...večný mládežník, samouk, cestovateľ, začiatočník a špekulant... bratislavčan ročník 1979, toho času v bádenskom Karlsruhe Zoznam autorových rubrík: Haló, tu Karlsruhe, Túlavý bicykel, S batohom cez hory, S batohom po Európe, Začiatky bývajú ťažké, Veršotepcove návody, Koľko rečí vieš, Think globally, Hrnček var, Slovensko.com, Malý princ, Šaškové počmáraní, Všetko dobré
Po vyblbnutí sa na najdlhšej bobovej dráhe v Nemecku sme sa vybrali do náprotivného kopca, smerom k vodopádom. Todtnauer Wasserfälle boli v mape označené ako pozoruhodné miesto, navyše sme ho mali cestou na vrch Feldberg a tak sme rázne vykročili po úzkej lesnej cestičke na strmom svahu.
S pätnásťkilovými batohmi sa v horách zdolávajú výškové metre pomaly. Preto sme privítali krátku zmenu, odložili batohy a švihli sme si to hore i dole svahom za pár minút.
"Kráľ schwarzwaldských kopcov", "Dóm boha slnka", "Vrch vrchov" či "Prvá zastávka na ceste zo zeme do neba" sú len niektoré z mnohých prívlastkov vrchu Belchen, na ktorom sme stanovali onú noc. Propaganda a poslední večerní turisti sľubovali nádherný ranný výhľad na Alpy a Vogézy.
Alebo krátke pivné intermezzo na svahu jedného kopca v južnom Schwarzwalde.
Už z vlaku sme videli zasnežené končiare hôr, do ktorých sme sa chystali na túru. V duchu som si ďakoval, že som si vzal aj teplejšie veci. Cestou na údajne najkrajší vrch Schwarzwaldu Belchen nás príroda prekvapovala takmer na každom kroku.
Stan, varič, dva batohy, dva spacáky, dve karimatky, dva fotoaparáty, trochu oblečenia a pár ďalších užitočných vecí. Aleš a Miro. Veľká noc. Južný Schwarzwald. Túra začína.
Jednoducho, postavíme ich trochu užšie a ony sa už nejako pomestia.
... a nezranila sa. Toľko aspoň stará sága o panne, ktorú pri zberaní lesných plodov prekvapil lúpežný rytier Hans Trapp. Vyskočil z chabaždí a chcel si užiť, no panna sa nedala. Hoci s vykasanou sukňou sa beží ľahšie ako so spustenými nohavicami, predsa len ju už-už dobiehal. Panna sa ocitla na kraji vysokého brala a skočila. Nielenže sa jej nič nestalo, no dokonca na mieste, na ktoré doskočila, vytryskol prameň.
Hrady sú zaujímavé miesta. Dobre sa na ne pozerá zospodu, pretože pôsobia tak majestátne. A keď sa už človek vytrepe do toho kopca, aby si ho prezrel zblízka, odrazu sa mu naskytne veľkolepý pohľad na okolitú krajinu. Tak nejako sme sa trepali aj my na ruinu hradu Neudahn na juhu Falckého lesa.
Pred mnohými stáročiami prechádzal diabol údolím riečky Queich v južnom Falckom lese, keď sa mu odrazu zachcelo si na chvíľu sadnúť za stôl. Žiaden sa v okolí nenachádzal, tak diabol vzal dva veľké kamene a na kopci si zhotovil posedenie. Diabol po chvíli odišiel, no stôl tam zostal dodnes.
V nedeľu ráno som si zbežne prezrel množstvo SMS a emailov od kamarátov, v ktorých ospravedlňovali svoju účasť na spontánne plánovanom výlete kamsi do severného Schwarzwaldu. Nebyť Jima, tak by som asi vytiahol bicykel a šiel k Rýnu, no takto sme si užili jeden celkom pestrý výletík.
Na stanici sme sa pred vetrom schovali štyria do telefónnej búdky. Uprostred lesa však niet úkrytu.
Náš prvý marcový víkend patril túre vo Falckom lese. Počasie som si lepšie vymyslieť nemohol a trasa sa napriek občasnému blúdeniu odvíjala sama úplne spektakulárne.
Máte? Tak teraz chvíľu nehýbte hlavou, predstavte si, že stojíte v slnečný marcový deň na vyhliadkovej veži na vrchole Stäffelsberg vo Falckom lese v nadmorskej výške 480 metrov a...
V posledný februárový víkend zahalili údolie Rýna a severný Schwarzwald ťažké mraky. Lejak-nelejak, v nedeľu ráno sme sa s Jimom a Zuzkou stretli na hlavnej stanici, odviezli sa vlakom smerom na Stuttgart, vo Pforzheime prestúpili na električku S6 a tak sa hore údolím riečky Enz dostali až do kúpeľného mestečka Bad Wildbad.
Stačí jedna zimná víkendová víchrica a hustý les sa zmení na nepoznanie. Roky po prírodnej katastrofe má pohľad z hrebeňov stále trpkú príchuť.
Na záver krátkeho seriálu z päťdňovej túry po okolí jazera Königsee na juhovýchodnom cípe Bavorska prinášam ešte niekoľko štandardne pohľadnicových záberov.
Drvivá väčšina budov, ktoré mali niečo spoločné s vodcom Tretej ríše, bola zničená. V srdci Berchtesgadenských Álp však na vrchole Kehlstein dodnes stojí chata, ktorú dostal pri príležitosti svojich päťdesiatín. Boli sme sa tam pozrieť.
