Po parlamentných voľbách 2012 prisľúbil Robert Fico parlamentnej opozícii niekoľko verejných funkcií. Následne opozícia o obsadení týchto postov rokovala a výsledkom bola dohoda o tom, že post šéfa NKÚ obsadí SaS.
Tak sme navrhli Kamila Krnáča, kandidáta, s ktorým celá opozícia súhlasila a ktorý by tento úrad bez najmenších pochýb vykonával čestne a dôsledne. Samozrejme, že toto Robertovi Ficovi nemohlo hrať do kariet a tak 83 kolesíkov Kamila Krnáča nevolilo. To nijak neprekvapuje. A v podstate neprekvapuje ani to, že naši opoziční akože partneri začali robiť svoje opičky. S výsledkom, že Kamil Krnáč nedostal ani len hlasy celej opozície.
Neprekvapuje to preto, lebo presne takto to fungovalo v našej slávnej koalícii. Nedodržanie dohôd bolo na dennom poriadku (špeciálne kolegovia z KDH v tomto boli majstri), rovnako ako intrigy a púšťanie diskrétností a indiskrétností do médií. A do toho všetkého, do tohto bahna, my z SaS bez akýchkoľvek politických skúseností. Viem si predstaviť, ako sme museli byť starým harcovníkom na smiech s našou snahou spraviť Slovensko lepším a vnímaním opozičných partnerov ako partnerov. Na druhej strane, fešáci zrejme ani len netušia, že s týmito praktikami, s ktorými v politike fungujú dobrých 20 rokov, by v reálnom svete skončili za pár týždňov. Môžem len zopakovať, že Robert Fico bol súperom, ale nepriatelia sedeli na koaličnej rade.
Žiaľ, kolegovia sa ani trochu nepoučili. Nepochopili tisíce rokov staré zásady dobrých vzťahov - clara pacta, boni amici (zmluvy robia priateľov) a najmä pacta sunt servanda (dohody sa dodržiavajú), a tak kandidáti SaS na šéfa NKÚ dostali pri všetkých štyroch voľbách menej hlasov, ako má opozícia. Určite sa z toho viacero ľudovcov potichu tešilo, no najviac sa tešil a teší Robert Fico, ktorému je celá opozícia zrejme len na smiech.
Najnovšie ľudovci vymysleli, že dohoda o šéfovi NKÚ „mir nichts, dir nichts" neplatí a že budú hľadať vlastného kandidáta. Ausgerechnet tí ľudovci, ktorí nie sú trištvrte roka schopní nájsť spoločného kandidáta na prezidenta, ktorí sa nedokážu zjednotiť vo VÚC voľbách a ktorí potrebujú 7 (slovom sedem) hodín na to, aby sa dohodli, či sa s Ficom stretnú alebo nie, sa podujali nájsť spoločného kandidáta na šéfa NKÚ. Ešte im zrejme nedošlo, že Fico dodá dostatok hlasov len takému kandidátovi, ktorý prižmúri oči tam, kde bude treba. Najskôr bude zvolená nejaká neškodná figúrka, ale to je možno súčasť zákulisnej dohody medzi ľudovcami a Ficom.
Najvtipnejšie to odôvodnil Béla Bugár: Ľudovci nedodržia platnú dohodu, lebo SaS odišlo zopár poslancov. Nuž, Béla zrejme zabudol, že všetky štyri voľby boli pred odchodom odídencov a šéf NKÚ mal byť zvolený pomaly pred rokom. Tiež si zrejme nevšimol, že aj KDH odišlo zopár poslancov a nikto platné dohody nespochybnil. Toto sa nedá nazvať inak ako kolaborácia s Ficom.
Ak chce opozícia byť reálnou alternatívou voči Ficovi, voči jeho hnusnej tunelárskej politike, musí sa zjednotiť. A to funguje len cez dodržiavanie dohôd. No, možno že ľudovci nechcú byť až tak veľmi opozíciou voči Ficovi, ale len tak akurát, aby to ako opozícia vyzeralo a zároveň mohli v roku 2016 súťažiť o najkrajšiu nevestu. Veď pecunia non olet.
Späť k NKÚ. Asi si to všimli už viacerí, zásady sú nám prednejšie ako stoličky. Ak ľudovci chcú paktovať s Ficom, nech si paktujú, len nech sa potom nehrajú na opozíciu. SaS, zrejme jediná skutočná opozícia voči SMERu, sa každopádne tejto frašky menom „voľba šéfa NKU" zúčastňovať nebude. Ak ľudovci prídu k záveru, že predpoklad účinnej opozičnej spolupráce je dodržiavanie platných dohôd, nech dajú vedieť. Potom im predstavíme nášho tretieho kandidáta, Ing. Milana Laurenčíka. A inak nemáme o čom vyjednávať.
