Nemám patent na pravdu, ani na múdrosť. Mnohému nerozumiem a iste sa v mnohom mýlim. Napriek tomu, zvyknem si utvárať vlastný názor sám. A občas to risknem a podelím sa oň. Dúfam, že tým nikomu nespôsobím ujmu :-) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Aby sa vôbec mohol konať návrat strateného syna, musí mať syn najprv možnosť stratiť sa. Z vlastného slobodného rozhodnutia. Možno zablúdi, možno sa nevráti, možno si nájde lepšiu cestu. Je to však jeho život a jeho rozhodnutie.
Možno budem kameňovaný (prinajmenšom slovne), ale toto pokračovanie seriálu venujem téze, že rozdiely medzi ortodoxnými katolíkmi a komunistami sú menšie, než si ktorákoľvek zo strán dokáže pripustiť. Zvlášť, ak sa politická moc v danej krajine a danom čase opiera o ideológiu, či už ide o katolícke dogmy, alebo učenie Marxa a Lenina. Samozrejme, nejde len o katolícke či všeobecne kresťanské náboženstvo. Potláčanie odlišných názorov a vnucovanie jediného videnia sveta musí napokon vždy vyzerať podobne, či sa ocitneme uprostred islamskej revolúcie v Iráne, či na Fidelovej Kube. Našiel som príklad, ktorý je zvlášť ilustratívny, takže má priam metaforickú hodnotu.
Vážení prítomní! Vítam vás pri prvej zo série úvah. Akokoľvek obohratá je téma, každý môže mať vlastný názor, a tak si aj ja dovolím miliónty prvý (laický) pohľad. Náboženstvo. Kde sa vzalo? Načo je dobré? Potrebujeme ho ešte? Pre začiatok si doprajme metaforu: náboženstvo nespadlo z neba.
Pred voľbami som na chvíľu zvažoval možnosť, že dám svoj hlas SaS. Napokon som ho venoval Mostu a krúžkoval OKS - a neľutujem. Pretože ak aj politik dodržiava platné zákony, to ešte nezaručuje, že koná morálne, eticky, s rozvahou a rozumnou zdržanlivosťou štátnika. Slušný a rozumný politik nemá ani len vyvolávať dojem, že ide presýpať peniaze daňových poplatníkov do vlastného vrecka. Ako potom chápať najnovšiu podnikateľskú aktivitu SaS?
Z tlače: "Skupine kontrolórov ministerstva financií sa ani v stredu nepodarilo urobiť kontrolu na Najvyššom súde SR. Po telefonickom rozhovore z vrátnice súdu so zástupcami tejto inštitúcie kontrolóri budovu opustili. Bol to už opakovaný pokus o kontrolovanie hospodárenia Najvyššieho súdu SR, o ktoré sa rezort financií pokúša od minulého štvrtka."Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/5494578/miklos-zvazuje-ze-poda-trestne-oznamenie-na-harabina.html#ixzz0vkB9mIgW Úbohý Mikloš a rezort financií! Harabin si robí prdel nielen z neho, robí si ju z občanov i zákonov. Nevpustí kontrolu, a basta! Mikloš hrozí pokutou, najprv bola reč o tisícke eur (fíííha!). Pokutu? Kukláčov naňho!
Zavládlo túžobne očakávané leto, a v uliciach mladé baby i ženy rôznych vekov okúzľujú odhalenou pokožkou a úsporným šatstvom. Radosť pozerať. Človek si kladie otázku, kam až môže toto odhalenie zájsť a akou rafinesou nám rozbúri hormóny. Možno ste už niečo podobné zažili – sedíte oproti atraktívnej dievčine, je jedno, či vo vlaku alebo v čakárni u lekára, a neviete, kam sa dívať. Dievčinka má kratučkú minisukňu, nohy sú pekné, opálené, a vystavené na obdiv od lakovaných nechtov cez kolená, stehná, až po... kam vlastne? (Nech si fyzici a iní mudrci vravia, čo chcú, stred vesmíru je kdesi tam a nikde inde.) V takej situácii síce teoreticky viete, že čumieť a okukávať sa nepatrí, ale prakticky platí, že prírode nerozkážeš. A teraz si predstavte, že tá potvora oproti nemá nohavičky.
Uznávam, nie je to ľahké. Iste poznáte tento bradatý vtip: „Najlepšie to má zariadené pápež. Ten sa stretne so svojim šéfom až po smrti.“ Vtip možno nesedí dokonale, veď pápež počas svojho úradovania s Bohom komunikuje (alebo má aspoň dojem, že komunikuje), ale na princípe to nič nemení. Koľkí z nás by dali neviem čo za to, keby sa so svojim šéfom/šéfkou nemuseli stretať!
Meniť pravidlá behom hry je neférové, zvlášť, ak sa to deje z pozície sily. Je to legalizácia nečestného úmyslu. Spomínam si na ukážkovú situáciu: na istom mestskom objazde bola povolená rýchlosť 80 km/h. Vodiči, jazdiaci tade denne do práce a z práce, si zvykli. Veď osemdesiatka na onom úseku platila celé roky. Potom dáky orgán rozhodol, a zo dňa na deň (ktovie, možno dokonca uprostred noci) tabule s vyznačenou osemdesiatkou zmizli. A ráno už na celom úseku stáli policajné hliadky a inkasovali mastné pokuty za prekročenie rýchlosti, lebo veď sme na území mesta, a v meste sa smie ísť maximálne 50, pokiaľ dopravné značky výslovne neurčujú inak. Samozrejme, každý zo zvyku uháňal rýchlejšie, veď značky zmizli náhle a bez varovania.
Ak niekto podľa formálnych pravidiel vyhrá, ale v skutočnosti si nepomohol, od antických čias sa takémuto výsledku hovorí Pyrrhovo víťazstvo. Napríklad také, aké teraz prisudzujú Ficovi, keď nemá s kým zostaviť vládu. (O nádeji, že sa tak stane, som už písal pár mesiacov dozadu.) No platí i opak: to, čo sa javí ako porážka, sa z dlhodobého hľadiska môže ukázať ako víťazstvo. Nazveme to Pyrrhovou porážkou? Ficova porážka zďaleka nemusí byť (preňho samého) taká zlá, ako to môže v danej chvíli vyzerať.
Hoci zima bola tuhá a zvestovatelia hororových scenárov globálneho otepľovania sa tento rok so svojou propagandou zapotia viac než inokedy, jeden príspevok ku globálnemu otepleniu je aktuálny, tunajší a neodškriepiteľný: v Bratislave sa chystá pochod teplejších, ba úplne teplých občanov a občianok. Už 22. mája, prvá Gay Pride Parade u nás. To je radosti, že dobiehame vyspelý svet!
Na lámanie chleba príde, pretože Smer takmer určite získa najviac volebných hlasov, ale nie dosť, aby postavil vládu sám. Ktokoľvek s ním pôjde do koalície, bude musieť z pozície slabšieho opúšťať svoj volebný program, princípy a zásady, až sa v očiach svojich priaznivcov úplne zhovadí. Takže je jasné, že vo výhode budú takí partneri, ktorí v skutočnosti zásady ani zábrany nemajú, a vedia, že ich volič im odpustí všetko.
V čom je základný problém demokracie? V tom, že je šitá na mysliacich ľudí, ktorí chcú byť svojprávni, a chcú mať svoje záležitosti a svoje životy pod kontrolou. Ale čo, ak sú rabské nátury v prevahe? A čo, ak sú v prevahe príjemcovia nad platcami?
Po uspokojení našich najzákladnejších biologických potrieb, väčšina z nás v živote vedome alebo podvedome túži predovšetkým po dvoch veciach: po sexuálnom zážitku a po mystickom zážitku. To prvé je primárne o telesnej rozkoši a slasti. To druhé je o našom úžase, opojení a ustrnutí nad nesmiernosťou sveta a tušením, že môže byť niečo aj za hranicami našej pozemskej existencie. Jednoduchým a nenáročným ľuďom stačí ku šťastiu sex, a zo svojho hľadiska majú samozrejme pravdu. Výnimoční šťastlivci zažijú sex na úrovni mystického zážitku, to je však dopriate málokomu. Naopak, ľudia sklamaní v osobnom/intímnom živote, zvlášť staré dievky, hľadajú náhradu napríklad v kostole (aj inde, samozrejme). Katolícky farár či mních sa zasa dobrovoľne zriekol toho prvého cieľa, v nádeji na dosiahnutie druhého. A čo vedec?
Dynamitka, Dimitrovka, Istrochem. Základný kameň slovenského chemického priemyslu, dnes vo fáze postupného zániku. Pokračovanie včerajšej fotoreportáže .
Dynamitka, Dimitrovka, Istrochem. Kus impéria Alfreda Nobela. Základný kameň (nielen) chemického priemyslu na Slovensku. Kapitola (nielen) bratislavskej histórie. Ekologická pohroma i živiteľ desaťtisícov zamestnancov a ich rodín. Výroba výbušnín, pesticídov, hnojív, chemických špecialít. Tradícia verzus moderné technológie. A stále viac i bizarné mesto duchov a prázdnych zrúcanín priemyslených objektov. Toho času v likvidácii. I taká ošklivá vec ako chemická fabrika má svojho genia loci, vravel nám na prednáškach staručký profesor Káčer. Kam sa ten genius loci odsťahuje, ak raz fabriky nebude?
Dobre si to rozmyslite. Ak kliknete na tento článok, rátajte s dávkou fyziky. Možno filozofie. A možno teológie. A to všetko od človeka, ktorý nie je profesionálny fyzik, filozof ani teológ. Na druhej strane, ak mi dáte šancu, môžete sa zúčastniť na jednej nie celkom banálnej úvahe.
Dnešné číslo SME prináša rozhovor Karola Sudora s tromi exkomunikovanými kňazmi. http://www.sme.sk/c/5196104/stanislav-ciganek-jan-pavol-ii-nas-urazil-pobozkanim-koranu.html Prečítal som si. Priznám sa, myšlienkový svet tých troch mladých ľudí ma desí.
Naozaj, smrť knihy sa nekoná. Napriek tomu, že s príchodom každého nového média (hraného filmu, televízie, internetu) sa vždy znova vynorili dohady, že knihám zvonia do hrobu. Či už knihám papierovým, alebo písanému (literárnemu) textu všeobecne. Vlastne by nás malo prekvapovať, aké sú knihy životaschopné. Je to azda vďaka jedinečnému spôsobu, ktorým sa pri čítaní cudzia fantázia pomieša s našou vlastnou? Snáď.
Právo vlastniť majetok je jednou zo základných ľudských slobôd. A občan platiaci dane právom očakáva, že štát mu bude pri ochrane jeho majetku nápomocný (ochrana života a majetku občanov bola najhlavnejším dôvodom, prečo štát vôbec v dejinách vznikol). A ďalším pilierom ľudských práv a slobôd je v civilizovanom svete prezumpcia neviny a dôkazné bremeno na strane žalobcu. Zákon o preukazovaní pôvodu majetku by bol brutálnym útokom na tieto základné slobody – a práve zo strany štátu (Načo tie dane potom štátu platíme? Aby si na nás obstaral lepšie obušky?).
Priatelia, tento článok radšej ani nečítajte. Budete mať zlé sny.
