Branko Štefanatný
Moja teória pohody
Ľudia sú rôzni, poväčšine hovada. Článok poteší asi najmä tých, ktorých sa prvá veta dotkla.
Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Stále si myslím, že je viac pekného a dobrého. Zoznam autorových rubrík: Prvý článok, Od srdca, Zo sveta, Z dlhej alebo krátkej chvíle, Večná téma, Pohoda, Fotky, Z domova, Politika pre ľudí, STREDA, STOICIZMU TREBA
Ľudia sú rôzni, poväčšine hovada. Článok poteší asi najmä tých, ktorých sa prvá veta dotkla.
Kráčal som pomaly ulicou a blížil som sa ku svojej posteli. Celý deň som pracoval, tak ako všetci muži, teda tí čo ostali. Vyťukal som si svoj prístupový kód na dverách od mojej (mini)bunky a tie sa hneď otvorili. Prikrčil som sa, vstúpil som do svojho prideleného osobného priestoru, ktorý nepresahoval veľkosť záchodu, aký som si pamätal zo svojej mladosti. Tento víkend mám narodeniny. Už šesť krížikov! Nebude žiadna oslava, budem asi pracovať. Ostatne, tak ako každý víkend a tak ako aj každý iný deň v týždni. Moc ma to ale netrápi, aj tak som unavený. Vyzliekam zo seba šaty a posteľ, gombíkom vysunutá zo steny v úrovni členkov, sa stáva mojim útočiskom. Zatváram oči. Väčšinou sa mi sníva niečo z minulosti...
No miláčkovia moji * idem písať o futbale, ale nebude to žiadna reportáž, žiadny opis gólov, nijaké veľké myšlienky. Len si tak zapisujem do denníčka, že už sa to blíži. Odchod. V podstate príchod. A vlastne sa len budem rozplývať nad ďalším dňom, ktorý volám Deň, pre ktorý sa oplatí žiť.
Detský smiech je nádherný. Asi každé dieťa na svete je krásne. Vlastne každý jeden človek bol aspoň nejaký čas zlatý, milý a pekný.
Len taká poznámka pre chlapov a mužov a aj tých čo sa na nich iba hrajú, aby nezabudli... DNES JE DEŇ ZAMILOVANÝCH! V A L E N T Í N A! Celý svet oslavuje deň zamilovaných, zaľúbených, ženatých, naskočených, lietajúcich, zasnúbených aj inak postihnutých. Kašlať na celý svet. Proste, ak máte niekoho koho pokladáte za svoj poklad, niekoho koho máte radi, niekoho koho môžete potešiť alebo niekoho s kým sa chcete udobriť, dnes je ten správny deň. Kvety, večera, úsmev, vínko, pusa alebo obyčajná chvíľka...podľa mňa to nie je tak veľa. PS 1: Budem to brať ako osobnú prehru, ak sa mi nepodarilo presvedčiť ani jedného muža, aby dnes konal...tak ako to majú rady! PS 2: Škoda, že to mne nikto nestihol pripomenúť...
iba On sa vždy pýta srdce vždy tak rozbúši nočné mory ponúka tým čo horia uši
Nie je vzťah, ktorý by sa podobal. Samé individuality. Situácie. Tváre. Životy.
Dnes som vstal, chvíľku mi trvalo, kým som si uvedomil, že som sám. Po včerajšom dlhom telefonáte som zaspával s tým, že si so mnou. Hmm. Dostatočné uvedomenie na dlhý, predepkovaný, zamračený deň...
Čítam, stále dookola čítam. Mlčím. Nejem. Doma je úplné ticho, prekričané azda iba decibelmi môjho srdca. Je až neuveriteľné, ako dokáže biť. V byte. Keď je človek sám so sebou. Už som ani nevedel, že ho mám a hľa, tuším aj susedia počujú čo dokáže. To keď človek nie je sám. O chvíľku si ľahnem na zem a počuť už len zoslabené búchanie. Práve som dočítal. Začínam teda opäť, od znova.
Jednému Angličanovi sme dali ochutnať domácu slivovicu a on nám (asi) od šťastia urobil striptíz. Iná Slovenka si dohadovala cez telefón kde pôjde na dovolenku a ja som si nezobral ani jedno telefónne číslo. Včerajšia párty.
Bol nádherný septembrový východ slnka. Červená guľa sa pedvádzala v plnej jej zaoblenej čarovnosti...
Mám dôvody, kvôli ktorým ma napadajú samé básničky. Dnes ale nejdem vymýšľať, dnes píšem článok. Od pocitov, od pravdy. O pocitoch, o pravde. Tuším, prečo sa môj život ešte zlepšil. Nerozumiem prečo cítim také strašné prázdno. Viem to pomenovať, neviem to pochopiť. Tak strašne rád by som bol jednoduchý človek...
si môj sen aj pritomnosť ja Tvoj muž hľadali sme dlho dosť čo máme už...
Bol raz jeden šuhajko a bola raz jedna princezná. Žili na guľatej planéte nazývanej Zem, v dedinke na Pobreží Slotoviny. Mali priateľstvo. On a ona.
Normálny blogový článok. Podľa mňa. Téma, myšlienky poobedné. (Na začiatku vybavím aj jeden z účelov blogu, zavesím tu odkaz na jeden článok a vrátim tým požičané...držte palce Zajkovi, alebo nedržte, veď to je jedno)
Dole uvedená agentúra urobila prieskum v uliciach Londýna. Výsledky viac ako zarážajúce. Na Slovensku bol výsledok 56%, to znamená, viac ako polovica obyvateľov by sa radšej narodila v inej krajine. No a ako to dopadlo v Anglicku? 70% opýtaných by najradšej neboli Angličanmi! Ak to zovšeobecníme a (podľa logiky niektorých ľudí) prerátame, je to ...