Anton Kovalčík
Omša prvých kresťanov. Časť prvá.
Ako prví kresťania prežívali omšu?
Vyštudovaný ekonóm. Som ryba, ktorá väčšinou pláva proti prúdu, aj keď niekedy narazí hlavou o kameň. Nemám rád nekritické prijímanie čohokoľvek, čo sa mi naservíruje. A som notorický optimista. Zoznam autorových rubrík: Te Deum..., Kde bolo tam bolelo..., Infovojna., Magistra vitae., Wokenaci., Prežijeme?, Vox popapuli., Heavy mental, Web náš každodenný..., Ekonómia (nielen) pre laikov., Čo na to profesor Higgins?, Súkromné, Nezaradené

Bohoslužby prvých kresťanov boli kombináciou chaotickej neformálnosti a hlbokej úcty.

Okrem miest spomenutých naposledy možno identifikovať mnoho iných, ktoré mohli slúžiť na stretnutia prvých kresťanov.

Vo všeobecnosti sa prijíma názor, že prvé skupiny kresťanov sa k obradom schádzali takmer výhradne v domoch veriacich.

Pri téme pohanských (teda nie kresťanských) žien a náboženstva je možné spozorovať niekoľko kľúčových znakov:

Metaforu rodenia detí a materstva v širšom zmysle možno nájsť na mnohých stranách Biblie.

Najväčším prianím matiek v antickom svete bolo dožiť sa dospelosti svojich detí.

Pre väčšinu žien v Rímskej ríši tej doby bolo manželstvo prechodom z detstva do dospelosti.

V roku 370 n.l. rímsky cisár Valentinián vydal písomný príkaz pápežovi Damasovi I.

V roku 1 pred n.l. rímsky vojak (?) Hilarion napísal z Alexandrie list svojej tehotnej manželke do Ríma:

Na úvod musím upresniť, že pod pojmom "Rimania" tu nemyslím národnosť, ale náboženskú príslušnosť inú než kresťanskú.

Oproti Rimanom, ktorí sa hádali o tom, čo je pravda o ich bohoch, Kresťania zobrali svoje názory na úplne inú úroveň.

Skôr než bude reč o tom novom, je potrebné zmieniť sa o tom starom - štátnom náboženstve Rímskej ríše.

"Chcete mier? Konajte spravodlivo a budete ho mať." Pius XII.

Tesne okolo prelomu tisícročí sa objavilo niekoľko autorov, ktorí s nadšením pokračovali v diele Rolfa Hochhutha.

"Zástupca" bola iba ďalšia potemkinovská dedina v službách komunistickej ideológie.

Dvadsiateho februára 1963 mala premiéru jedna divadelná hra.

Keď prezident Kennedy 26.6.1963 v Západnom Berlíne prehlásil "Ich bin ein Berliner", po jeho boku stál aj Willy Brandt.

Táto otázka nie je až tak nezmyselná ako sa na prvý pohľad zdá.