Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Stále si myslím, že je viac pekného a dobrého. Zoznam autorových rubrík: Prvý článok, Od srdca, Zo sveta, Z dlhej alebo krátkej chvíle, Večná téma, Pohoda, Fotky, Z domova, Politika pre ľudí, STREDA, STOICIZMU TREBA
Niekedy my, dospeláci zabúdame, na dobu, keď sme ešte boli všetci pekní a zlatí a prdeli sme na všetky problémy s úsmevom na tváričke. A tak som si prečítal dva články (aby ste pochopili tento, mali by ste na ne kuknúť tiež), Ženám pre radosť a Mužom pre radosť a aby sme sa trošku pobavili a vrátili o pár (pre niektorých o dosť) rokov do zadu...je tu tretí diel.
Napísal som článok a teraz je na rade perex. Majú to byť dve vety, ktoré výstižne opisujú článok. Tak ja napíšem v pohode štyri. Aj by som napísal viac, ale sekundy bežia...
Myslel som si, že romantika sa z môjho života vytratila už dávno, s údermi ukončenej lásky a poslednou fľaškou žiaľu. Posledná kvapka vtedy, tak ako každá potom a vždy, mi pripomenie bolesť z posledných pokusov o romantiku. Poď, možno ju nájdeme opäť...
Pocity človeka, ktorý žije v zahraničí a na dovolenku chodí na Slovensko. Pre ľudí, čo to nezažili, je nutné si uvedomiť, čo som práve napísal...*trošku dlhšie, rýchle, autentické*
Niečo sa deje. Sedím dnes doma. Nie som chorý, mám kde ísť a predsa ostávam doma. Veľká vec v živote mladého človeka ako som ja. Veľká udalosť...
Tento týždeň odišiel najprv môj priateľ. (Prietelia sú tí, ktorým kamaráti nesiahajú ani po päty)A aj Pretože odišlo...
Pýtam sa. Ešte týždeň sa budeme. Ešte týždeň budeme snívať... If we took a holiday - Took some time to celebrate Just one day out of life - It would be, it would be so nice...Ja a my teraz. Ty, oni a vy inokedy. To je cena za dospelosť. Práca práca práca...
Mám rád život. Život tvoria maličkosti, polodôležité veci a ženy. Tak to vidím ja. Kým môžem...
Dnes som di dál kávu po obede a siestu som zakončil týmto. Ak ste klikli, čítajte koniec reakcíí. Dozviete sa čo to je ZNB. Ak nie, je to diskusia k jednému môjmu článku, ktorá sa vyvŕbila zaujímavo. Podľa mňa. Možno sa to bude páčiť aj vám. Hlavnými aktérmi sú Bianka (naša zlatá) a Merlin69 (zakladateľ ZNB). A ak ste stále neklikli, máte poslednú možnosť, tu.
Niečo z dnešného dňa mi pripomenulo niečo z minulosti. Niečo sú blbosti...a riadné!Stávajú sa aj vám?
Rozmýšľam, prečo je niekto v pohode a niekto v nepohode? Prečo sú ľahké veci niekedy také ťažké? Dá sa dobrá nálada šíriť a síliť? A prečo samé otázniky? Lebo kto sa nepýta nevie?Zamýšľam sa a tu je moje zamyslenie. Odpoveď na otázku. Tú prvú (a možno aj tretiu).
Znovu som sa raz rozhodol zmeniť miesto svojho pitia. Hľadal som pokojné miesto, kde to bude žiť. Chcel som biele, ružové aj červené. Nie. Nerozprávam o ženách ani víne. Sny na dosah ruky, denné príbehy z rodu farebných, pocity ako naozaj. A myslím, že už to mám. Našiel som si svoje vlastné riešenie, svoj vlastný raj, svoj svojský svet. Ak chcete, tu je cesta...
Naschvál je to blogér a nie blogérka, pretože z dievčat by som si mal problém vybrať. Najlepší blogér vlastne tiež nie je tak presné, pretože môj najlepší blogér vlastne nebloguje. On si píše svoj blog na papier a potom mu to niekto (IKAR) zoberie a začne predávať. Moja mama ma pozná a jeho najnovšiu verziu (Ľubošova finta) mi poslala do Londýna. Keď si nájdem čas a nájdem sa vyvalený na svojej pohovke, chytím do ruky jeho príbehy a smejem sa ako trafená hus. Ten človek mi berie slová a zážitky priamo z úst, alebo pamäte. Nikdy som ho nepočul v rádiu, nevidel som, nepočul ani nečítal celú jeho tvorbu. Mne vyhovuje ako blogér, ktorého si prečítam, keď mám chuť. A chuť mám často...aj vy si nájdite, neobanujete.Raz sa ho spýtali, aké je jeho povolanie (asi najlepšie na svete) a on odpovedal : Boris Filan.
Mlčal som. Pred tým som pracoval a pritom sa učil a teraz píšem a opäť mlčím.Dnes je nádherný deň...
Niet nič pôvabnejšie. Chôdza. (iba ak...beh môže konkurovať)
O živote vo veľkomeste. O živote v novom tisícročí. O nás, o nich a ó ty jediný, aj o tebe.(čítajte rýchlo, pretože to píšem rýchlo...za hranicami všedných možností)
A už som aj ja zdvihol hlavu. Je rad na vás!Chcem dnes zaspať. Chcem mať zajtra pekný deň. Chcem už vypnúť telku. A vypínam ju.Ak máte ešte stále smutné pocity, ak sa bojíte, ak je ešte stále neznámy presný počet obetí dnešného čierneho dňa v Londýne, ak vám niekto narušil krásny životný príbeh alebo ste si dnes spomenuli na anglických spratkov, dokonca ak máte chuť na filozofovanie alebo na divno čierny humor, skúste sa na chvíľku zamyslieť, na chvíľku počúvať len hudbu vášho srdca. Bez hudby, bez pomoci. Bije rýchlo však? Ale už spomaľuje. Už to neznie ako tuc tuc tuc ale také normálne tuuuc tuuuc. Počkajte chvíľku. Už je lepšie? Mne je. Odreagoval som sa. Rozdýchal som smútok a divné pocity a už som to opäť ja. Nájdite si opäť svoje ja. Možno pomôže toto alebo toto. Dúfam, že vaše pravé ja je veselé a usmievavé. Potom raz, možno budete súhlasiť so mnou..
Ups, zabudol som v názve jedno slovko...by. Nakopal by som ho do zadku. Ale čo nebolo môže byť...
