Martina Rúčková
Z Baku do Qobustanu a naspäť
Keď sme snovali program na nasledujúci deň, našich hostiteľov Dinaru a Šafaka sme prekvapili prosbou ísť sa pozrieť na petroglyfy v Národnom parku Qobustan.
Diagnózou aj povolaním právnička, záľubami nadšená cestovateľka. Život ma zatiaľ viedol po osi Košice-Oxford-Bratislava-Moskva-Praha. Spolu s manželom cestujeme po nových aj starých miestach, snažiac sa navštíviť všetky pamiatky svetového kultúrneho dedičstva UNESCO po ceste. Zoznam autorových rubrík: Stredná Európa, Anglicko, Škótsko, Severná Európa, Východná Európa, Západná Európa, Južná Európa, Rusko, Západná Ázia, Stredná Ázia, Juhovýchodná Ázia, Arabský svet, Stredná Amerika a Karibik, Zážitky z ciest, Kultúra, Súkromné, Nezaradené
Keď sme snovali program na nasledujúci deň, našich hostiteľov Dinaru a Šafaka sme prekvapili prosbou ísť sa pozrieť na petroglyfy v Národnom parku Qobustan.
Z Ayutthaye sme svojráznym thajským vlakom pokračovali do provincie Pak Chong, domovu jedinečnej flóry a fauny v miestnej džungli. Čakalo nás svojrázne miestne jedlo, makaky, gibony, škorpióny a pijavice.
Hneď nasledujúci týždeň po návšteve Volgogradu sme naplno využili predĺžený víkend, ktorý priniesol ruský štátny sviatok začiatkom decembra. Jednu vec má Rusko vymyslenú fantasticky a síce štátne sviatky.
Z ostrova Koh Samui sme prileteli do Bangkoku. Tam sme však strávili len jeden večer a hneď nasledujúci deň ráno sme nasadli na autobus smerom do Auythaye, ktorá leží asi 80 kilometrov na sever od thajského hlavného mesta.
Ešte v októbri roku 2013, pol roka po tom, čo som sa do Ruska presťahovala, sme sa vybrali poznávať Povolžie, konkrétne Volgograd, kedysi Stalingrad a Saratov, už keď bol po ceste.
Thajsko má obrovský arzenál krásnych ostrovov, z ktorých každý má svoju unikátnu atmosféru a iný dôvod, prečo si ich dovolenkári vyberajú.
Po krátkej zastávke na hraničnom priechode a vysvetľovaní tete colníčke, že šesť fliaš vína na dvoch (ktoré sme viezli ešte zo Slovinska domov) je tak akurát, sme sa ocitli už po niekoľkýkrát v Bosne a Hercegovine.
Zatiaľ čo doposiaľ sme sa cez Singapur a Malajziu hnali celkom v tempe, prišiel čas osláviť nový rok a dokonca aj spomaliť: na thajskom ostrove Phuket nás čakali tri noci a dva plné dni.
Z Dubrovníka sme tiahli ešte ďalej na juh. Čakala nás Čierna Hora. Najprv kotorská zátoka spojená s krátkou návštevou Kotoru a potom ďalej smerom k národnému parku Durmitor.
Dnes sa vrátime na malajský ostrov Penang za denného svetla. Keď ustane ruch nočného festivalu pouličného jedla a vyjde slnko, prichádza čas navštíviť častokrát dômyselne ukryté pamiatky neobyčajného vzhľadu a histórie.
Do Dubrovníka sme napriek relatívne skorému podvečeru dorazili už za tmy. Hlavná cesta vedie po okraji hrebeňa, z ktorého sa až k moru zvažuje svah plný žiarivých svetiel.
Keď náš náš malajský pretekár Formuly 1 konečne vyložil zo svojho mierne rozheganého monopostu, mali sme chuť bozkávať zem pod našimi nohami. A tak sme veľmi neprotestovali, že k ubytovni je to ešte asi poldruha kilometra.
Ako na Nový rok tak po celý rok? Nuž v takom prípade mal byť rok 2012 najmä cestovateľský, čo sa aj splnilo, pokojný, čo vzhľadom na svadobné prípravy neprichádzalo do úvahy, a bez opice, o výsledku pomlčím.
Ďalšia jazda super-extra klimatizovaným autobusom nás priniesla do zelenej horskej oázy, ku ktorej viedla kľukatá cesta a na konci ktorej nás čakali jedinečné pohľady na krajinu navôkol. Jedným takým hneď aj začnime. Bez okolkov.
Deň, ktorý sme začali v nádherných zasnežených Plitvických jazerách a ktorý sa mal ukončiť silvestrovskými oslavami v Splite, mal ešte jeden bod programu a to mesto Šibeník so svojou unikátnou Katedrálou Sv. Jakuba.
V Kuala Lumpure sme z autobusu vystúpili po zotmení. Tmavé ulice mesta boli presvietené žltým svetlom, v striedajúcich sa blokoch sa ukazovali staré i novšie budovy.
So Škocjanom sme sa rozlúčili a vybrali sme sa ďalej, tento krát do Chorvátska. Hranice sme prešli relatívne rýchlo a pohodlne.
Malacca lebo Melaka, sú dva názvy pre jedno a to isté mesto, ktoré dnes leží na polceste medzi Singapurom a malajským hlavným mestom Kuala Lumpur.
Prvúcestu po Balkáne sme si naplánovali na obdobie na prelome rokov 2011 a 2012. V tom čase sme žili a pracovali v Bratislave a hľadali sme miesto, kam by sme sa vybrali na dovolenku:
Do konca tohto roku ostal presne jeden mesiac a ja som sa preto rozhodla december a január venovať spomienkam na dve novoročné cesty, ktoré sme s manželom absolvovali.