Andrej Valentiny
Neberte nám Anču Prepichovú
K dielu Petra Pišťanka som sa dostal v období, keď sa zo mňa, gymnaziálneho bifľoša, stal vysokoškolský outsider potulujúci sa po brigádach a krčmách nižších cenových skupín, balansujúci na hranici vyhodenia zo školy. Sčasti vďaka tejto skúsenosti, ale oveľa viac kvôli tomu akým originálnym štýlom s osobitým humorom boli napísané, som sa do jeho kníh a postáv zamiloval. Nevystupovali v nich žiadne dokonalé bytosti, ani nijaké postavy, čo by sa na niečo hrali, netrčala z nich nijaká póza, všetky boli až surovo priame a skutočné.