Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  6x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

o vzťahoch

V priateľkinej kuchyni

Marie Stracenská

V priateľkinej kuchyni

Vo veľkej keramickej peci mäkko praská oheň. Pred chvíľou sme sa vrátili z maštale. Bolo treba podojiť kozu, pohladiť koňa a naložiť drevo. V tom dvojkoláku nás vozila babka s dedkom, hovorí Jarka a všetky si spomenieme na svojich starkých. Pod nohami cestou späť do domu šuchoce žlté lístie. Jablká treba zajtra obrať. Tuhšie si pritiahneme šály. Pozor, aby sme nekopli do sklenených svietnikov na zemi pri dverách. Táňa sa zohne a odtrhne pár lístkov čerstvej mäty. Vojdeme do dverí, zhodíme bundy a o chvíľu každá držíme v rukách veľkú šálku s čajom.

  • 30. okt 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 044x
  • 0
Požehnaný stereotyp

Marie Stracenská

Požehnaný stereotyp

Mala som sedemnásť a skoro každý večer s pohŕdaním pozerala na našich. Mamka v kresle naľavo, jej manžel napravo, obaja vyložené nohy. Ako tak môžu? Bože! To je nuda! Veď by mohli vypadnúť! Na pivo, von s kamošmi, prejsť sa, zabaviť. Tento otrasný dospelácky stereotyp, to je také strašné! Akí sú už starí!

  • 24. sep 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 295x
  • 2
Akordy

Marie Stracenská

Akordy

Čaká nás niekoľkodňová cesta. Už od rána mi hlavou behá, čo kde treba nájsť a nezabudnúť. Odškrtávam, znášam, kladiem na kôpky. Hotovo. Je toho veľa. Vtedy prichádza muž. Prináša tašky a začína triediť. Z každej kôpky niečo odoberie a potom to všetko naskladá podľa systému, v ktorom všetko zbalené nájdete na prvý raz. Deľba práce funguje. Ak by chystal veci on, niečo dôležité by určite vynechal a ja zas nenávidím balenie a nevedela by som to tak kompaktne ani po štátniciach z ukladania.

  • 6. sep 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 449x
  • 3
Moje paní

Marie Stracenská

Moje paní

„Moje paní"... Znie krásne. Tak predstavujú niektorí moji českí priatelia svoje manželky. Nie „polovička", „žena", „drahá". Moje paní. V slovenčine by to znelo trochu zvláštne. V češtine poznám málo krajších oslovení. V tých dvoch slovách je úcta, priateľstvo. Počujem v nich „patrí ku mne", „vedie moje kroky", „vážim si ju".

  • 30. aug 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 132x
  • 4
Blšky

Marie Stracenská

Blšky

„Maminka, a ty vieš chytať blšky?" Blšky? Dieťa, pánečky, veď ty hádam blšky nemáš... „Takto, ako mi babka chytá." Jáj, takto? Babka sa usmieva drobke spoza chrbta a puká o seba nechtom na palci a ukazováku. Jemne to praskne, keď to urobí tesne za uchom. Poznám to, aj mne to párkrát urobila. Chytá blšky. Tak sa s malými mazná. „Neviem, sojka, ako babka to neviem." Mám mäkšie nechty. Ale ani keby som ich mala ideálne. Toto je babkina špecialita, nech si ju malá zapamätá od nej.

  • 14. aug 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 803x
  • 2
Veštkyňa

Marie Stracenská

Veštkyňa

„Chcela som sa opýtať aj na teba, len som si nebola úplne istá dňom narodenia. Vtedy či vtedy? Dobre, nabudúce sa spýtam." Snaží sa nevšímať si mierne opovržlivé pohľady ostatných pri stole. Ale nedarí sa jej to. „No len sa mi smejte. Ale ona naozaj vie. Povedala mi také, čo nemohla zistiť. Určite vidí to, čo iní nevidia. Ona určite vie." Hovorí to trochu zanovito - ako malé dievčatko, ktoré presviedča dospelých, že Zúbková víla aj Ježiško naozaj existujú. A oni vedia, že nie, ale nechcú jej pokaziť radosť, tak sa nehádajú, len zhovievavo usmievajú, veď ona na to príde. Ani nekomentujú, že je to veštenie drahé. Je ich mama, babka a svokra, majú ju v úcte. Sú to jej peniaze, neukradla ich a je dospelá.

  • 7. aug 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 242x
  • 1
Medzi rodičmi a deťmi

Marie Stracenská

Medzi rodičmi a deťmi

Jurko pozná svoju mamku natretú od hlavy po päty čiernou a červenou farbou, aby splynula s prostredím. Maťo pozná tú svoju v nohaviciach celých od bahna, Lujza vie, ako jej mama šplhá do pätnásťmetrovej výšky. Jakub je hrdý na tata Jana, lebo vyhral olympiádu v behu, Matúško nechal vyhrať mamu aspoň jedno kolo olejových zápasov. A Benji sa tešil s mamou z divadelnej ceny za skvelé stvárnenie roly Harpagona.

  • 27. júl 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 828x
  • 0
Nehovor mi Zlatko

Marie Stracenská

Nehovor mi Zlatko

„Toto už mi nikdy nepovedz", ohradila som sa ostro, keď sa deti večer uložili a konečne bola chvíľa porozprávať sa s mužom. „Nehovor mi „Počuj", keď s tebou telefonujem. Hovoríš to vždy takým hnusne technickým tónom. Ja nie som kamarát z krčmy. Som tvoja žena." „Aha." To bolo všetko. Tak som mala potrebu dovysvetľovať: „Lebo keď zavrčíš to svoje „Počuj", pripadám si ako nejaký odkundes, čo si ho náhodou stretol. Fakt mi to vadí." „Dobre." Tak teda dobre.

  • 6. jún 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 484x
  • 12
Opačný prípad

Marie Stracenská

Opačný prípad

„Prosím ťa, odnes to do garáže." Navŕšila som v predsieni dve veľké igelitky s prázdnymi zaváračkami, štyri prázdne kartónové škatule a priložila autosedačky, ktoré sme toť vymenili za väčší model. V komore mi prekážali. „Hm. Garáž je už dosť plná... No, dobre." Ako plná, veď je veľká, zahundrala som si, ale len ticho, lebo povedal dobre a možno do zajtra tie veci zmiznú.

  • 25. máj 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 851x
  • 0
Okno

Marie Stracenská

Okno

Prvá prichádza ráno ženská ruka. V zime to bolo iné, to ju predbehla mužská - pootočila kľučkou a otvorila. Teraz je to ženská, lebo otvorené býva okno aj v noci. Ruka odhrnie žalúzie, nech dopadá čo najviac svetla. O chvíľu mužská sklon žalúzií skoriguje - svetlo je fajn, ale nemusí každý vidieť, čo sa vnútri deje.

  • 14. máj 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 781x
  • 0
Mlčanie

Marie Stracenská

Mlčanie

Sedíme vedľa seba na gauči. Na tom istom gauči ako pred desiatimi rokmi. Vtedy ja s nohami zloženými pod seba alebo natiahnutými cez jeho, on opretý dozadu, natočený na mňa. Slová z jednej aj druhej strany, zápalisté, uvoľnené, veľa smiechu. Tak si to pamätám. Vtedy sme spolu hovorili celé hodiny.

  • 5. apr 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 129x
  • 2
Príslušnosť

Marie Stracenská

Príslušnosť

„Nechaj ju, to je lekárkina dcéra!", okríkne kamarát kamaráta. Ten sa zháči, zabrzdí korčule v rozbehu až spod nich odfŕkne zbrúsený ľad a odtiahne ruku, ktorou mi chcel z hlavy schytiť čiapku. Všetky baby na klzisku naháňajú chalani, mne sa stane toto. Mám asi pätnásť a nenávidím tú vetu.

  • 23. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 396x
  • 3
Na nezaplatenie

Marie Stracenská

Na nezaplatenie

Nie je tam veľmi upratané - povedal manžel, keď sme sa striedali pri deťoch v kúpeľoch. Nestihol som, ale existovať sa tam dá, dodal. Informácie sme si odovzdávali stručne medzi dvoma vlakmi - ja jemu o kúpeľných pravidlách, on o tom, čo ma čaká doma. Spolu s murármi rozbombardoval tretinu bytu. „Nie je tam veľmi upratané." Čo to znamená som si ani nechcela predstaviť. Táto veta v mužskom slovníku sa do ženského prekladá „je tam bodrel ako v tanku a ešte k tomu v poriadne zničenom tanku".

  • 27. feb 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 642x
  • 5
Musela opustiť syna

Marie Stracenská

Musela opustiť syna

„Volali mi pravnoučata, domlouvali jsme se, kdy přijedou...", tak začala telefonát so mnou pani Miluška Havlůjová. Pravnúčatá? Vnúčatá jej detí? Možno jej syna? Toho syna, na ktorého sa idem práve pýtať - pretože keď mal rok a pol, zverila ho do opatery iných? Trvala na svojich zásadách, odmietla podpísať spoluprácu s ŠtB. A na jej vzťahu so synom sa to dodnes podpísalo. Počkám, kým sa pri telefóne usadí. A začínam sa pýtať. Na fascinujúci, prekvapujúci a možno nepochopiteľný príbeh, ktorý sa začal koncom druhej svetovej vojny.

  • 9. jan 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 079x
  • 7
Sny a želania

Marie Stracenská

Sny a želania

Keď bola malá, určite si ako iné dievčatá želala bábiky, ozdoby, sladkosti a veľa pozornosti. Potom otca, ktorý odišiel príliš skoro. Mamka aj sestra sa snažili želania splniť, ako sa dalo. Nie všetko šlo. Stretla som ju na gymnáziu. Ako dobrá dcéra vtedy všetko robila pre dobré známky a ľahký prechod na vysokú. Snažila sa a podarilo sa. A ako každá dievčina si potom veľmi priala stretnúť veľkú lásku. Našla ju, vzali sa, s chalanom, do ktorého som ja ako dievča bola roky zaľúbená.

  • 27. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 114x
  • 3
reklama
Smutná mama

Marie Stracenská

Smutná mama

Stála s rukami preloženými na prsiach, akoby sa potrebovala zohriať. Krásna štíhla brunetka, krehká, podobne ako blondínka vedľa nej. Polohlasom sa rozprávali a občas očami odbehli k preliezačkám. Pri nich sa bláznili chlapček a dievčatko.

  • 17. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 343x
  • 16
Ženské

Marie Stracenská

Ženské

Zvykli sme sa tety v stánku uprostred mesiaca pýtať: „Prišla vám už Verena?" Listovali sme stránkami a komentovali každý kúsok- zvláštne farby, strihy, vzory.  A skoro vždy si niečo vybrali. Mesiac - dva na sveter, tak nám to vtedy vychádzalo. Celé natešené sme s obrázkom zašli do obidvoch obchodíkov s vlnami v našom malom meste. Vedela som, kde na etiketkách klbiek hľadať metráž, aké ihlice sa na čo presne hodia, koľko ktorá vlna vydrží - skoro úplne presne. Ešte som nemala osemnásť, ale v pletení som sa mohla porovnávať s vypletenými babičkami.

  • 31. okt 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 875x
  • 1
O Dade

Marie Stracenská

O Dade

Vždy, keď sa stretnem s Dadou, mám dva silné pocity - obdiv k nej a uvedomenie si vlastnej slabosti. Lebo to, čo urobila ona, by som ja nevedela. Poznám ju veľa rokov a je to tak skoro celý ten čas.

  • 11. okt 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 106x
  • 9
Lopatka

Marie Stracenská

Lopatka

Lopatka s nejakým prachom bola položená v predsieni už niekoľko dní. Kurník! Zas jedna „lietajúca" lopatka, pomyslela som si v deň veľkého upratovania. Hovoríme tak prázdnym škatuliam od mlieka, prázdnym fľašiam aj malým odpadkom zabudnutým na kuchynskej linke. „Keď to dopiješ, zahoď to, prosím. Neurobíš to ty, musím ja. Lebo ono to samé do koša nepreletí", povedala som raz manželovi pri debate o upratovaní.

  • 28. sep 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 609x
  • 6
Vlasy

Marie Stracenská

Vlasy

Bola to taká ich hra. O vlasoch. Raz za mesiac on pripravil holiaci strojček a stoličku. Sadol si, nastavil dĺžku a ona sa postavila zaňho. Bzučala jemným strojčekom po hlave, dôkladne, aby nikde neostali dlhšie vlasy. Najporiadnejšie na ofine a temene hlavy, kde sa mu vlasy krútili. Potom vzala maličké nožničky a obstrihla oblúčiky okolo uší. A ešte jemnejším nástavcom oholila vzadu na krku. Potom pozmetali čo ostalo. Mohol si to oholiť aj sám. Ale nerobil to. Lebo to takto bolo oveľa príjemnejšie.

  • 26. sep 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 904x
  • 3
SkryťZatvoriť reklamu