Zoznam článkov blogera
Karol Trejbal
V ruinách novembrových ideálov
Čo vás napadne, ak sa povie november 89? Väčšine z nás sa asi pred očami zjaví plné námestie, štrnganie kľúčmi, všadeprítomná eufória z rodiacej sa slobody, Kňažko, ktorý každých 10 minút hlási: „Utvorte koridor“, Budaj s jeho neodmysliteľnou „budajovkou“, či Modlidba Marty Kubišovej.
Karol Trejbal
Človek letný, čeľaď plážovité
Obdivujem tento typ ľudí. Chcel by som mať ich cieľavedomosť, pracovitosť a odhodlanie. Hovorím o zvláštnom poddruhu Homo sapiens - Človeku letnom, z čeľade plážovitých. Týto ľudia obetujú celý rok jedinej veci - letu. Už len samotné slovo "leto" ich dostáva do vytrženia. Ostatné ročné obdobia sú pre nich v skutočnosti len do počtu. Ich jediným zmyslom života je dokonalá príprava na dokonalé leto.
Karol Trejbal
Slovenské tsunami
Indonéziu v krátkom čase postihla ďalšia katastrofa. Po predminuloročnej neuveriteľnej tragédii, keď 10 metrová vlna pochovala štrvť milióna ľudí a zničila veľkú časť pobrežia na ostrove Sumatra, po nedávnom ničivom zemetrasení na Jáve, sa tsunami vrátila. Tentokrát nedala šancu približne 500 ľuďom – opäť na Jáve, desiatky tisíc prišlo o strechu nad hlavou. Tragédia, z ktorej sa bude Indonézia spamätávať desiatky rokov. Na Slovensku síce more ani väčšie zemetrasenia nemáme, ničivé tsunami na slovenský spôsob si však vyrobiť vieme. Slovenské tsunami síce nezabíja, ale jeho dôsledky môžu byť ďalekosiahle.
Karol Trejbal
Kto si bez viny ...
Toho cirhotika pustite čím skôr domov! Ochlasta jeden. Lieky sú dnes drahé, radšej ich dáme niekomu, komu naozaj môžu pomôcť. Keď sa chce prepiť k smrti, nech sa páči. My mu v tom brániť nebudeme.
Karol Trejbal
Mamka a toto môžem?
Len čo sa skončilo naše niekoľkomesačné trápenie po narodení a náš malý Filipko mohol konečne uzrieť miesto modrého žiariča inkubátora aj skutočné slniečko, začalo sa naše trápenie odznova. Filpko prestával papkať, miesto priberania chradol, bolievalo ho bruško, bol nafúknutý ako balón. Pre definitívnu diagnózu sme si po takmer ročnom bezvýslednom vyšetrovaní museli nakoniec z druhého najväčšieho mesta Slovenska odskočiť do maličkého Prešova. Výsledok znel jednoznačne: Celiakia. Choroba na celý život.
Karol Trejbal
Pred cieľom
V to neľudské popoludnie bežať maratón, to bol teda nápad. 35 stupňov v tieni, 100 percentná vlhkosť vzduchu. Ešte, vydrž, to predsa zvládneš! Druhé miesto na takomto podujatí predsa stojí za to! Už vidím cieľovú pásku, už som skoro tam! 300 metrov pred cieľom však bezvládne, vyčerpané telo padá na chodník vedľa trate.
Karol Trejbal
Lekári, ktorí sa hrajú na Boha.
Myslím, že neoddeliteľnou súčasťou dobrého lekára je pochybnosť nad sebou samým. Vedomie, že ako lekár nie som dokonalý, že robím chyby, že sú odo mňa múdrejší a lepší, od ktorých sa môžem a dokonca musím učiť, považujem za veľmi dôležité. Z toho potom vyplýva aj istá opatrnosť a primeraná "obava" z toho, či som pacientovi dal naozaj to najlepšie. Prinúti vás to zalistovať v knihe či poradiť sa so skúsenejším kolegom. Myslím, že práve takéto uvažovanie posúva lekára vpred. Existuje však aj iná, podstatne menšia skupina lekárov. Sú to tí, ktorí sa hrajú na Boha...
Karol Trejbal
Krst ohňom
V sobotu sme krstili moju dcérku Karolínku. Zistil som, že svätých Karolov je až 6, najznámejší z nich je zrejme milánsky arcibiskup Karol Boromejský, ale svätá Karolína dosiaľ žiadna. "A prečo by naša Karolínka nemohla byť práve tá prvá?", zažartovali sme si spolu s kňazom.
Karol Trejbal
Multilingvista v Budapešti
Pred pár rokmi som sa vybral do Budapešti, presnejšie na budapeštiansku hlavnú stanicu Keletypályaudvar. Čakal som totiž vzácnu medzinárodnú návštevu. Môj sicílsky priateľ Ludovico, o ktorom som už na blogu pár krát písal, mal prvýkrát pricestovať na oficiálnu návštevu Slovenska a ja ako správny hostiteľ som mu chcel prísť naproti. Po 4 hodinách cesty vlakom som dorazil na miesto. Keďže do nášho stretnutia chýbalo ešte pár hodín, rozhodol som sa stanicu a jej okolie trošku preskúmať, čo pri mojom orientačnom a jazykovom talente možno smelo priradiť k adrenalínovým športom.
Karol Trejbal
Vôňa parku
Vyhrieval som sa na obedňajšom slniečku listujúc športovú prílohu SME, pričom si ju vietor neustále snažil uchmatnúť. Vedľa mňa v kočiariku spinkalo moje 2-mesačné zlatíčko a spokojne odfukovalo. V nemocničnom parčíku sme spolu vyčkávali maminu, ktorá zatiaľ hrdinsky znášala utrpenie zubárskeho kresla. Tichú idylku obedňajšej siesty zrazu prerušilo klopkanie na chodník. Blížila sa ku mne skupinka troch detí s dvoma „tetami“. 6-7 ročné detičky, ako každé iné. Až na tie privreté očká a tie smiešne biele paličky, ktorými ohmatávali okolie.
Karol Trejbal
Majstrovstvá sveta a mimino
Neviem či ste dostali mailový obežník, týkajúci sa správania sa manželiek počas Majstrovstiev sveta vo futbale. V čase majstrovstiev sa ním „správna“ žienka domáca musí riadiť. Len v skratke – pol hodinu pred zápasom manželka servíruje mužovi teplé jedlo, počas hry sa striktne vyhýba obývačke, vstup má povolený jedine cez prestávky, kedy vyprázdňuje popolníky, vymieňa prepravky s pivom, atď. S tým, že to tá moja tak úplne dodržiavať nebude, som v podstate rátal. Čo som ale nečakal, je „zrada“ od mojich vlastných detí.
Karol Trejbal
Krstný otec z Palerma III.
Môj kamarát Ludovico. Už o ňom píšem tretí krát, ale bodaj by nie. Niekto takého priateľa nestretne za celý život. Ako krstný otec môjho syna sa stal členom našej rodiny. Nie je už preto u nás hosťom, je u nás doma. Zo Sicílie na Slovensko, zvlášť z Palerma do Košíc, je niekedy naozaj veľmi blízko.
reklama
Karol Trejbal
Mystické stretnutia v mojej mysli
Neviem, či poznáte ten pocit. Pocit, keď sa sentimentálna dáma menom Minulosť spojí s obávaným pánom menom Budúcnosť.Aj keď sa tento párik osobne nepozná, ja ich často vídavam spolu. V mojej mysli, spojení v mojich spomienkach a v mojej fantázii.
Karol Trejbal
Môj bežný deň a pokazené Ruské koleso
Vedeli ste o tom, že Radosť a Smútok sú blízki susedia? Bývajú skutočne tesne vedľa seba. Dokonca aj stena medzi nimi je len taká tenučká, papundeklová. Obaja preto dokonale vedia, čo práve porába ten druhý. Často sa potom stáva, že zaklopete jednému a spoza dverí nečakane vykukne ten druhý, na ktorého práve vôbec nie ste zvedavý.
Karol Trejbal
Krstný otec z Palerma II.
Po menšej odmlke sa vraciam ku svojim sicílskym zážitkom. Minule som skončil pri horiacom aute uprostred príjazdovej cesty do Palerma. Ak by mal niekto záujem, prvú časť sicílskej story nájde tu http://trejbal.blog.sme.sk/c/47444/Krstny-otec-z-Palerma.html
Karol Trejbal
Macko Bubu pred oltárom
Neviem, či máte doma tvrdohlavé dieťa. Ja teda mám. A ani len netuším, pokom to môj trojročný synátor asi má... Jedného dňa sa proste rozhodol, že do kostola bez svojho plyšového macíka Bubu nepôjde. Zo skúseností viem, že po dobrom by si to vysvetliť nenechal. A po zlom? No mali by ste to srdce? Je to predsa len detská omša, tak prečo nie? Nakoniec sme sa teda vybrali. Ja, Filipko a Bubu.
Karol Trejbal
Krstný otec z Palerma
Tento blog nebude o geniálnej knihe Maria Puza, ani o famóznej filmovej trilógii. Knižný a filmový krstný otec, alias Don Vito Corleone, "Capo di tutti capi", pochádzal z vnútrozemského mestečka Corleone. Krstný otec z Palerma je úplne iný. Volá sa Ludovico, má 27 rokov, je to môj najlepší priateľ a nie je krstným otcom sicílskej mafie, ale - môjho syna.
