Jozef Bednár
Pre ČT2 1, pre Markízu 1-
Dve poznámky k sviatočnému veľkonočnému vysielaniu slovenských televíznych staníc. Respektíve poznámky k dvom konkrétnym programom...
Milovník života, rodiny, dobrých ľudí. Šťastný manžel a otec troch detí. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Spoločnosť, Dumky a úvahy, Vážnejšie dumky a úvahy, Autizmus, Viera a ja, Médiá a komunikácia, Moje malé postrehy, Spomienky na minulosť, Príbehy zo života, Ako si žijeme, Na margo, Bežecký tragéd, Pohodička
Zoznam článkov blogera
Jozef Bednár
Cez pôst k oslave života
Pamätám, ako sme so sestrou už ako deti dodržiavali na Veľký piatok pôst. Prísny mäsový pôst, s tým, že sme sa mohli cez deň do sýta najesť iba raz (rodičia nejedli vôbec). V tom čase (bolo to ešte za socializmu) Veľký piatok nebol štátnym sviatkom, dospelí boli v práci, deti v školách, takže dodržiavať pôst bolo ťažšie. Ale šlo to. Zdalo sa mi, že aj v inštitúciách tieto zvyky ticho rešpektovali. Napríklad nikdy sa v našej školskej jedálni v základnej škole nestalo, že by bolo na Veľký piatok v ponuke mäso. Ono nikdy v piatok nebývalo v ponuke školskej jedálne mäso...
Jozef Bednár
O Havlových slovách a registrovanom partnerstve
V českej tlači sa objavilo vyjadrenie bývalého českého prezidenta Václava Havla, v ktorom vysvetľuje, že si rodinu váži a že jeho slová namierené na českého prezidenta Klausa a šéfa českých lidovcov Kalouska, že si predstavujú rodinu ako teľatník, boli nepochopené. Len pre úplnosť – Havel takto reagoval na prijatie zákona o registrovanom partnerstve a na podľa neho vraj absurdnú ideológiu pánov Klausa a Kalouska, že rodina má mať výhody, pretože plodí deti. Na rozdiel od homosexuálnych párov...
Jozef Bednár
Či nie sme cennejší ako vtáky?
Som smrteľník, obyčajný smrteľník s mnohými chybami. Tak ako každý jeden z nás. Veľa z tých mojich chýb by som chcel odstrániť, zbaviť sa ich. Ale nie vždy sa to darí...Viem, že si napríklad občas robím zbytočné starosti. A kvôli nim mávam strach a bojím sa niektorých vecí v mojom živote. Ale jednoducho nedarí sa mi zatiaľ s tým nič urobiť. Neviem starosti len tak zahodiť za hlavu. Zodpovednosť za rodinu mi to nedovolí.
Jozef Bednár
Ako sme sa báli o otca, a on pritom spal
Stalo sa to vo štvrtok minulý týždeň. Ocino ráno už o štvrtej hodine (takže toho moc nenaspal) zaviezol mamu z „našej“ dediny do Trnavy, aby ju odtiaľ zobrali spolu s ostatnými ženami na dvojtýždňovku do Rakúska, kde opatruje v Linzi jednu starú pani. Sestra s rodinou sa v ten deň rozbehli sa svojimi povinnosťami zo svojho bytu v Bratislave, a my z bytu v Šamoríne. Domov som prišiel dosť zničený okolo ôsmej hodiny večer.
Jozef Bednár
Šup-šup malý žiačik...
Náš Marek začal tento týždeň chodiť do školy. Viem, trošku netradičný dátum, ohlasovať prvé školské skúsenosti začiatkom apríla. Ale nie je to žiaden prvý apríl. Vďaka pochopeniu vedenia Špeciálnej školy na Žehrianskej ulici v Petržalke, rozhodli sme sa po porade s pani riaditeľkou, že s oťukávaním sa v novom prostredí začne Marek ešte tento školský rok. Trikrát do týždňa, po cirka tri hodinky.
Jozef Bednár
Spomienka na Kátlovskú z Kátloviec a ďalších pedagógov
„Minulý týždeň bol Deň učiteľov, a Zuzke si ani nezablahoželal,“ vytkla mi večer jemne moja mama po odchode zo sestrinho bytu. Obidvaja sme sa u nej „zrazili“ na neplánovanej krátkej návšteve. „Vieš, že si na to nepotrpí,“ odvetil som. Ale trošku ma to mrzelo, priznávam. Svoj dlh sa dnes pokúšam aspoň trošku splatiť. Tento text venujem nielen sestre, ale aj mojej manželke a ostatným učiteľkám (v našej rozvetvenej rodine sa na pedagogickú dráhu dali iba ženy) v našej famílii. A vo svojej podstate všetkým učiteľkám a učiteľom na Slovensku. Dať pred nimi dolu pomyselný klobúk by určite bolo málo....
Jozef Bednár
Spomienka na 1.apríl a milá pani „U Pepa“
Boli sme dnes v čárde „U Pepa“ v Lehniciach na obede. Osláviť 11.výročie nášho (mňa a mojej polovičky) prvého stretnutia. U Pepa sme trošku oslávili samozrejme celá rodinka, aj s Majom a Barborkou. Manželke som dal kvetinky, ona mne knihu Hovno hoří od Šabacha (nič za tým nehľadajte, páčil sa jej názov a nielen ten).
Jozef Bednár
Zabitá sobota v Parndorfe
„My nakupujeme len tam!“ počúval som pravidelne od dvoch mojich priateľov. „Keď potrebujem na seba niečo poriadne, a za slušný peniaz, vyberiem sa aj ja nakupovať do Parndorfu!“ presvedčivo argumentovala v prospech nakupovania na onom mieste jedna známa. Dlho som odolával podobným rečiam (a moja polovička takisto). Pred týždňom ma však zlomila segra: „Ideme v sobotu na nákupy do Parndorfu, nepôjdete s nami?“
Jozef Bednár
Záchodová odysea
Je to miesto, kam vraj v minulosti aj králi chodili pešo. Tiež v súčasnosti sa tam chodí pešo... Každý toto miesto hodnotí doslova podľa svojej momentálnej potreby. Niekto ho má rád. Niekto sa pri vyslovení jeho mena zatvári cudne, akoby ani neexistovalo. Avšak bez ohľadu na názor, miesto, ktoré spomíname, je k životu potrebné ako soľ. Niekto múdry síce povedal, prepytujem, že „keď nejde o život, ide o hovno“. WC/Záchod/Toaleta je však miesto, ktoré ak nie je nablízku v prípade potreby, môže pre niekoho spôsobiť doslova životný závod...
Jozef Bednár
Ako náš Marek spoznal Mikiho a iné príhody
Čím sa nášmu Majovi čoraz viac rozväzuje jazyk (a už ho na rozdiel od minulých rokov veru že aj dokáže riadne vyplaziť), tým viac nám ukazuje svoju pravú tvár (po dolnodubovsky povedané) fiškusa. To znamená figliara, beťára. Čerta starého, že by ako autista žil čisto len vo svojom svete. Žije a naťahuje aj svoje okolie. Niekedy nechtiac (ako autista sa stále iba učí spoločensky akceptovateľnému správaniu), ale niekedy aj chtiac. A aj sa pritom dobre baví. Humoristické bunky mu sudičky do kolísky veru nezabudli pridať.
Jozef Bednár
Keď diaľnica berie zákazníkov
Pokračujúcu výstavbu diaľnic víta určite väčšina ľudí na Slovensku. Diaľnice prinášajú väčšiu bezpečnosť pre obyvateľov miest a obcí, ktoré odbremeňujú od čoraz hustejšej premávky na cestách. A samozrejme prinášajú aj úsporu času pre motoristickú verejnosť, ktorá sa po diaľnici zväčša dostane do cieľa svojej cesty oveľa rýchlejšie ako po klasickej ceste I. triedy. Nie každý však diaľnice asi víta s otvorenou náručou. Napríklad majitelia reštaurácií a motorestov ležiacich po rokoch zrazu mimo hlavných cestných ťahov majú z diaľnic asi skôr hlavu v smútku. Diaľnica či rýchlostná cesta im berie zákazníkov...
Jozef Bednár
O priateľstve voňajúcom človečinou
Skutočné priateľstvo prežíva krízu. Koľko takýchto priateľov máme? Ak sú tie kritériá postavené čo len trošku prísnejšie, možno ich asi zrátať na prstoch jednej, maximálne obidvoch rúk. A naozaj len niekoľko priateľov zostáva pri nás po celý život. Doba naplnená pachtením sa za kariérou a majetkom jednoducho naozajstnému a najmä dlhodobému priateľstvu asi nepraje.
Jozef Bednár
Zo života deväťmesačnej slečny
Poznáte svet takmer deväťmesačnej slečny? Volám sa Barborka Bednárová a o pár dní budem mať spomenutých deväť mesiacov. Ak ste zvedaví, ako žijem, ráčte vstúpiť do môjho sveta. Poviem vám, nenudím sa. A každým dňom spoznávam krásy života. Každý deň je pre mňa naplnený nevšednými, novými zážitkami. Ako taký môj bežný deň vyzerá?
Jozef Bednár
O zapnutom televízore a (ne)presných peoplemetroch
Rôzni mediálni či reklamní mágovia sa vedia dokonale hašteriť nad tým, ktorá televízia má sledovanejšie programy, kde sa komu podarilo získať väčší share, prečo dali televízii v mediálnom mixe najväčší priestor respektíve ktorá reklama v televízii zaúčinkovala viac a ktorá menej. Pri týchto debatách je ako argument asi najviac používané číslo z peoplemetrov – to znamená koľko z domácností zaradených do merania malo zapnutú „bednu“ a sledovalo ten či onen program. Tie zázračné prístroje zavedené do televízneho prijímača to naozaj dokážu zistiť. O čom však zistené údaje skutočne svedčia?
reklama
Jozef Bednár
Plus alebo mínus pre nový denník?
O nové mediálne projekty na našom malom slovenskom trhu nie je núdza. Od roku 1990, ako sa na slovenskom trhu začala tvrdá konkurenčná súťaž, sme ich mohli zaznamenať neúrekom. Viaceré skončili krachom, iba niekoľko z nich sa ujalo. Keďže z nových titulov ma najviac zaujímajú celoštátne denníky, v poslednom období som zbystril pozornosť pri informácii o prípravách na vydávanie nového denníka. Jeho spustenie chystá vydavateľstvo 7 plus. Je však na trhu denníkov ešte miesto?
Jozef Bednár
Laxní študenti?
Tento pocit som získal v posledných dňoch. Ide o laxnosť pri hľadaní si študentskej brigády. Samozrejme, nechcem a nemôžem zovšeobecňovať, nie všetci sú takí. Ale z konania troch študentov jednej z bratislavských univerzít mám takýto dojem. Boli to študenti, ktorých mi doporučila jedna pani profesorka. Keďže na spomenutej univerzite ad hoc prednášam, dovolil som si ju osloviť s prosbou vytipovať mi študentov, ktorí by si chceli zarobiť pri práci v rozbiehajúcej sa public relations agentúre. Pani profesorka mi dala tri tipy…
Jozef Bednár
Moje kríže!
Boli ste už seknutí? Ja nie. Do dnešného rána nie. Maximálne som problémy s krížami registroval u mojich rodičov. Obidvoch som pritom musel vždy o dušu natriasať, aby sa kríže upokojili a moji rodičom dovolili sa aspoň ako-tak narovnať. „Jóoj, nemôžem sa narovnať!“ vzdychali a ochkali rodičia často aj po mojej laickej snahe pomôcť.
Jozef Bednár
Joe Black, prečo?
Viem, že si tu medzi nami stále. Nikdy neodchádzaš natrvalo. Vždy ideš preč iba na chvíľku, vždy s niekým z nás, živých. Ale v podstate hneď sa vraciaš späť. Tak to jednoducho musí byť. Či chceme či nie, Tvoje pôsobenie medzi nami musíme akceptovať. Čomu však nerozumiem, je logika Tvojho výberu. Podľa čoho si vlastne vyberáš ľudí?
Jozef Bednár
Žijem v Šamoríne a je mi dobre II.
„Čau, Béďo. Čo to máš za značku? Si Maďar či čo?“ zvítal sa so mnou v jednej podzemnej garáži v Bratislave kamarát. Dlho sme sa nevideli, takže značka DS na mojom aute ho jemne prekvapila. Spájal ma totiž stále automaticky s Trnavou. Spomenutú poznámku myslel samozrejme sčasti položartom, ale len sčasti. „To si sa nevedel presťahovať do Blavy? A rozumejú Ti tam dolu?“ zažmurkal kamarátsky. Zasmial som sa nad (naivnou) otázkou a radšej som počas nášho krátkeho stretnutia zmenil tému...
