Marie Stracenská
Ohrozené druhy zo skrine
Spodnička. S čipkami. Šaty s vypchávkami pod pazuchami - potnými košíčkami. Kabátik s vypchatými ramenami. Nylonové pančušky na gumku. Látková vreckovka s vyšitým monogramom. Klobúčik.
Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík: o deťoch, o vzťahoch, o kadečom, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Marie Stracenská
Floskuly, prefláknuté výzvy a sľuby
Bezplatné! Pre všetkých! Pre vás! Pre nás! Mať sa lepšie! Šťastná budúcnosť! Zmena! Kontinuita! Dokázali sme veľa! Ešte len dokážeme! Ukážeme, že to funguje! Toto nechceme a tamto chceme! Ste pre nás dôležití! Vyberte si nás! Sľubujeme...!
Marie Stracenská
Holky za padesát
Míňam ich pri ceste skoro každý deň. V zime, v daždi, v augustovej páľave, skoro ráno aj hlboko v noci, rovnako ako v pravé poludnie. Škaredé špinavé ženy a dievčiny v krátkych sukniach, s vyhrnutými tričkami a odhalenými rôznymi časťami tela. Rozpichané podkolenné jamky, prázdny pohľad, bezcieľne sa potĺkajú pri krajnici pri Slovnafte. Niektoré sa spolu rozprávajú, jedna pravidelne obzerá v zrkadielku, iná zvykne neustále mávať. Nedá sa ich nevšimnúť.
Marie Stracenská
... ty si voňavá!
„Maminka, ty si voňavá." „Dnes ti to, maminka, veľmi pristane. Jéj." „Maminka, ,aká si pekná."
Marie Stracenská
Prvý vlčí mak
Objavil sa na poli, ktoré každé ráno míňam po ceste do práce. Žltá, zelená a v nich - nádherne jasná červená. Ešte malý, predsa však svieti. Nádherný. Žiarivý až do prvej búrky. Onedlho silný v spoločnosti ďalších.
Marie Stracenská
Šťastné konce
„Maminka! Oni ju zachránili! Princeznú zachránili, Fantázia nezmizne!" Matúškovi žiarili oči ako málokedy. Kričal od vzrušenia a od radosti. Práve sa skončil Nekonečný príbeh, a ako vieme my veľkí, skončil sa dobre. Je úžasné, ako to malý prežíva, pomyslela som si. Aký nedotknutý ešte je, zdieľala som radosť s ním.
Marie Stracenská
Ide len o dve písmená...
Sex alebo milovanie? Ako kedy, počujem občas odpoveď. Oboje. Jedno bez druhého nejde, hovoria iní. A mnohí sa len usmejú.
Marie Stracenská
Rodinné slová ako vzácne striebro
„Tak keď nechceš, aby sa na teba Julinka hnevala, poľúb ju. To nestačí, len tak si popod nos povedať prepáč, " pripomínal manžel malému jeden z pilierov našej výchovy. „Ako? Poľúb? To je čo za slovo?", opáčil kamarát. „To vy východniari prídete do Bratislavy s kadejakými nánosmi a potom nám tu tak rozprávate. Že poľúb! Som nikdy nepočul!"
Marie Stracenská
Objatie je najviac
Pritúlim sa a skloním hlavu. Na chvíľu prestanem takmer úplne dýchať. Teplo. Mäkko. Strácam sa. Do vlasov mi vkĺzla ruka, pritiahne jemne moju hlavu ešte bližšie k sebe. A v tej chvíli už nemusí byť nič ďalšie. Lebo všetko na svete už je.
Marie Stracenská
Ďaleko a dôkladne
Podľa čoho viem, že som naozaj vypla, že som si oddýchla a nebola v práci - naozaj, naozaj úplne... Fyzicky aj psychicky. Dokonale.
Marie Stracenská
Nechcem, ešte nie, prosím
„A sme tu s najnovšími informáciami z ciest! Pozor si dávajte..." „Prosím ťa, vypni to." Striaslo ma. Kontakt s tým svetom „vonku" vôbec nebol v tej chvíli príjemný. Po štyroch dňoch strávených s priateľmi na chate, bez každodenných správ a vedomia civilizácie. Nebolo treba cestovať ďaleko - nám stačilo k Modre. Dni plné celkom iných činností, bez rádia a sledovania televízie.
Marie Stracenská
Keď hovorenie bolí
Stratila som hlas. Zmoknutie, dve hodiny v prievane a ďalšia v chladnom aute, potom v relatívne nevykúrenom byte... Jeden deň som zadrhávala, druhý chripela, na tretí večer už len šepkala. K tomu boľavé dutiny a spuchnutý nosohltan. Ohromné.
Marie Stracenská
Zvuky noci
Je noc, ľahla som si pred niekoľkými hodinami. Prebudím sa na to, že mesiac za oknom svieti ako bláznivý. Preberiem sa, no o minútu už zasa driemem. Ale tá minúta, tá stojí za to.
Marie Stracenská
Cirkusantské vydieranie
Bude u nás v meste cirkus! No super. Cirkusy fakt nemusím. Ale tentoraz asi budem musieť. Lebo nielenže u nás bude cirkus. On už vlastne je.
Marie Stracenská
Koláčiky
Zajtra budem robiť koláčiky pre priateľov. Už niekoľko dní rozmýšľam o tom, aké. Chcem, aby boli iné od tých, čo už odo mňa jedli. Ale vyskúšané, aby bola istota, že sa podaria. A už viem. Jeden z nových receptov, čokoládovo - čokoládové, vydržia aj dva dni. Hostiť priateľov je krásne.
reklama
Marie Stracenská
Zverte sa do rúk odborníkom
Menili nám niečo v stupačkách. Večer idem na záchod, spláchnem a - nič. Čudné. V kúpeľni voda tečie, na záchode nie. Tak asi niečo odpojili, okomentujem pred manželom. Nevadí, v noci nejako vydržíme. V pohotovosti veľký hrniec (vedro je zasekané niekde hlboko v útrobách komory), veď sme terénni.
Marie Stracenská
Čierna stužka za písaným
České deti sa po novom prestanú učiť písané písmo. Je vraj zbytočné - nepoužíva sa v tlači, v knihách, ani na počítači sa ním nepíše, ani do telefónu. Čím sa asi tak zahŕňa väčšina médií, kde sa s písmom stretávame. Tak sa teda zodpovední rozhodli, že deti nebudú podaromnici trápiť. A budú ich učiť inú verziu písma, zmenenú, ktorá viac pripomína tlačené ako naše staré vlnovkové písané písmo. V podstate to dáva zmysel. Ale - chytila ma nostalgia.
Marie Stracenská
Tučné dievčatko
Keď som ju zbadala, až ma tak stislo. Mohla mať asi trinásť. A vážila rozhodne viac, než ja. Nie v jej veku. Teraz. Vážila tiež viac, než jej mamka, ktorá kráčala vedľa. Brucho v obtiahnutom tričku jej kyslo nad tesnými džínsami, vraj sa to volá (veľmi príhodne) „muffin". Dve brady, faldy pod pazuchami, tlsté stehná - ktoré strašili, že o chvíľu prasknú švíky na nohaviciach. Och. Oblečenie nesvedčilo veľmi o tom, že by dievča váha nejako extra trápila. Sledovala som tie dve a bolo mi smutno. Malá to možno bude mať raz ťažké. Hoci...
Marie Stracenská
Sexuálna výchova po prvý raz
„Maminka, a my sme boli u teba v brušku!" Fúha, hneď medzi dverami? Takto skraja? Hlava ešte na polovicu pri telefonáte, ktorý som pred minútou skončila, a hneď takýto detský útok - večer, uťahaná, nepripravená?
Marie Stracenská
Nehovorte mi, že dobre vyzerám!
Sú dni, keď sa samej sebe páčim. Ale sú aj také, keď nech robím, čo robím, nie je to ono. Dosiahnuť uspokojivý stav mi trvá tak... No, dobre, päť minút ako kedysi to už nie je. Povedzme, že sa vmestím do pol hodiny. Cakumprásk aj so sprchou a obliekaním.
