Som chlap odvedľa. Zoznam autorových rubrík: Zápisky medveďa, Skromní služobníci kníh, Varíme s medveďom, Medveď mudruje, Kapitolky z tanca a baletu, Neďeľná chvíľka poézie, Poviedka na Nedeľu, Súkromné, Nezaradené
Do šľaka, on prišiel. Prišiel tak náhle, že napriek môjmu, aspoň si myslím, zdravému rozumu a posudzovaniu seba samého, som si vôbec neuvedomoval, ako dlho už klope na dvere môjho tela i ducha. Ako sa pomaly vkráda do môjho vedomia ale aj svedomia. “No čo už, tak vitaj, keď už si prišiel, milý stredný vek.“
Veru tak, moji milí. Existuje množstvo rôznych vtáčikov a môžu znamenať všetko možné. Ja mám však teraz na mysli onoho obligátneho Španielskeho vtáčka, ktorí bol takým vďačným pokrmom už za hlbokej socialistickej éry vo všetkých závodných či školských jedálňach. A ja som toto jedlo odjakživa miloval. Malo pre mňa už od detstva punc blahobytu a exkluzivity. Verte či nie. A samozrejme, aby to nebol len taký nejaký obyčajný vtáčik, tak ho aspoň trochu inak upravíme.
Ahojte, milí moji. Jar je v rozpuku, pomaly prichádzajú horúčavy a všade je plno jarnej zeleniny. A mne by sa veru jar ani nerátala, ak by som aspoň raz neurobil plnené kaleráby. A viete čo? Urobím z toho takú mini-tradíciu. Každý rok na jar plnené mladé kaleráby na nejaký iný spôsob. Veď už minulý rok na našom blogu boli a veľmi sa mi vtedy podarili.
Veru tak. Po všetkých tých talianskych a španielskych, na zeleninu orientovaných jedlách, sme sa rozhodli spraviť si poriadnu grilovačku. A tak sme otvorili grilovaciu sezónu, veď leto už klope na dvere a pásikovaný kus jedla sa v lete hodí. No nakoniec v tom aj tak bolo viac zeleniny ako mäsa, ale poďme pekne po poriadku.
Je jedno, kde to bolo a ako sa to tam volalo. Kadiaľ sa tam ide. Koľko to má obyvateľov. To všetko nie je podstatné. Podstatné je, že keď som odtiaľ odchádzal, musel som sám seba presvedčiť, že to nie je skutočná a všadeprítomná realita, že toto miesto je výnimkou. Nejakým zvláštnym spôsobom vybočuje z priemeru tejto krajiny a nie je jej obrazom. Teraz som o tom presvedčený a verím, že to, čo som pred nedávnom videl, je len zhoda nevhodných zoskupení, ktoré sa nikde inde neopakujú. Verím tomu. Videl som svet rozdelený na konce.
Tak dnes si strihneme jeden jednoduchý, ale pri tom naozaj exkluzívny múčnik. Je mimoriadne vhodný do teplých dní, keď na nejaké tie ťažké krémové sladkosti nie je správny čas. Ovocné múčniky sa v poslednej dobe tak povediac znovu zrodili a tešia sa stále väčšej obľube. Pred nedávnom ma na tento recept upozornil jeden diskutujúci. Mal ho prepracovaný do úplnej dokonalosti, my tu však dnes použijeme jednoduchšiu, napriek tomu však rafinovanú verziu.
Pekne sa nám oteplilo a ja dostávam chuť na nejakú chutnú letnú kuchyňu. Pre mňa konkrétne sa letná kuchyňa spája s Talianskom. Kopa zeleniny a skvelých talianskych syrov. Rýchle úpravy jedla. Voňavá a šťavnatá talianska kuchyňa. Oba recepty inšpirované talianskou kuchyňou, ktoré som dnes pripravil sú bezmäsité a dajú sa použiť ako ľahká večera.
Milí moji. Dávno, pradávno sa chystáme na tento recept a rovnako dávno sa chystáme aj na Kohúta na rizlingu - coq au riesling. Konečne prišiel ten pamätný deň a na rad prišiel Kohút na víne. Najprv sme sa museli s Medveďom pohádať, ktorýže z nás ho bude variť. Zvíťazil som aj preto, lebo Medveď mal ešte iné povinnosti. Ale neboj, Bobinko, coq au riesling je tvoj, sľubujem.:) (Och, vy úbohé unavené ženy, s ktorými sa manžel ani za otca nepoháda, že on chce dnes variť...)
Niekedy naozaj nestíham. Povinností je zrazu viac ako času a zdá sa mi, že nestihnem ani jesť, nie to ešte variť. A samozrejme, že práve vtedy sa stane, že sa prihlási návšteva, na ktorú sa teším už niekoľko rokov. Odbiť to zákuskami z cukrárne je nemysliteľné. Treba pripraviť chutný domáci koláč. A práve na to mám v zásobe dva skvelé tvarohové koláče, ktoré sú výborné, rýchle a nadpriemerne jednoduché. Môžete zažiariť domácim múčnikom, na prípravu ktorého potrebujete päť minút. Počas pečenia sa zušľachtiť, posedieť si, oddýchnuť a byť hviezdou večera. (tento úvod je ako opajcnutý od Nigelly)
Milí moji. Dúfam, že keď sa pozriete na dnešný recept, nebude vás veľa takých, čo sa chytíte za hlavu a zaúpiete: ZASE KURA! Toto kuriatko však vyšlo veľmi zaujímavo a skutočne chutne. A spôsob jeho plnenia som odpozeral od jedného austrálskeho kuchára. Keď som ho videl v televízii, hneď som vedel, že to musím skúsiť. Akurát plnku a dochutenie som kompletne zmenil z dôvodu ich dostupnosti u nás. A trafil som, verte.
Prikvačila ma neprofesionalita. Nejako sa na mňa v poslednej dobe sype zdola, zhora. Je to hrozné poznanie, keď vidíte, že tie obrovské firmy, čo vrážajú státisíce do reklamy, nevedia ani správne zaškoliť zamestnancov. Keď vám človek, ktorého pre vás druhá strana určila za partnera na jednanie, rozpráva samé nezmysly, skresľuje informácie a v tých krajných prípadoch dokonca nekomunikuje. Niekoľkokrát písomne opakovaná objednávka, odvolávajúca sa na prechádzajúce ústne dohovory a dokonca namiesto dohodnutého rabatu prirážka. Mám pocit, že Salieri na konci Formanovho Amadea to vyhral. Pozdravujem ťa, priemernosť.
Toto je veľni jednoduchý recept, ktorý zvládne aj úplný začiatočník. Ingrediencii málo, postupy veľmi jednoduché. Proste niečo do čoho sa môžete pustiť bez obáv aj ak ste v živote varili tak prinajlepšom čaj.
„A vy kde ste?“ ozval sa zúrivý vrešťavý hlas, ktorý sa zarezával do uší i kútov tmavej školskej chodby. „Okamžite do triedy!“ Chudá až vyziabnutá, nakrátko ostrihaná, šedivá stará dáma, prepadnutá v tvári s ostrým nosom, zlostne gúľa očami a vrieska a vrieska. K jej imidžu patril aj neodmysliteľný pach cigaretového dymu. Hulila jednu od druhej pokojne aj v triede a cigarety si pripaľovala starým vyštrbeným benzínovým zapaľovačom…
Ahojte, moji milí. Minulý týždeň sa niesol v znamení mäsovej vraždy, takže ako inak v rámci dosiahnutia rovnováhy vám predkladáme recept ľahší, dietnejší, dokonca pre vegetariánov veľmi ľahko upraviteľný. A napriek tomu sme si veľmi pochutnali...
Dnes plníme sľub z minulého víkendu. Keďže naše veľkonočné menu je bez najmenších problémov aplikovateľné aj v inom období, dúfame, že vás recept zaujme. Patrí k náročnejším, ale zvládne aj menej zdatný kuchár, ktorý sa nezľakne. Keďže sa jednalo o slávnostnú večeru pre 8 ľudí a my sme samozrejme chceli mať aj nejakú rezervu pre stále hladných, je tomu aj množstvo ingrediencií prispôsobené.
Je to tak, ako v článku o zamilovávaní sa. Keď sme so spolužiačkou spoločne milovali jednu knihu. Niekedy je tá láska taká prudká a príde tak nečakane, až ma to prekvapí. Ako včera. Bežný večer pred telkou sa stal sviatkom. Všetko hralo proti. Termín, ktorý je všeobecne spojený s daňami, ukončenie jedného z najväčších projektov vo firme, zima, ktorá nečakane prišla po prvom jarnom dni, všetko hralo proti. Ale stalo sa to a mne sa podarilo opäť vidieť dielo, ktoré ma hlboko zasiahlo a herečku, ktorá bude dlho kraľovať môjmu top rebríčku.
Tento rok čakáme veľkú návštevu, a tak sa od rána čistí, strúha, šúpe, krája, mieša, šľahá... No veď počítam, že u vás to bude nejako dosť podobne. Za sebou máme tohotočnú prvú návštevu trhu na Žilinskej. Ešte je taký chudobnejší, ale známe tváre sme stretli. Zvítali sme sa po zime a sem tam aj niečo kúpili. V kuchyni už tuším horia všetky horáky a Macko pobehuje medzi hrncami jak srnka po lúke. Mňa čaká ešte torta a možnosť, že by sme dnes uverejnili nejaký ten kompletne koncepčný recept je stále vzdialenejšia. Ale predsa len jednu maličkosť pre vás máme. Tak dúfame, že poteší.
Baklava je veľmi sladký koláč, ktorý pochádza pravdepodobne z Arménska. Dnes je rozšírený v krajinách balkánu, ale aj v arabských zemiach. Pôvodne sa pripravuje z tenkého listového cesta, ktoré je veľmi podobné cestu na našu ťahanú štrúdľu. U nás doma ho piekla naša babička a na jeden plech spotrebovala 1,3 kilogramu cukru a dva decilitre medu. V arabských krajinách sa podáva vysoký, vrstvený z mnohých vrstiev cesta, ktoré sú prekladané nahrubo mletými orechmi. Naša babička ho robievala nižší, len z troch vrstiev. V tureckej reštaurácií som ho videl zavinutý ako malé štrúdle. V chorvátsku bol pečený v celku a potom nakrájaný na kosoštvorce alebo trojuholníky. Nasledujúci recept je modifikovaný tak, aby si na ňom mohli pochutiť aj bezlepkáči a tiež sme v recepte znížili množstvo cukru. Aj tak bol však koláč mimoriadne sladký.
Milí moji. Týmto našim nedeľným príspevkom plníme sľub daný návštevníkovi našich stránok a kolegovi blogerovi Igorovi. Zároveň budeme radi, keď potešíme aj ostatných priaznivcov nášho kuchárskeho blogu, ktorí žijú dlhodobo v zahraničí a so zháňaním knedle majú veľké problémy a samozrejme aj vás ostatných, ktorí si chcete overiť svoj kuchársky talent či prekvapiť rodinu.
Falafel je starobylé vegetariánske jedlo pôvodom z Blízkeho východu, v ktorom hlavnou ingredienciou je cícer. Býva okorenené exotickým korením a kopou zelených byliniek. Ale najdôležitejšie je, že mi veľmi chutí. Preto keď Macko prišiel s nápadom, skúsiť niečo podobné podľa receptu, v ktorom bola použitá šošovica, bol som okamžite za. A uvidíte sami, že sme sa s tým jednoduchým receptom pekne pohrali.
