tabule dve, no na tej druhej červenú farbu zmyl dážď a skoro všetci chodia zimnou trasou aj v lete. Napoja sa tak na červenú značku, namiesto toho, aby šli po zelenej. Tak sme aspoň stretali oveľa menej ľudí.
Pri skale tradične fotím prvosienku holú a horec. Je už na ne dosť neskorý dátum, no ešte sa voľačo nezoschnuté nájde.
Ešte nie som na vrchole a už môžem obdivovať hrebeň Nízkych Tatier a Veľkej Fatry.
Ďumbier a Chopok.
Ďumbier a Siná.
Chochule a Prašivá.
Čebrať a Radičiná.
Kľak vo Veľkej Fatre.
Ružomberok a Malinô brdo.
Pod Kečkou je Komjatná.
Malý Choč.
Predný a Zadný Choč.
Malinô brdo a Rakytov.
Veľká Fatra až po Krížnu.
Ploská a Borišov.
Martin.
Ružomberok a Sidorovo.
Salatín a Liptovská Štiavnica.
Na vrchole, čo do počtu ľudí, to vyzeralo podobne ako na Silvestra, len v letnej verzii. Všetci sa natlačili na najvyšší bod, ako keby odtiaľ už šli rovno do neba. Najhoršie však bolo, že tam aj zostali sedieť s tým, že aké dobré miesto si našli a obsadili. Ostatní si tak nemohli urobiť ani sólo vrcholovú fotku, či zapísať sa do knihy. Kedysi bola vrcholová kniha na oravskej strane, i keď o dva metre nižšie. Aj teraz je tam väčší kľud a dá sa aj sadnúť si.
Smerom na sever sa vynímajú Západné Tatry až po Kriváň.
Osobitá.
Baranec.
Kriváň.
V Liptovskej kotline dominuje priehrada Mara.
Smerom na juhozápad zase vidno Malú Fatru od Kľaku a ž po dominantný Rozsutec.
Stoh.
Rozsutec.
Kľak.
Aby bol kruhový výhľad úplný, musíme sa ešte pozrieť na Dolný Kubín s Kubínskou hoľou.
Malý Bysterec.
Sídlisko Brezovec.
Kúsok bližšie je Vyšný Kubín a skalky.
Kto je z blízkeho okolia si môže okrem kopcov nájsť svoju rodnú obec.
Liptovské Sliače.
Lisková.
Leštiny.
Osádka.
Malatiná.
Pokryváč a Pribiš.
Lúčky.
Jasenová.
Ružomberok.
Liptovská Teplá.
Poruba a Veličná.
Istebné.
Žaškov pod Šípom.
Kraľovany a Šútovo.
Sedliacka Dubová.
Pucov.
Tvrdošín a Trstená.
Párnica.
Kňažia.
Srňacie.
Dalo by sa dlho ešte fotiť, no všetkého veľa škodí, tak ešte pár obrázkov a ide sa dole.
Oravská priehrada.
Pilsko.
Babia hora.
Na vrchole som hľadal Chočskú fialku, no márne, objavila sa iba Driátka.
Malý Choč.
Lysica.
Množstvo ľudí, čo prešlo po hrebeni zanechalo chodník, ako by ho rozryli divé svine. No ale pekný deň za nami s viditeľnosťou, aká býva málokedy, možno aj vďaka tomu, že nelieta toľko lietadiel.
