Marie Stracenská
Kľúče na všetko
Rada si obzerám cudzie kľúče. Veľa o ľuďoch povedia.
Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík: o deťoch, o vzťahoch, o kadečom, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Marie Stracenská
Ráno mi vonia sladko
Ráno mi vonia sladko a teplo ako deti, ktoré beriem z postieľok. Potom vlažným mliekom, zalievam ním raňajkové cereálie . Slanou zubnou pastou, rôznymi kozmetickými prípravkami - blahorečím fabrikám, že sa snažia namiešať niečo jemné, ale súčasne aj príjemné. Ťažké vône z kúpeľne riedime otvorenými dverami.
Marie Stracenská
Bozk v chráme
Stalo sa to už dávno. Ona mala sedemnásť a on o dva viac. Nestretávali sa dlho, pár mesiacov. A vlastne sa videli aj dosť zriedka. Ona nemohla veľmi jazdiť za ním 90 kilometrov a on nemal vychádzky tiež príliš často. Teraz za ním prišla.
Marie Stracenská
Dieťa v posteli
Nie je nič krajšie, ako spiace dieťa. A nie je nič žalostnejšie, ako zúfalý výkrik uprostred noci: „Maminka!“
Marie Stracenská
Vraj ako muž
Vedela som, že to miesto nájdem. Zašité v malých odbočkách, ale popamäti som si verila.
Marie Stracenská
Taký obyčajný vysnený chlap
„Tak aký by mal tvoj vysnený muž?"„No, mal by mať hnedé oči, svetlé vlasy, trochu vyšší..." - Keď sme boli dievčatá, nikdy som nerozumela tomuto druhu odpovedí mojich kamarátok. Načo je dôležité, aké má vlasy? Alebo či má pekný hlas? Vždy ma skôr zaujímalo, čo dotyčný číta a či ho baví aj iné než podpichovať sa s chalanmi.
Marie Stracenská
Nahota na smiech
Po prvý raz som mierne spozornela, keď mi Julka povedala, že pri poludňajšom prezliekaní sa v škôlke do pyžamka, si nechávajú gaťky. Doma nás rodičia učili, že bielizeň si pod pyžamo dávať netreba, naopak, nech človeka nič netlačí. Tak rovnako vediem svoje deti. Učiteľky to asi vidia inak, na prezliekanie tam majú nie dvoch, ale dvadsiatich šarvancov, nech si robia po svojom, pomyslela som si. A hoci som sa trochu začudovala, len som to vtedy prešla a ďalej neriešila.
Marie Stracenská
Neznámy z Kasldkufioecnxyx
Telefón dvíham aj celkom neznámym číslam. „Dobrý deň, tu je Mxcsvhlduwldfcjn z Kasldkufioecnxyx, rád by som vám ponúkol náš nový produkt a poradenstvo..."
Marie Stracenská
Holý Havko a spol.
Poznáte tú strašnú bolesť, keď idete v noci k dieťaťu, ktoré narieka zo sna a stúpite na kocku z lega? Och! Prípadne sa pošmyknete na veľkej sklenenej guľke? Nestáva sa nám to tak často, lebo sa večer pred spaním snažíme odpratať aspoň prístupové cesty - ale občas sa pritrafí. Au! Pekelné situácie. Nehrešiť! Nekričať! Ticho ostať! Kua, kuka, kua, kua - opakujem si vzdychajúc v duchu.
Marie Stracenská
Ako prežiť zápchu
„A koľko ty cestuješ každý deň do práce? Hodinu a pol?!? Au!" No, priateľke sa to hovorí, z rozšíreného centra mesta.
Marie Stracenská
Modriny
Dieťa si nechalo pofúkať modrinu na ruke. Zázračný liek, ktorý okamžite utlmí bolesť zas raz zafungoval. Deti to majú také jednoduché! „Maminka, aj ty máš také modriny niekedy", povedala malá. Mám, občas, keď prídem z darovania krvi. Stane sa. Nebolia, ale trvá aj týždeň, kým sa stratia. Mám šťastie.
Marie Stracenská
Gazdinka
Šesť hodín, vstávame. No dobre, prebúdzame sa, ale ešte chvíľku len existujeme. Trištvrte na sedem. No ale teraz už - šup, šup! Najprv deťom raňajky. To je rýchle, cereálie s mliekom. Kým jedia, uvarím polievku.
Marie Stracenská
Slová, slová, slová
Na deťoch vidím, aký je náš jazyk preukrutne komplikovaný. Deti totiž rozmýšľajú - a rozprávajú - pocitovo. A logicky. Skloňovanie sa ešte len učia. A počúvať ich je rozkošné.
reklama
Marie Stracenská
Pre niektoré sny radšej neísť spať...
Zas som ho mala! Zlý, vtieravý, taký živý, ktorý mi ukradne pol noci. Neznášam to!!! Som veľký spáč. Nie, že by som spala výrazne viac ako iní, ale odkedy sú na svete deti, vážim si každú minútu, ktorú môžem stráviť tým slastným pocitom „a teraz už nič nemusím, len spať, dobrú noc, jéj"... No a do toho zasa taký odporne živý realistický sen, po ktorom sa musím zobudiť. Prevrátim sa na druhý bok. Ale dozvuky sna z hlavy nejdú. Po dlhom čase zaspím... A vráti sa mi ešte čudnejšie pokračovanie toho sna. Kurník!
Marie Stracenská
Kabátik
Sestra mi priniesla spomienku. Prastarý čierny zamatový kabátik s namaľovanými kvetmi - absolventskú prácu našej babičky, ktorou končila školu - Umprum v Brne, odbor módne návrhárstvo. Mala som ho v skrini, v presťahovanom babičkinom byte a keď sa sťahovalo, skončil v šatníku sestry. Tá teraz upratovala a krásny kus oblečenia akosi nevedela identifikovať - nuž sa prišla spýtať a rovno mi ho darovala.
Marie Stracenská
Bohyne a my
Vplávala do šatne. Presne vo chvíli, keď som sa ešte mokrá snažila natrieť svoje sádelnaté nohy krémom. Tvár po cvičení som mala ešte stále červená, so sklopenými očami som zahanbujúco hľadala v skrinke kúsky odevu.
