Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Stále si myslím, že je viac pekného a dobrého. Zoznam autorových rubrík: Prvý článok, Od srdca, Zo sveta, Z dlhej alebo krátkej chvíle, Večná téma, Pohoda, Fotky, Z domova, Politika pre ľudí, STREDA, STOICIZMU TREBA
Je 11.46 am (preto ej em, lebo je to anglický čas) a ja mám za sebou tieto zamyslenia. Človek sa stále učí, spoznáva a zažíva nové veci. Ja som sa dnes naučil, spoznal a zažil toto...(možno si v nich nájdete niečo aj vy)
Článok o kráse. Krásu u mňa predstavujú ženy. Ženy bonboniérky.
Jednoduchá otázka. Jednoduchá odpoveď?Hmm...rozmýšlam...myslím, že ani nie. Tá otázka nie je tak jednoduchá ako sa zdá...
Niečo ako tri oriešky pre popolušku. Oriešky som odfotil (ako inak mobilom), popolušku predstavujem ja. No a je to pre vás. (z pohľadu iného, skôr voľné pokračovanie môjho Utorka)
Sú všade okolo nás a my sme všade okolo nich.Cit, kydy a my. Aký nádherný svet my žijeme v...
Vybral som sa za roh. Za rohom sa hrá každý rok svetový tenis. Wimbledon. Tento článok je môj pohľad na minuloročný a eštestálesahrajúci toho(a onoho)ročný turnaj. Len naznačím, minulý rok som vyhral, tento piatok som prehral. Inu, väčšinou bývajú veci, ktoré sa stanú prvýkrát také akési čarovnejšie...
Článok o koncerte skupiny U2 v Londýne. Ak teraz nemáte čas, odporúčal by som kašlať na tento článok a vrátiť sa k nemu, keď čas bude. Potom by ma náramne potešilo (od nepotešili ste mne, ani já vás nepoteším), keby ste si1. prečítali históriu tohto článku, tu2. pustili si U2 alebo ak sa chcete cítiť ako na koncerte, tu je jedna autentická nahrávka :o)A teraz, ak ste už v rovine há (alebo jú tú), nech sa páči, nejaké fotky a ako to teda bolo...
Šoférujem si to na Heathrow, veziem jedného klienta. Mrholí, počúvame najlepšiu hudbu do takéhoto anglického počasia (inak asi neuveríte, že tu až tak neprší, ale ide Wimbledon, tak začína), vážnu hudbu (Classic FM) a debatujeme. Zákazník je pôvodom z Egypta ale už dlho predlho žije v Londýne. Mal už svoj vek, tak ho budem volať deduško. Deduško z rodu zlatých.
Taká moja klasika. Hra na akciu a reakciu a hlavne s otázkou miesto pointy. Koho dnes nakazím? Ďakujem s predstihom a vopred...
Čiringita je maličká pláž na juhu Tenerife. O nej bude tento článok. Článok o pláži? Áno, aj.
Začína sa mi tu na blogu páčiť. Už aj na pivo SME boli. Sú tu ľudia inteligentní, je tu sranda, ťažká pohoda...aspoň na mňa to tak pôsobí. Nejdem chváliť tých čo za tým stoja...oni sú skromní, myslím si.Tento článok je o ľuďoch, bez ktorých by to tu bolo ako nejaké stretávanie zahmlených egoistov.A hneď na začiatku aj poďakujem...ďakujem DISKUTUJÚCIM na blog.sme.sk!
Šikovnejší sa trošku pohrajú s názvom článku a po jeho prečítaní sa možno aj zasmejú. A možno sa zasmejem ja. Vy ostatní si to len prečítajte a nekrúťte toľko hlavami, veď bez príčiny to nie je ono. Športu zdar!
Pár spolupísateľov do tohto denníka smeťáckeho sa rozhodlo na výzvu Tomáša Bellu napísať niečo o svojej práci. Ja som plánoval tak isto, ale Nicolasov obdivovateľ ma predbehol...
Už párkrát v živote som sa cítil ako vo filme. Vedľajšia či hlavná úloha, nehrá rolu. Pamätám si na jednu plavbu loďou. Vyškriabal som sa na predok, presvedčil som sa, že to ten Leo nemal ľahké, rozpažil som ruky a tiež som sa skoro utopil (Titanic). Inokedy zvyknem Hriešne tancovať a skoro každý deň sa hrám v londýnskych uliciach na jedného z 2 Fast 2 Furious.Včera som zažil zaujímavý mix. Stretli sa blázni, obľúbenci moji krvaví, Tarantino a Rodriguez a spolu s najsamlepším režisérom, scenáristom a mäsiarom v jednej osobe, nám prehrali krásne predstavenie. A to sme sa len vybrali s kamarátom na futbal. Do portugalskej krčmy?
V Londýne sme mali včera (3.6.2005) koncert podľa mňa najväčšej slovenskej kapely. No kto pozná toľko textov nejakej, ak nie práve tej Rážovej?O tom ale potom. Teraz o super veci. Európskej Únii. Len o pár plusoch, aké vidím ja, z Londýna.
Som po poobednom rozmýšľaní (šlofíku). Mám zmeškaný hovor (od Pretože..) a short message service od kamaráta, že sa ide na jedno...(bodky znamenajú ďalšie čísla)...Robím čo najradšej (čo na fotke) a píšem...(bodky tentokrát bez zmyslu)
Mňam.Píšem (vám) o nich, predstavujem (si) ich a hlavne, jem (im) ich.Jednoducho milujem ich!
Či smrdia, sú pekné alebo sú naozaj na vode?Áno (pre romantikov nie, pre perfekcionalistov nie a na vode predsa byť nemôžu +/-).Či som sa tam nestratil?Nie (+/-).
Hore a dole. Z dolu hore. A pre zmenu chvíľku rovno a napokon opäť hore. A dole...A tomuto hovorím kolobeh života. Stále sa opakuje. Stále naň zabúdame. Neuvedomujeme si.
