Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Stále si myslím, že je viac pekného a dobrého. Zoznam autorových rubrík: Prvý článok, Od srdca, Zo sveta, Z dlhej alebo krátkej chvíle, Večná téma, Pohoda, Fotky, Z domova, Politika pre ľudí, STREDA, STOICIZMU TREBA
Pýtam sa. Ešte týždeň sa budeme. Ešte týždeň budeme snívať... If we took a holiday - Took some time to celebrate Just one day out of life - It would be, it would be so nice...Ja a my teraz. Ty, oni a vy inokedy. To je cena za dospelosť. Práca práca práca...
Mám rád život. Život tvoria maličkosti, polodôležité veci a ženy. Tak to vidím ja. Kým môžem...
Dnes som di dál kávu po obede a siestu som zakončil týmto. Ak ste klikli, čítajte koniec reakcíí. Dozviete sa čo to je ZNB. Ak nie, je to diskusia k jednému môjmu článku, ktorá sa vyvŕbila zaujímavo. Podľa mňa. Možno sa to bude páčiť aj vám. Hlavnými aktérmi sú Bianka (naša zlatá) a Merlin69 (zakladateľ ZNB). A ak ste stále neklikli, máte poslednú možnosť, tu.
Niečo z dnešného dňa mi pripomenulo niečo z minulosti. Niečo sú blbosti...a riadné!Stávajú sa aj vám?
Rozmýšľam, prečo je niekto v pohode a niekto v nepohode? Prečo sú ľahké veci niekedy také ťažké? Dá sa dobrá nálada šíriť a síliť? A prečo samé otázniky? Lebo kto sa nepýta nevie?Zamýšľam sa a tu je moje zamyslenie. Odpoveď na otázku. Tú prvú (a možno aj tretiu).
Znovu som sa raz rozhodol zmeniť miesto svojho pitia. Hľadal som pokojné miesto, kde to bude žiť. Chcel som biele, ružové aj červené. Nie. Nerozprávam o ženách ani víne. Sny na dosah ruky, denné príbehy z rodu farebných, pocity ako naozaj. A myslím, že už to mám. Našiel som si svoje vlastné riešenie, svoj vlastný raj, svoj svojský svet. Ak chcete, tu je cesta...
Naschvál je to blogér a nie blogérka, pretože z dievčat by som si mal problém vybrať. Najlepší blogér vlastne tiež nie je tak presné, pretože môj najlepší blogér vlastne nebloguje. On si píše svoj blog na papier a potom mu to niekto (IKAR) zoberie a začne predávať. Moja mama ma pozná a jeho najnovšiu verziu (Ľubošova finta) mi poslala do Londýna. Keď si nájdem čas a nájdem sa vyvalený na svojej pohovke, chytím do ruky jeho príbehy a smejem sa ako trafená hus. Ten človek mi berie slová a zážitky priamo z úst, alebo pamäte. Nikdy som ho nepočul v rádiu, nevidel som, nepočul ani nečítal celú jeho tvorbu. Mne vyhovuje ako blogér, ktorého si prečítam, keď mám chuť. A chuť mám často...aj vy si nájdite, neobanujete.Raz sa ho spýtali, aké je jeho povolanie (asi najlepšie na svete) a on odpovedal : Boris Filan.
Mlčal som. Pred tým som pracoval a pritom sa učil a teraz píšem a opäť mlčím.Dnes je nádherný deň...
Niet nič pôvabnejšie. Chôdza. (iba ak...beh môže konkurovať)
O živote vo veľkomeste. O živote v novom tisícročí. O nás, o nich a ó ty jediný, aj o tebe.(čítajte rýchlo, pretože to píšem rýchlo...za hranicami všedných možností)
A už som aj ja zdvihol hlavu. Je rad na vás!Chcem dnes zaspať. Chcem mať zajtra pekný deň. Chcem už vypnúť telku. A vypínam ju.Ak máte ešte stále smutné pocity, ak sa bojíte, ak je ešte stále neznámy presný počet obetí dnešného čierneho dňa v Londýne, ak vám niekto narušil krásny životný príbeh alebo ste si dnes spomenuli na anglických spratkov, dokonca ak máte chuť na filozofovanie alebo na divno čierny humor, skúste sa na chvíľku zamyslieť, na chvíľku počúvať len hudbu vášho srdca. Bez hudby, bez pomoci. Bije rýchlo však? Ale už spomaľuje. Už to neznie ako tuc tuc tuc ale také normálne tuuuc tuuuc. Počkajte chvíľku. Už je lepšie? Mne je. Odreagoval som sa. Rozdýchal som smútok a divné pocity a už som to opäť ja. Nájdite si opäť svoje ja. Možno pomôže toto alebo toto. Dúfam, že vaše pravé ja je veselé a usmievavé. Potom raz, možno budete súhlasiť so mnou..
Ups, zabudol som v názve jedno slovko...by. Nakopal by som ho do zadku. Ale čo nebolo môže byť...
Je 11.46 am (preto ej em, lebo je to anglický čas) a ja mám za sebou tieto zamyslenia. Človek sa stále učí, spoznáva a zažíva nové veci. Ja som sa dnes naučil, spoznal a zažil toto...(možno si v nich nájdete niečo aj vy)
Článok o kráse. Krásu u mňa predstavujú ženy. Ženy bonboniérky.
Jednoduchá otázka. Jednoduchá odpoveď?Hmm...rozmýšlam...myslím, že ani nie. Tá otázka nie je tak jednoduchá ako sa zdá...
Niečo ako tri oriešky pre popolušku. Oriešky som odfotil (ako inak mobilom), popolušku predstavujem ja. No a je to pre vás. (z pohľadu iného, skôr voľné pokračovanie môjho Utorka)
Sú všade okolo nás a my sme všade okolo nich.Cit, kydy a my. Aký nádherný svet my žijeme v...
Vybral som sa za roh. Za rohom sa hrá každý rok svetový tenis. Wimbledon. Tento článok je môj pohľad na minuloročný a eštestálesahrajúci toho(a onoho)ročný turnaj. Len naznačím, minulý rok som vyhral, tento piatok som prehral. Inu, väčšinou bývajú veci, ktoré sa stanú prvýkrát také akési čarovnejšie...
Článok o koncerte skupiny U2 v Londýne. Ak teraz nemáte čas, odporúčal by som kašlať na tento článok a vrátiť sa k nemu, keď čas bude. Potom by ma náramne potešilo (od nepotešili ste mne, ani já vás nepoteším), keby ste si1. prečítali históriu tohto článku, tu2. pustili si U2 alebo ak sa chcete cítiť ako na koncerte, tu je jedna autentická nahrávka :o)A teraz, ak ste už v rovine há (alebo jú tú), nech sa páči, nejaké fotky a ako to teda bolo...
Šoférujem si to na Heathrow, veziem jedného klienta. Mrholí, počúvame najlepšiu hudbu do takéhoto anglického počasia (inak asi neuveríte, že tu až tak neprší, ale ide Wimbledon, tak začína), vážnu hudbu (Classic FM) a debatujeme. Zákazník je pôvodom z Egypta ale už dlho predlho žije v Londýne. Mal už svoj vek, tak ho budem volať deduško. Deduško z rodu zlatých.
