Blanka Ulaherová
Rajecká Anča
Otec nám často vravieval, že najkrajšie miesta na svete sú Rajecké Teplice a Makarská. Neviem, do akej miery to myslel vážne, faktom ale ostáva, že k Rajeckým Tepliciam mal veľmi dobrý vzťah.
Otec nám často vravieval, že najkrajšie miesta na svete sú Rajecké Teplice a Makarská. Neviem, do akej miery to myslel vážne, faktom ale ostáva, že k Rajeckým Tepliciam mal veľmi dobrý vzťah.
Dva dni predtým, ako sme si vybrali dovolenku na Thassose, skončili firstmomentové zľavy. Pár dní po tom, ako sme zaplatili, v Aténach povstali noví bojovníci a v cestovných kanceláriách padali ceny gréckych zájazdov. Počas nasledujúceho obdobia sa na nás z televíznych obrazoviek škodoradostne škerili masy štrajkujúcich a z výkladov cestoviek polovičné ceny.
Vlastne vôbec neviem, či je Wang, pokojne sa môže volať Čang, Lin, Sun alebo Šen, teda ak je Číňan. Ale takisto môže byť Nguyen, Luc, Doan alebo trebárs Ho, ak pochádza z Vietnamu. Veľmi nad tým nepremýšľam a keď odchádzam na obed, šéfovi len zakričím, že idem k Číňanovi.
Cestu k 1800 kilometrov vzdialenému domovu začíname osobákom čiže električkou, ako to tu volajú, ktorá nás po dvoch hodinách dopraví do Simferopoľa. Ani tentokrát nezostaneme bez kultúrnej vložky. Po harmonikárovi a gitaristoch si vypočujeme Deň Pobedy v podaní huslistu. Znie to síce o čosi lepšie ako harmonikár pred dvoma dňami, ale hlavne preto, že huslista sa aspoň nepokúša spievať.
"Áno, určite budete rozčarovaní, ak prichádzate do Sevastopoľa prvý raz", píše v úvode Sevastopoľských poviedok Tolstoj. I keď on to myslel v inom kontexte, u mňa to platí doslova. A to dokonca aj teraz, keď som v Sevastopole už druhýkrát.
Ráno nás babuška víta otázkou, či sme nepomrzli a pozdravuje nás s Dňom Pobedy. Už včera som si všimla, že tento aktuálny pozdrav je tu častý vo všetkých vekových kategóriách - zdravia sa tak známi, ktorí sa stretnú na ulici, aj cudzí ľudia, ktorí si k sebe náhodne prisadnú v trolejbuse.
Tesne pred cestou som si zohnala Sevastopoľské poviedky, stránku mesta Sevastopoľ uložila do Obľúbených a denne si z mobilu púšťala Deň Pobedy a Sevastopoľskij vals. Myslím, že indície, ktoré som dala hneď v úvode, sú dostatočne jasné na to, aby ste bez väčšieho trápenia zistili, o čom to bude ďalej. Ale ak predsa chcete vedieť viac, pohodlne sa usaďte, o chvíľu odchádzame. Tento rok ideme opäť na Krym.
Keď sme strávili vlani stredu v Miláne, ľutovala som, že neostalo trochu času aj na Bergamo. Pretože letecká spoločnosť si zachovala svoje dobré zvyky aj v tomto roku, zainvestovali sme po devätnásť eur na osobu a leteli dohnať zameškané.
Asi poznáte ten, ako sa on a ona štverajú vysoko do kopca. Dorazia nahor a ona šteboce "pozri miláčik, aký krásny výhľad je odtiaľto, mestečko, dedinky, riečka - no povedz, nie je to tam dole nádherné?" a on jej nato naštvane "a na čo sme teda liezli sem hore?" Hore je však určite krajšie keď...
Pár týždňov od môjho posledného cestovania som pocítila abstinenčné príznaky a tak som sa rozhodla s tým niečo urobiť. V piatok popoludní sme s Jakubom nastúpili do vlaku Žilina - Zwardoň a vybrali sme sa k moru.
Posledné chvíle pobytu v kosovskej Peji využívame na prechádzku rannými uličkami, v ktorých sa začína nový deň. Majitelia kaviarní vyťahujú stoličky na chodník, úradníci kráčajú s diplomatkami pod pazuchami do práce a deti s batohmi na chrbte do školy.
Ráno sa naraňajkujeme, rozlúčime sa s majiteľom motorestu, oviec a polí, vezmeme batohy aj kilo cukru a nasadáme do "nášho" taxíka. Vezieme sa do Mojkovaca, odkiaľ chodia autobusy do mesta Rožaje, z ktorého sa budeme snažiť dostať do Kosova.
V tom týždni Maďari hodili na našu ambasádu v Budapešti molotovov koktejl, belehradskí fanúšikovia rozmlátili žilinskú reštauráciu a v hlavnom meste Kosova prevracali extrémisti autá EULEX-u. Akčnejšiu kulisu pre svoje balkánske putovanie po osi Budapešť - Belehrad - Priština - Skopje som si ani vybrať nemohla.
Nikdy som sa netajila tým, že Balkán patrí medzi moje srdcovky. Toto leto si ho užijem naozaj dosýta - vyšlo to tak, že v priebehu troch týždňov ho počas troch rôznych ciest navštívim trikrát. Práve som sa vrátila z prvej cesty. Balkánsky triplet som začala dovolenkovým pobytom na gréckom ostrove Korfu.
Keď som sa spamätala z umeleckého zážitku, do ktorého ma dostalo posolstvo ministra Becíka vyjadrené veršami "stav roľnícky strom zelený v tvrdej zemi zasadený, na konároch včielky hudú z kvetov vzácne plody budú...", spomenula som si, že vlastním podobné žriedlo inšpirácie. Je to domáci kalendár z roku 1942 a volá sa Slovenský roľník.
Ráno sa zobudím na to, ako mi sprievodca myká nohou, ktorá mi trčí spod plachty. Hovorí, že sa blížime k Odese a že o pol hodiny zatvorí WC.
Ráno si pozrieme v televízii to, čo sme včera nestihli naživo, zbalíme batohy a povieme dosvidania Brežnevovej pionierke. Fuj, aká som hnusná, tuším už na mňa začala vplývať tá Krmanova filantropia. Presúvame na avtovokzal, odkiaľ nám o jedenástej ide autobus do Poltavy. Niežeby vlaky v tento sveta kraj nechodili, ale autobusom uvidíme viac. Teda uvideli by sme, keby sme polovicu trasy neprespali.
Po troch tohtoročných výletoch, na ktoré ma pritiahli hlavne výhodné ceny leteniek, som sa konečne vypravila tam, kam ma ťahalo srdce. Do batoha som v duchu politickej korektnosti a ekumenizmu prihodila luterána a pravoslávneho a v predvečer Dňa víťazstva som sa vybrala prebrázdiť Ukrajinu od západu na východ.
... a s ňou armáda otrokov si bráni svoju česť - ozývalo sa triedou na Hornom Vale v školskom roku 1965/66. Buď práci česť, buď práci česť! - končili sme úvod hodiny zborového spevu v Ľudovej škole umenia. Nijako sme sa nad týmto každotýždenným rituálom nepozastavovali a pri spievaní sme pociťovali približne rovnaké emócie ako pri Kohútiku jarabom, teda žiadne.
Čestne sa priznávam, že hlavným motívom môjho najnovšieho výletu bola jeho cena. Vychovaná Babičkou Boženy Němcovej mám navždy vryté v mysli jej krédo, že dobrá gazdinka pre pierko aj cez plot skočí. Som presvedčená, že ak by Barunka objavila na internete letenky po päť eur, v stredu by skočila s nami do Milána.