Branko Štefanatný
Nedeľné premeny
Dnes som vstal, chvíľku mi trvalo, kým som si uvedomil, že som sám. Po včerajšom dlhom telefonáte som zaspával s tým, že si so mnou. Hmm. Dostatočné uvedomenie na dlhý, predepkovaný, zamračený deň...
Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Stále si myslím, že je viac pekného a dobrého. Zoznam autorových rubrík: Prvý článok, Od srdca, Zo sveta, Z dlhej alebo krátkej chvíle, Večná téma, Pohoda, Fotky, Z domova, Politika pre ľudí, STREDA, STOICIZMU TREBA
Dnes som vstal, chvíľku mi trvalo, kým som si uvedomil, že som sám. Po včerajšom dlhom telefonáte som zaspával s tým, že si so mnou. Hmm. Dostatočné uvedomenie na dlhý, predepkovaný, zamračený deň...
Čítam, stále dookola čítam. Mlčím. Nejem. Doma je úplné ticho, prekričané azda iba decibelmi môjho srdca. Je až neuveriteľné, ako dokáže biť. V byte. Keď je človek sám so sebou. Už som ani nevedel, že ho mám a hľa, tuším aj susedia počujú čo dokáže. To keď človek nie je sám. O chvíľku si ľahnem na zem a počuť už len zoslabené búchanie. Práve som dočítal. Začínam teda opäť, od znova.
Jednému Angličanovi sme dali ochutnať domácu slivovicu a on nám (asi) od šťastia urobil striptíz. Iná Slovenka si dohadovala cez telefón kde pôjde na dovolenku a ja som si nezobral ani jedno telefónne číslo. Včerajšia párty.
Bol nádherný septembrový východ slnka. Červená guľa sa pedvádzala v plnej jej zaoblenej čarovnosti...
Mám dôvody, kvôli ktorým ma napadajú samé básničky. Dnes ale nejdem vymýšľať, dnes píšem článok. Od pocitov, od pravdy. O pocitoch, o pravde. Tuším, prečo sa môj život ešte zlepšil. Nerozumiem prečo cítim také strašné prázdno. Viem to pomenovať, neviem to pochopiť. Tak strašne rád by som bol jednoduchý človek...
si môj sen aj pritomnosť ja Tvoj muž hľadali sme dlho dosť čo máme už...
Bol raz jeden šuhajko a bola raz jedna princezná. Žili na guľatej planéte nazývanej Zem, v dedinke na Pobreží Slotoviny. Mali priateľstvo. On a ona.
Normálny blogový článok. Podľa mňa. Téma, myšlienky poobedné. (Na začiatku vybavím aj jeden z účelov blogu, zavesím tu odkaz na jeden článok a vrátim tým požičané...držte palce Zajkovi, alebo nedržte, veď to je jedno)
Dole uvedená agentúra urobila prieskum v uliciach Londýna. Výsledky viac ako zarážajúce. Na Slovensku bol výsledok 56%, to znamená, viac ako polovica obyvateľov by sa radšej narodila v inej krajine. No a ako to dopadlo v Anglicku? 70% opýtaných by najradšej neboli Angličanmi! Ak to zovšeobecníme a (podľa logiky niektorých ľudí) prerátame, je to ...
Niekedy my, dospeláci zabúdame, na dobu, keď sme ešte boli všetci pekní a zlatí a prdeli sme na všetky problémy s úsmevom na tváričke. A tak som si prečítal dva články (aby ste pochopili tento, mali by ste na ne kuknúť tiež), Ženám pre radosť a Mužom pre radosť a aby sme sa trošku pobavili a vrátili o pár (pre niektorých o dosť) rokov do zadu...je tu tretí diel.
Napísal som článok a teraz je na rade perex. Majú to byť dve vety, ktoré výstižne opisujú článok. Tak ja napíšem v pohode štyri. Aj by som napísal viac, ale sekundy bežia...
Myslel som si, že romantika sa z môjho života vytratila už dávno, s údermi ukončenej lásky a poslednou fľaškou žiaľu. Posledná kvapka vtedy, tak ako každá potom a vždy, mi pripomenie bolesť z posledných pokusov o romantiku. Poď, možno ju nájdeme opäť...
Pocity človeka, ktorý žije v zahraničí a na dovolenku chodí na Slovensko. Pre ľudí, čo to nezažili, je nutné si uvedomiť, čo som práve napísal...*trošku dlhšie, rýchle, autentické*
Niečo sa deje. Sedím dnes doma. Nie som chorý, mám kde ísť a predsa ostávam doma. Veľká vec v živote mladého človeka ako som ja. Veľká udalosť...
Tento týždeň odišiel najprv môj priateľ. (Prietelia sú tí, ktorým kamaráti nesiahajú ani po päty)A aj Pretože odišlo...