Som chlap odvedľa. Zoznam autorových rubrík: Zápisky medveďa, Skromní služobníci kníh, Varíme s medveďom, Medveď mudruje, Kapitolky z tanca a baletu, Neďeľná chvíľka poézie, Poviedka na Nedeľu, Súkromné, Nezaradené
Deti, ak sa vám náhodou vidí, že sa naše recepty začínajú (samozrejme vždy v iných variantoch) opakovať, máte úplnú pravdu. Existujú pokrmy, ktoré sa v našej medvedej domácnosti zapísali natrvalo, ako jedlá absolútne konzumovateľné a teda z času na čas vyžadované. Jedným z nich je aj plnená paprika.
Prednedávnom som napísal článok o našom výlete do Viedne. Pointa článku spočívala v markantnej priepasti medzi úrovňou služieb poskytovaných u nás a vo Viedni. Sústredil som sa hlavne na osobný a profesionálny prístup ľudí v obchode a službách. Dnes by som sa s vami chcel podeliť s jedným svojim zážitkom s rokov 1992 – 94.
Obvykle na narážku: Mám chuť na pizzu. Odpoviem:Super aj ja, poďme do pizzérie Ale raz za čas sa nechám nahovoriť a namiesto návštevy reštaurácie sa pustím do pečenia domácej pizze. Musí byť tenká, chrumkavá a plná skvelých dobrôt. Vtedy obvykle ku nám voláme návštevy, aby tie kopy chrumkavých pízz niekto zjedol. Tento krát sme mali na návšteve brata a on pozval svojich kamošov na nefalšovanú medvediu pizza party.
Milí moji. Ak ste dúfali, že dnes bude recept na nejakú bulharskú špecialitu, inšpirovanú našou dovolenkou, mýlite sa. Všetko má svoj čas. Všetko musí uzrieť. Priznám sa vám, že keď sme pristávali na letisku v Bratislave, napriek skutočnému pochutnaníčku, ktoré sme si v Bulharsku dopriali, túžil som už po nejakom dobrom klasickom zemitom jedle, ktorým nás obšťastňovali naše mamy, či staré mamy.
Na začiatok upozornenie. Dnes nebude žiadny recept. Teda nebude jeden, bude ich viac. Ale vlastne žiadny z nich nebude taký kompletný, akože fotky, postup, výsledok. Keď sme odchádzali na dovolenku do južného Bulharska, dohodli sme sa, že zaujímavé jedlá v reštauráciách budeme fotiť a niečo na náš blog napíšeme. Často varíme jedlá inšpirované bulharskou kuchyňou, takže som sa tešil najmä na to, ako tie známe chute skúsim v autentickej skladbe a v autentickom prostredí. Podarilo sa! Stretli sme sa s mnohými obľúbenými jedlami a ochutnali sme ich tak povediac v čistejšej forme.
Ahojte, milí moji. Tak sa vám opäť ozývame tento krát už po dovolenke v Bulharsku. Chystáme pre vás zároveň dva články o Bulharsku. Medveďov bude o jedle budúcu nedeľu a ten môj bude skôr o celkovej atmosfére a pocitoch. Ten bude, keď vo mne dokvasí. :) Tak je na čase trochu poštekliť našich mäsožravcov, čo poviete?
Milí moji. Ponúkame ďalší recept, ktorý je inšpirovaný Bulharskom. Tento krát vyjde presne v čase našej dovolenky v Bulharsku, takže by vlastne bolo hriechom pripraviť niečo tematicky iné. Pokrm je vlastne inšpiráciou, zozbieranou z troch rôznych receptov. A napriek tomu je jeho príprava finančne i časovo veľmi nenáročná a jeho využitie je ako chutné, sýte a pritom nezaťažujúce jedlo na tento letný čas ako vyšité. Po návrate z Bulharska sa vám ozveme.
V minulotýždňovej diskusii sa Katarína vyjadrila, či by som nemohol uvariť nejaké mäso. No mohol, hoci rezeň alebo steak to nebude, dúfam, že poteší rovnako. A s ňou aj všetkých mäsofilov, ktorí nedokážu pochopiť, čo tí ľudia na tej cukine sakra vidia. U nás to teraz vyzerá ako po bombe, všade sú kôpky vecí, ktoré možno/určite berieme na dovolenku a mňa ešte čakajú pracovné povinnosti. Bolo treba ukuchtiť niečo rýchle a jednoduché a pri tom dosť zaujímavé.
Na Slovensku sú známe najmä ovocné polievky pôvodom pochádzajúce z Maďarska. Ovocie sa uvarí pridá sa voda prípadne mlieko a cukor. Časť ovocia sa rozmixuje čím zahustí celú polievku a časť sa použije ako vložka. Tieto ovocné polievky sa korenia vanilkou, škoricou, alebo klinčekmi. Sú krásne aromatické a môžu sa podávať teplé aj studené. V dnešnom dieli si pripravíme trochu iné a oveľa jednoduchšie recepty.
Po toľkých týždňoch bez mäsa by sa aj oplatilo znova ponúknuť nejaký mäsový recept. Aj chuťové bunky sa k tomu už vyjadrujú a hlásia sa o slovo. Ale musí to byť taký letný recept. Žiadne šnicle. Niečo s nádychom leta a mora a pláže... a pri tom kus mäsiska. Tak presne pri takýchto úvahách vznikal dnešný recept plný letných chutí a vôní.
Ahojte, milí moji. Dúfam, že tieto dva nenáročné recepty vás oslovia napriek tomu, že čas pre fazuľové lusky už trochu pokročil. Moja mama je tak trochu záhradný fanatik. A ako každý rok, tak aj tento mi dala poriadnu tlstú igelitku fazuľových luskov. Zvyčajne som z nich urobil skvelý prívarok. Tento krát som sa však rozhodol inak...
Minulú sobotu sme si spoločne s našou kamarádkou diskutérkou a našim nezameniteľným bradatým sprievodcom urobili veľmi príjemný výlet do Viedne. Nebudem sa rozpisovať o jednotlivých múzeách. V rámci môjho vnímania času a priestoru je úplná pasivita, s ktorou sa zvyčajne zverím do rúk každému, kto je schopný ma v neznámom prostredí niekam zaviesť dôvodom, že sa mi moje zážitky zlejú do jedného príjemného ‚chumľa‘. Z toho chumľa sa potom z času na čas na chvíľu vymotávajú jednotlivé fragmenty zážitkov, aby ma potešili a vzápätí sa nanovo vmotali do veselo rozkymácaného celku.
Najprv ma naštartoval tento Róbertov článok. Chcel som to tam pichnúť do diskusie tak ako napríklad Gabina. Lenže potom som sa rozkecal... Vlastne rozpísal a povedal som si, že toto vydá aj na článok. Niektoré otázky mi dali poriadne zabrať a niektoré odpovede mi boli jasné skôr, ako som vôbec začal písať. Jednoducho sa mi objavili v okamihu pred očami.
Už je to viac ako desať rokov, čo som v južnom Taliansku v nenápadnom súkromnom zelovoci, videl nad debničkou plnou malých sýtozelených cukín fotografiu. Pamätám sa, že v tom momente sa moje slinné žľazy dali do pohybu a ja som nedokázal odtrhnúť zrak od toho úžasného obrázku. Toto chceeeeem, kričalo čosi v mojej hlave. Z textu som rozumel niečo o pomodoro a paprica a parmadžáno... Občas sa mi to jedlo vybavilo pred očami a moje slinné žľazy reagovali rovnako ako vtedy a v hlave sa zasa naplno ozvalo ono staré známe: Toto chceeeeeeeeeem!
Studené polievky sú skvelým zakončením horúcich dní. Sú osviežujúce a lahodné. Dajú sa skladovať v chladničke niekoľko dní. Čím sú studenšie, tým lepšie. Najčastejšie sa pripravujú zo zeleniny, alebo z ovocia. Často sa do nich pridáva ako vložka alkohol. My sme tento krát vyskúšali zeleninové abstinenčné :) a pochutnali sme si na dvoch variantoch z medzinárodnej kuchyne a jednom vlastnom vynáleze.
Milí moji. Je to už dosť dávno, čo sme sa na našom blogu zaoberali kuskusom. Je to dokonca tak dávno, že v tých dobách sme naše recepty ponímali viac expresívnejšie a naše ilustračné fotky z mobilu boli, jemne povedané, príšerné... :) Ale čo. Kdeže dávno. Veď sú to len dva roky. Ale Medvede sú skrátka nostalgické. Naše prvé pokusy o recept napísaný zaujímavo a zábavne a doplnený fotkami ... z mobilu. Takže dnes prinášame oprášený kuskusový šalát z pred dvoch rokov, doplnený mäsovou vložkou.
Na tento jednoduchý, rýchly a veľmi chutný recept som si spomenul, keď som zapekal brokolicu. Povedal som si, že ten pečený polentový koláč trochu vylepším a pozháňal som španielske sušené paradajky, naložené v olivovom oleji. Ešte som len premýšľal nad tým, ako budem plnenú, zapekanú polentu variť a už mi tiekli sliny.
Pred nedávnom Macko zapekal plnené kaleráby a Michal do diskusie napísal, že on jarné kaleráby používa do čínskych jedál a nahradzuje s nimi bambusové výhonky. Od toho momentu som na tie kalerábové bambusové výhonky mal neuveriteľnú chuť. Aj sa mi o nich v noci snívalo. Tak som sa v sobotu vydal na Žilinskú na nákup jarnej zeleniny a premýšľal som, do čoho tie kaleráby dám. A tak som vymyslel týchto sedem jarných pokladov. (budem ich číslovať)
Kurník šopa! Dnes mám tuším úplne vymleté. Vôbec netuším, čo by som mal variť, hovorím si potichu, listujúc vo všetkých možných kuchárskych knihách, v snahe dostať aspoň minimálnu inšpiráciu... Nič! Absolútne nič. Jednoducho tma. Vypadla mi nejaká fáza v mozgu, či čo? :) Nakoniec som, ako cnosť z núdze, zvolil jednoduchý bulharský džuveč, v ktorom sa bravčové mäso podusí na cibuli a paprike, pomieša so zemiakmi, nakrájanými rajčinami, v rúre sa upečie a na zaver poleje vajíčkom, syrom a zapečie...
Prvý krát som ich videl pred tromi rokmi. V televízii pri prepínaní programov, som zablúdil na nemecko francúzsku televíznu stanicu Arte. A ten balet, ktorý tam práve vtedy dávali, bol úžasný. V záverečných titulkoch som si prečítal Kibbutz contemporary dance company a bol som uvarený namäkko. Snažil som sa o tejto skupine ľudí zistiť všetko, čo sa dalo a kde sa dalo. Vlastne keď som začal pripravovať ďaľšie pokračovanie mojich kapitoliek z tanca a baletu, rátal som s tým, že KCDC bude mať samostatný článok.
