Marie Stracenská
Stopy
Otvorím dvere do nočného bytu. Nechcem zažínať, svietim len mobilom. Na botníku kresba žraloka a potápača alebo možno rybára. V kuchyni na linke vedľa nedopitých šálok ďalší papier, postavička princeznej. Na gauči v obývačke rozhodená deka, pod ním detské papuče. Chcem ísť malých aspoň pohladiť v spánku, keď už som ich nezastihla hore. Au! Lego postavička policajta zapadla po hre do medzery pod dverami, snáď som ju nezlomila. Pohladím malého, aby som sa dostala k drobke musím podliezť deku prichytenú na operadle stoličky. Parádny bunker si vyrobili. V kúpeľni sa im zas podarilo pokvapkať dosku pastou a pri umývadle vyrobiť mláku. Po ceste do spálne zavadím pohľadom o tatov ruksak a na kresle rozhodené ponožky. Stopy. Všade, kam pozriem. Veľakrát sa pre neporiadok zlostím. Ale teraz ma v stíchnutom byte privítal namiesto ľudí. Znamená, že je tu všetkým dobre, toto miesto patrí im.